Minulý rok prišla Hydra s inovatívnym projektom pre zbierku poviedok v žánri – bizarná fikcia. A to od domácich autoriek a autorov. Dielo sa im zdarne podarilo zavŕšiť a knižka vyšla s obálkou od Martina Hatalu, ktorá naozaj chytí oko potenciálneho čitateľa. Priestor dostali aj pisatelia spoza rieky Moravy a kolekciu rozhodne obohatili.

Dovolil som si dielka rozdeliť podľa svojho subjektívneho oka do troch skupín, plus jednej špeciálnej. Nech sa páči, môj skromný pohľad bez možných spoilerov.

Lapač snov (Martin Hatala): Na to, že sa jedná o krátky útvar, sa tam toho autorovi podarilo poskrývať neúrekom a vôbec to nepôsobí rušivo. Ba naopak, dopĺňa sa to. Ono na liečenie depky nestačí mať len lapač snov, ale aj kvalitnú posteľ a pár chýbajúcich molekúl kdesi v mozgu. 10 z 10.

Chichotání moře (Františka Vrbenská): Parádny kúsok v zborníku. To je tak, keď si založíte pečeňový biznis na legendárnom titanovi, no realita sveta vám ten biznis roztrhá a príde trest. I keď obrovská krysa?! 10 z 10

Detská reč (František Škoda): Krásny príbeh o porozumení detskej reči podaná jemným humorom, hoci v sebe skrýva aj závažný problém týrania detí. Poviedka ma dojala a preto 10 z 10.

Anatómia lúpeže (Kristína Slabáková): Zaujímavo vykreslené reálie Krivosveta a pútavý príbeh s prekvapivým koncom. Bavilo by to aj v dlhšom rozsahu. 9,5 z 10.

Pri štarte sa trochu prehrieva (Michaj Jedinák): Mišo sa vypracoval na majstra mikropoviedok s prekvapením a jednou z nich sa blysol aj tu. Nebolo treba ani prebúrať podlahu. Heuréka! 9 z 10.

Všade dobre, doma najlepšie (Tono Stiffel): Autor si strihol výbornú bizarro-scifi o pozoruhodnom dome, ktorý ojedinelým spôsobom interaguje so svojim majiteľom. Je to napínavé, záhadné, až mi je ľúto toho príliš otvoreného konca. 9 z 10

Vedľajšie účinky (Anna Olejárová): Uletená misia personifikovaných liečiv z lekárne za seriálovým hercom končí kamikadze módom, no nie pre oné lieky. Riadne pobavilo a viem si predstaviť, ako si autorka musela naštudovať tie vedľajšie účinky na príbalových letáčikoch. Uf, klobúčik. 8,5 z 10

Já věřím na víly (Zdeněk Hulbach): Umne vystavaný príbeh plný bizáru. Drevorubači, víly a severskí trollovia. Príjemne čítanie. 8 z 10

Človek človeku králikom (Radoslav Kozák): Démonický králik, brána do pekla a imbecilova pomsta. Pobavilo. 8 z 10

Dobre, lebo nebárs (Kristína Lenart): Nápad zakomponovať Dobšinského svet do reálií dneška, respektíve nechať ho zažiť reálnych ľudí, znie pútavo. Len je tu toho akosi príliš mnoho a bije sa to. Páči sa mi „mluva“ rozprávkových bytostí a aj záver je dobrý, lebo nebárs. 7,5 z 10.

Kto by už podozrieval čižmy? (Lenona Štiblaríková): Monológy čižiem a ich korešpondencia s lodičkami plná zla a násilia. Cítil som sa pri čítaní akosi zvláštne. Je to kruté. Čižmy sú zlé a lodičky ešte horšie, asi budem musieť nosiť sandále. 7 z 10

Ja canto, ty canti, my cantiamo (Katarína Soyka): Po relatívne vláčnom rozbehu a kvante mien, kde som sa trošku strácal, ma predsa len poviedka upútala a pobavila. Nápad je fajn a prvé oživovanie je poriadna dávka situačného humoru. Potom mi už tie ďalšie oživovania spevákov prišli akosi repetitívne. No a nedozvedel som sa, ako zombie kantori dopadli na tej súťaži v Amerike. 7 z 10.

Korporát (Ivana Molnárová Dubcová): Autorke sa darí čitateľa pomerne dlho držať v napätí a nevedomosti. Za čo palec hore. Napokon sa to celé korporačne prekydne do diania, ktoré je trošku let down. Vyvrcholenie deux ex machina v podobe Mydlosteina a nad tým všetkých zavládne Vločka. 7 z 10

Pastelový klam (Martin Šugár): Krátka storka o náročnom riaditeľovi, ktorý doslova padne za obe(d)ť technológiám. 7 z 10

Degustátori (Naďa Vojteková): Dôležitý útly muž chce stráviť chutnú večeru vo svojej obľúbenej reštaurácii. Tu však príde na scénu duo degustátorov a... Však aj dezert treba. 7 z 10

Ružová hmla, čo sa ti lepí na päty (Zdenka Kolárová): Závislosť na ružovej larve, ktorá vlastne pomáha egu hlavnej hrdinky... Psychologický bizár končí štafetou, hoci niektoré otázky zostávajú nezodpovedané. 7 z 10

Príde kôň do baru (Veronika Wan): Neúspešná rebélia voči rozprávačovi, bez ktorého to jednoducho nejde. Mam pocit, že tu by platilo staré dobré – menej je niekedy viac. Niečo mi šepká, že toto je viac weird ako bizár, ale môže to byť aj naopak (to som sa teda vyjadril 😊). 6 z 10

Apokalypsa všedního dne (Pavel Skořepa): Zacitujem autora: „Co to, do prdele, je?“ Znôška obrazov a alegórií a ja hľadám medzi tým význam a zmysel. Dal by som aspoň to pivo, no aj bůh se mi směje infantilně. 5,5 z 10

Cirkev Doktora Mrázka (hospodin) (Andrea Farkašová): Depresívny príbeh vrcholí v expresii. Napísané je to dobre. Nech žije záchodová misa! Hail, hajzel! 9 z 10

Potrat (Pavel Chodúr): Autor disponuje teda riadnou dávkou fantázie či fantazmagórie. Jeden z najnechutnejších bizárov v zborníku (a to ešte ten naj... len príde). 7 z 10

Matka (Mária Hanúsková): Nič pre slabé povahy. Nie som veľkým fanúšikom explicitného gore. Analýza psychózy či samotná psychotická porucha a jej podstata sú to podané znamenite. Autorka sa vyzná. Ale to sadistické detailné prevedenie bez akéhokoľvek fantastického prvku je až príliš reálne. Brrrr. 7 z 10.

Návšteva z ďalekého nosa (Lukáš Polák): A cenu za najnechutnejšiu poviedku vyhráva – Lukáš! Pozitívum: badám štylistické zlepšenie v písaní, čo je potešujúce. K poviedke samotnej: Na začiatku všetkého bol sopľavý „vedec“ a soplík tu, a soplík tam. Sopeľ všade. Sex so sopľom, sopľavý potok, sopľavá dedina a napokon sopľový avanger – gurmán, ktorý zachráni dedinu pred sopľavou apokalypsou. Stačí to? Pokiaľ bolo cieľom autora znechutenie, tak rozhodne áno. Mne skôr príde výstižnejší výkrik klasika: „Čo je veľo, to je málo!“ 4.5 z 10

Vydavateľstvo Hydra nám ponúklo netradičnú publikáciu plnú bizarných poviedok. Dúfam, že som vás navnadil dostatočne, aby ste po knižke siahli a spravili si svoj vlastný obraz z jej obsahu. Celkovo dávam slušnú 8 z 10.