Recenzia: Andy Weir - Marťan

Téma človeka opusteného na cudzej planéte sa dá poňať rôzne. Od hlboko psychologicko-filozofických úvah až k stručnosti a dokumentaristickosti zameranej na dianie. Román Marťan sa pohybuje práve blízko druhého mantinelu. Tým, že príbeh neskĺza k filozofovaniu a nie je chudobný na akciu, by to bolo vlastne celkom svižné a ľahké čítanie, nebyť skutočnosti, že sa predsa len treba sústrediť, keď Watney vysvetľuje, čo, kam a prečo zapája, alebo čo s čím chemicky zreaguje.
Podporte scifi.sk
Mark Watney zostal na Marse sám. Bol členom šesťčlennej posádky, ale zvyšní piati členovia sú na ceste na Zem bez neho. Nešťastnou zhodou náhod totiž dospeli k presvedčeniu, že je mŕtvy. Čo sa podľa všetkého onedlho stane pravdou. Watneyho udržiavajú pri živote zásoby, ktoré na planéte zanechala posádka po jej predčasnom opustení. Tie však nie sú večné. Rozhodne mu nevydržia štyri roky, kedy má podľa plánu pristáť na Marse ďalšia misia. A tá misia má navyše pristáť takmer o štvrtinu planéty ďalej, kam sa Watney nevie ako dostať. Nemá ani ako komunikovať so Zemou a oznámiť jej, že je nažive, hoci Zem by mu aj tak nevedela poslať pomoc skôr, ako mu dôjdu potraviny. Skutočne nezávideniahodná situácia.
Iskierka nádeje sa však predsa len črtá a tak Watney začne dávať dohromady plán. Žiadne jednoduché a ľahké riešenie, ale komplikovaný postup, ako si predĺžiť dobu prežitia a možno sa napokon z červenej planéty aj dostať. A to je ústredným motívom knihy. Zápas s technikou a prírodou. Zápas, ktorý ale – a tomu tlieskam – nevybočí z hraníc technickej hard sci-fi. „Neozvláštnia“ ho žiadni Marťania, mutanti, dávno stratené civilizácie ani iný zabávač na stroji. Autorovi sa podarila mimoriadne náročná úloha – napísať pútavú knižku o takom Marse, akým skutočne je, s technológiami, ktoré výrazne neprekračujú to, čo je k dispozícii už dnes. Je to jedna zo vzácnych skoro realistických sci-fi. Realistická nielen tým, že sa pracuje s pravdivou fyzikou, technológiou a biológiou, lebo napokon – ale k tomu sa dostanem nižšie – do bodky pravdivá nie je, ale aj tým, že hoci sme nejaký ten rôčik v budúcnosti, mentalita postáv je veľmi súčasná. Práve vďaka tomu sa s nimi aj mainstreamovejší čitateľ môže stotožniť. Sme v ére medziplanetárnych kozmických letov, no ľudia stále vyznávajú hodnoty, ktoré sú vlastné aj nám v súčasnosti. A záchrana ľudského života je jednou z nich. Hoci u najvyšších predstaviteľov kozmických agentúr, prirodzene, badať istú neochotu obetovať významné projekty a investovať ťažké milióny do záchrany života jediného človeka, na druhej strane dobre vedia, že ak by nechali Watneyho zomrieť, verejnosť by im to nikdy neodpustila. A tak začína najväčší záchranný projekt v histórii kozmonautiky...
Marťan. Prvé slovenské vydanie (Ikar, 2014)
Marťan. Prvé slovenské vydanie (Ikar, 2014) / Zdroj Disclaimer
Téma človeka opusteného na cudzej planéte sa dá poňať rôzne. Od hlboko psychologicko-filozofických úvah až k stručnosti a dokumentaristickosti zameranej na dianie. Román Marťan sa pohybuje práve blízko druhého mantinelu. Watney nad dianím na Zemi a témami typu život, vesmír a vôbec dumá len minimálne. Namiesto toho koná. Možno vďaka jeho optimistickej povahe, možno preto, že vo vypätej situácii schopný človek (akým astronaut musí byť) automaticky odloží pocity bokom a sústreďuje sa na prežitie. A možno kombináciou oboch.
Väčšina knihy je písaná v prvej osobe formou Watneyho palubného denníka. V ňom pomerne vecne komentuje, ako pokračuje práca na jeho prežití. Oživuje to humorom, ktorý mnohí čitatelia hodnotia ako pozitívny a sympatický prvok – mojou šálkou kávy však akurát nie je. Obzvlášť spôsob Markovej komunikácie s ostatnými mi bol trochu protivný. Niekedy mi pripadal ako trápny pubertiak, ktorý sa vie normálne správať iba keď je osamote, ale v spoločnosti musí zo seba robiť šaška, alebo, úprimnejšie povedané, debila. Napokon, môžete posúdiť sami na ukážkach Watneyho povestného humoru – jeho replikách pri komunikácii so Zemou:
„Vláda ma špehuje cez satelit? Potrebujem prilbu z alobalu!“
„Aha, a ešte: Ahoj, mami!“
„Pozrite! Cicky! –> (.Y.)“
Toto bol dôvod, prečo mne na rozdiel od kopy iných čitateľov netiekli sympatie Markovi aj ušami a ani som bez dychu netŕpla, či prežije. Ale ani pre mňa to nebolo veľmi rušivé a sem-tam mu nejaká hláška naozaj vyšla.
Watneyho rozprávanie je pretkávané scénami písanými v tretej osobe ukazujúcimi dianie na Zemi, na kozmickej lodi, kde sa momentálne nachádza zvyšok jeho posádky, aj dianie neživých vecí majúcich vplyv na Watneyho život. Pomedzi to nájdeme tiež prepisy rádiovej či písomnej komunikácie. Zaujímavé je aj sledovanie toho, ako ľudia na Zemi vo chvíľach, keď nemôžu komunikovať s Watneym, špekulujú, aké má úmysly. Do istej miery to platí aj opačne, hoci Watney nad Zemou uvažuje o poznanie menej. Tým, že príbeh neskĺza k filozofovaniu a nie je chudobný na akciu, by to bolo vlastne celkom svižné a ľahké čítanie, nebyť skutočnosti, že sa predsa len treba sústrediť, keď Watney vysvetľuje, čo, kam a prečo zapája, alebo čo s čím chemicky zreaguje. Technoblábol je však podaný formou stráviteľnou myslím aj laikom (pravda, frfloši naň sa už našli) a nepresahuje rozumné medze.
Prvou povedzme polovicou knihy som bola priam nadšená a z dejového hľadiska som jej nemala čo vytknúť. Ako fanúšik sci-fi s minimom „fi“ prvkov, ako aj motívu, keď sa nejaký človek uväznený vo vesmíre z celého srdca túži dostať sa na Zem, som si prišla na svoje. Ani druhá polovica nebola výrazne horšia, ale predsa... Jednak sa mi v nej už stala predvídateľná schéma, že ak má Mark dlhú chvíľu pokoj, je isté, že ďalší pokus Marsu o jeho zabitie na seba nenechá dlho čakať, a jednak sa v nej začnú objavovať prvky trochu skĺzavajúce do klasického klišé amerických katastrofických sci-fi filmov. Kým prvá časť knihy prebiehala originálne, verne a vzdialene od známych filmov, v druhej polovici akoby si autor uvedomil, že realistickosť je síce fajn, ale Watneyho ňou nezachráni. A tak, hoci po celú svoju neplánovane predĺženú misiu mal astronaut veľké šťastie, aj keď si myslel opak (ja by som si na jeho mieste asi myslela to isté), ku koncu to tým šťastím začalo úplne pretekať. Nehody a neočakávané udalosti sa síce diali aj naďalej, ale v porovnaní so sofistikovanou prípravou na ne v prvej časti knihy mi tie posledné už pripadali trochu prvoplánové. Akoby autor špekuloval, čo by ešte Watneymu mohol vyviesť tak, aby to neohrozilo pripravený koniec. Napätie sa vytrácalo, prestala som sa o postavu báť. K dobru ale autorovi treba pripísať, že Watneyho šťastie stále zďaleka nedosahovalo šťastie hrdinov katastrofických filmov, ktorí bežne vyhrávajú boj s pravdepodobnosťou úspechu tak jedna k miliarde. Len keby si Mark odpustil to moralizovanie v závere...
Ku klišé radím aj vynárajúci sa pomer medzi dvojicou astronautov. A to, že milostnému vzťahu autor venoval len málinko priestoru, mu paradoxne vôbec neprilepšuje. V takýchto záležitostiach mám jasno: buď to má mať nejaký zmysel pre dej (čo nemá) a v takom prípade sa to spraví poriadne, na väčšej ploche, alebo to tam nemá čo hľadať.
Ďalšiu nedotiahnutosť, ktorá sa tiahne tentoraz celou knihou, vidím v objavujúcich sa chybných vyjadreniach. V záplave faktov, ktoré na nás Watney chrlí, aby sme pochopili, ako si zachráni život, je občas nejaká tá informácia nesprávna. Čo je o to smutnejšie, že by stačilo naozaj len minimum námahy na to, aby sa to opravilo. Pre niekoho možno ide o drobnosť – veď vo sci-fi sa bežne stretávame s ďaleko väčšími bludmi. Ale keďže ide o sci-fi stojacu na realite bez kdejakých nových fyzikálnych zákonov, neznámych hmôt a nepoznaných síl, nesprávne vyjadrenia jej podkopávajú vlastné základy. Neviem, či sa tam tie chyby dostali zásluhou autora alebo prekladu. Na preklad mám podozrenie preto, že tie chyby zriedkakedy postihujú väčšie úseky (až na dve výnimky). Spravidla ide len o nesprávne slovo, slovné spojenie alebo chybnú vetu. Každopádne, skutočný botanik, ktorým má byť Watney, by určite zo seba nevypúšťal perly ako „semená papradí“ (paprade sú výtrusné rastliny), či „rastliny dýchajú CO2“ (ony ho nedýchajú, ale asimilujú, dýchajú kyslík rovnako ako človek). Za tieto a podobné hlášky by si po návrate na Zem zaslúžil odobratie diplomu.
Aj napriek tomu však Marťana hodnotím ako celkom vydarený počin súčasnej sci-fi. Príbeh je zo začiatku až na drobné chybičky super. Neskôr síce začína zaváňať Hollywoodom, no nepokazí sa to príliš. Ďakujem za usporiadanie súťaže na fandom.sk, kde som svoj výtlačok vyhrala.

Adhara

Adhara
Autorka vedecko-fantastických príbehov. Venujem sa tiež písaniu populárno-náučnej literatúry a ďalších žánrov, blogovaniu, recenzovaniu, prednášaniu, výtvarným aktivitám.

Diskusia

mayo
s tymi rastlinami, no neviem ci to moze byt aj prekladom, slovenske vydanie nemam ale v anglictine je ta veta formulovana (doslova) takto: "...a jedine semena ktore mam su niekolko druhov trav a paprade." kedze u nich neexistuje sklonovanie, mohol to mysliet aj "paprade" aj "papradí"... cojaviem, mozno je to zjedondusenie ktoreho by sa dopustil aj botanik...
ten techno-blabol je podla mna uplne ok, skor mi vadi, ked niektore veci prilis zjednodusuje: uvazuje nad tym, ze najblizsia voda sa nachadza na poloch, no nespomenie si ze ten lad nie je iba voda ale aj zamrznuty CO2 (neuvazuje, kde sa tato zmes nachadza v akom pomere). sice by mu to bolo nanic... ale, napriklad tam, kde vyraba vodu, tak si jednoducho zrata, ze z 50 litrov kvapalneho O2 dostane 100 litrov vody proste preto, ze v molekule O2 su dva atomy kyslika cize to vyda na 2 atomy vody...
06.02.2015

mayo
pritom by sa (ak spravne ratam) v skutocnosti oklamal o peknych par litrov - molova hmotnost vody je 18g/mol, kvapalneho kyslika 32g/mol. a hustota 1.141kg/liter, potom v 50l kyslika (ktory vazi 57kg) je ho 1781 molov, co krat dva (lebo az sem patri uvaha, ze na molekulu vody sa pouzije 1/2 molekuly O2) a krat 18g dava 64kg vody. ani tie antibiotika co spominal na zaciatku, ked bol zraneny, sa mi nezdali, ved prostredie Marsu je sterilne. ale mozno tam slo o nieco ine co som nepochopil? a ze dosah nejakych vysielaciek je kvoli setreniu energiou len asi 1km, na otvorenom priestranstve, bez pozemskeho rusenia? no to ma podrz, ved taky dosah maju aj obycajne detske walkie-talkie na tuzkove baterky. alebo je na Marse uplne ine rusenie, sposobene Slnkom, pretoze takmer nema atmosferu? napriek tymto detailom je to vyborna a citava kniha, do ktorej sa da ponorit, som naozaj zvedavy ako skonci.
06.02.2015

Adhara
OK, tie paprade sa ešte dali prehryznúť, ale to, že botanik nikdy nepočul o dýchaní rastlín, bola už fakt silná káva. A hej, miestami zjednodušuje poriadne. Nepozdávalo sa mi napríklad ani vysvetlenie, prečo cez steny habu neprejde rádiové vysielanie (neviem, či si sa tam už dočítal) či orientácia na Marse pomocou Denebu. V porovnaní s Hollywoodom je však táto kniha úplný dokument! :-)
06.02.2015

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Súhlasím s tým, že ten pokleslejší alebo klišéovitejší humor (trošku) zbytočne škodí kvalitám tohto románu. Kazilo to môj dojem z knihy akonáhle som to zazrel v rôznych preview. Mne osobne až tak neprekáža, ak postava občas schuti zanadáva alebo sa zachová mierne infantilne - ľudia sú ľudia a v hraničných situáciách je pochabé extempóre niekedy potrebné a katarzné - ale všetko s mierou. Plus, Watneyho to stavia do polohy klišé charakterizácie "som vyučený expert, ale z ničoho nič som aj sedlák, lebo LOL". Ech...
09.02.2015

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Prikláňam sa aj k mayovej kritike, že niektoré opisy geológie a technických riešení sú zbytočne zjednodušené. Mohli byť opísané podrobnejšie a presnejšie, ale zároveň prístupne, a mohli tou pridanou hĺbkou sem-tam napomôcť deju (napr. uveriteľné komplikácie navyše, nútiace Watneyho k ďalšiemu improvizovaniu, atď.). Lepšie to posúdim, keď si knihu prečítam od začiatku do konca, takže detaily zatiaľ nebudem príliš hodnotiť. Sám som zvedavý, ako Mark vyrieši ten zapeklitý problém vzdialenosti medzi ich miestom pristátia a lokalitou budúcej expedície.
09.02.2015

Milan Smolka
Ja som knihu priam zožral na jeden nádych. Pre mňa ako priemerného pozemšťana, ktorý ešte nemal tú možnosť byť na inej planéte bola fantastickým návodom na prežitie. Jediné pre mňa absolútne neuveriteľné bol finálny odlet z planéty. A nakoľko sa dej odohrával v neďalekej budúcnosti chýbala mi samozrejmá výbava vo forme 3D tlačiarne. To by však prežitie asi bolo až príliš jednoduché :-)
10.02.2015

mayo
Adhara> na prvu zmienku o dychani rastlin (ktora asi bola niekde na zaciatku a udrela do oci Tebe) si uz presne nespominam, ale neskor sa vyjadril, ze "nechal som tam dost CO2 takze sa rastliny neudusia". a inokedy zas odfiltroval cely kyslik z habitatu a trapilo ho ci mu neuhynu bakterie v pode (ale nie rastliny), cize to naozaj znie akoby nevedel, ze rastliny potrebuju aj kyslik. k radiacii - no tak prave vcera som dosiel po tu pasaz kde vysvetluje, ze mu radio nebude bezat vnutri habitatu, lebo je odtieneny "specialnou tkaninou" (zrejme obsahuje nejake vpletene kovy, alebo co?) ale vonku je vraj taka radiacia, ze by "za chvilu moja rakovina mala rakovinu". to vobec nie je pravda, radiacia je tam len 2-3 krat vyssia nez na orbitalnej stanici pri Zemi, a povoleny limit pre astronautov by dosiahol az za nejake 3 roky. na druhej strane, nebezpecne su slnecne erupcie...
10.02.2015

mayo
...ale to by asi potreboval hrubsie stity nez nejaku tkaninu, nie? najlepsie olovene platy, metre vody alebo kamena... ved nejde len o nabite castice alfa a beta, ktore sa zastavia aj na hlinikovej folii, ale aj o ziarenie gama... Milan> no 3d tlaciaren by mu pomohla vyrobit nejake suciastky, ale nie nove materialy - takze si nemyslim ze by jeho problemu prezitia nejak velmi pomohla... ale iste, je to velmi citava kniha a nevrtal by som, keby nebola prezentovana ako ultra hard sf :) Peter> no mozno za ten humor moze aj snaha o humorny preklad, v originali som si doteraz vsimol len jednu nemiestnu poznamku, ked oznacil farmarov ako "rednecks"... nic ine, co by vybocovalo z toho ako sa ludia normalne vyjadruju (ono aj to nadavanie znie v anglictine o cosi neskodnejsie).
10.02.2015

Adhara
Peter: S tým sedlákom si to vystihol. :-) Je to klišé, ale predsa naň ľudia letia – aspoň v tých pár recenziách, čo som pozerala. Milan: áno, tie posledné scény boli asi najviac hollywoodske. Mayo: s tými rastlinami to mám potvrdené dokonca experimentálne, že im stačí k životu ich vlastný vydýchnutý CO2. :-) Rok som pestovala rastlinku v úplne uzavretej nádobe bez prístupu vzduchu (i vody, mala len tú, čo som tam naliala na začiatku) a tak sa jej darilo, že po tom roku som ju musela presadiť, lebo nádobka jej bola primalá. Čo sa týka tej radiácie, tak ma najviac zarazilo to, že splieta o magnetickom poli Zeme ako o ochrane pred elektromag. žiarením, ale však magnetické pole odtieňuje len nabité častice! Nie žiarenie. Takže to zdôvodnenie, prečo nemôže vysielať z habu, mi pripadá divné. Niežeby ochrana pred fotónmi nebola tiež potrebná, ale fotóny a slnečný vietor sú dve rôzne veci.
10.02.2015

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Hm, a už tu máme prvú ukážku z pripravovanej filmovej adaptácie: https://www.youtube.com/watch? t=46&v=CumZP6_9sHU Nie som si istý, či v tej roli chcem vidieť práve Damona, ale budiž... Dúfam, že si uňho odpustia tie detinskejšie komentáre v konečnej verzii. :-D
09.06.2015

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

(2011)

Marťan