Ako asi vyzerajú jednotlivé exoplanéty? Túto otázku si položili ľudia v NASA a vytvorili galériu niektorých známych aj menej známych extrasolárnych planét, ktoré vám svojou farebnosťou vyrazia dych. Zabudnite na dúhu, toto je lepšie!!!
Tmavo-purpurová kráska GJ504b v súhvezdí Váh, približne 57 svetelných rokov od zeme s priemernou teplotou 250 °C. Podľa údajov ide o exoplanétu s najnižšou hmotnosťou, akú sa doteraz podarilo objaviť.
Extrasolárna planéta CoRoT-2ba jej slnko, 930 svetelných rokov vzdialená od Zeme v súhvezdí Orla. Celkom horúca planéta (1263 °C) je 1,43 násobne väčšia než Jupiter a takmer 3,3 krát tak ťažká.
Tú vľavo možno poznáte. A tá vpravo je Kepler-78b v súhvezdí Labute niekoľko stoviek svetelných rokov vzdialená. Hoci je planéta len o 20% väčšia než Zem a má len 1,8 násobok jej hmotnosti, žiť by sa tam moc nedalo. Kvôli jej extrémne malej solárnej orbite tam teplota dosahuje 2030 °C.
Horúci plynový obor HD 189733b s priemernou dennou teplotou 965 °C. Cez noc na tom nie je o moc lepšie, teplota dosahuje 650 °C.
Snežná línia na TW Hydrae predstavuje ľad pokrytý prachovými časticami vo vnútornom disku, zatiaľ čo ľad oxidu uhoľnatého pokrýva vonkajší disk. Prechod z modrej do zelenej farby indikuje snežnú líniu oxidu uhoľnatého. Sneh napomáha prachovým časticiam lepšie priľnúť k sebe navzájom za vzniku lepkavej vrstvy, ktorá je dôležitým faktorom pri tvorbe planét a komét.
Gliese 667 Cd je ľadovou planétou (iba niečo okolo -130°C) v súhvezdí 3kospióna, približne 22 svetelných rokov od Zeme. Astronómovia sa domnievajú, že pod hrubou vrstvou ľadu sa môže nachádzať oceán.
Modrá ako Zem, no s teplotami prekračujúcimi 1000°C. Taká je HD 189733b, 63 svetelných rokov od nás. Vďaka vysokým teplotám na povrchu prší sklo (resp. oxidu kremíku) a „vánok“ dosahuje miernych 7000 km/h.
HD 209458b je horúcou planétou v súhvezdí Pegasa, 150 svetelných rokov od Zeme.
Vo vesmíre existujú aj bludné planéty, bez domovskej hviezdy. Najbližšou spomedzi všetkých detegovaných je aj CFBDSIR J214947.2-040308.9 (Príšerný názov - ak sa tam raz dostaneme, isto ju premenujeme na Bludného Holanďana), ktorého zafírovo-modrú farbu možno zhliadnuť len v infračervenom spektre, nakoľko vďaka absencii hviezdy neodráža takmer žiadne svetlo.
Na niektorých planétach je prítomnosť metánu dosť častá. Naopak, na 33 svetelných rokov vzdialenej GJ 436b, s teplotami okolo 527°C, sa nevyskytuje.
Kepler-37b je najmenšou doteraz známou exoplanétou. Má veľkosť približne ako pozemský Mesiac a od Zeme je vzdialený asi 120 svetelných rokov. Vďaka nízkej hmotnosti nemá, podobne ako Mesiac, žiadnu atmosféru.
OGLE-2005-BLG-390L b, vzdialený od nás niekoľko tisícok svetelných rokov (presnejšie 21 500 ± 3 300) je najchladnejšou známou exoplanétou s povrchovou teplotou len -223°C (na vysvetlenie, za fyzikálnu absolútnu nulu sa považuje -273,15 °C).
Hoci sa Kepler-22b nachádza až 620 SL od Zeme. Nielenže by mala mať na svojom povrchu vodu, ale vodu v tekutom skupenstve! Podobne ako predchádzajúce dve planéty, aj táto má svoje historické miesto: je prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou svoju hviezdu v obývateľnej zóne.
Planéty PSR B1257+12b, c a d a to čo ostalo z ich hviezdy – smrtiaci pulzar, ktorý ich parvideľne zahŕňa množstvom radiácie.
UCF-1.01, kandidát na exoplanétu, obiehajúci 33 svetelných rokov vzdialenú hviezdu s názvom GJ436.