Orson S. Card: Pastwatch - recenzia

Preview knihy, ktorá by mala doraziť na pulty v priebehu tohoto roku a určite by nemala ujsť pozornosti nie len fanúšikov fantastiky, ale každého, kto ma rád kvalitnú literatútu...

Orson Scott Card nepatrí medzi spisovateľov ktorí ohurujú len množstvom svojich diel, ale hlavne myšlienkami, nad ktorými sa neraz oplatí pozastaviť. Nejde len o slávnu Enderovu Hru, ktorá právom patrí do zlatého fondu sci-fi, ale aj o jeho ďalšie diela. Tieto, aj keď sú niekedy kritizované, je to tak len v porovnaní s najlepšími Cardovými knihami - v porovnaní s bežnou fantastickou produkciou ide vo väčšine prípadov o nadpriemerné výtvory. Takže keď vydavateľstvo Laser books ohlásilo v edičnom pláne na rok 2010 knihu, ktorá býva označovaná ako jedno z najlepších, či dokonca najlepšie Cardove dielo, je úplne na mieste, sa na ňu pozrieť bližšie a prípadne sa nechať aj navnadiť.

Pod ťažko preložiteľným, krkolomným názvom a nenápadnou obálkou s hviezdnou oblohou sa totiž skrýva naozaj výborný román.

Svet nie príliš vzdialenej budúcnosti nie je šťastným miestom. Po sérii ekologických katastrof sa Zem zmenila na nehostinnú pustatinu a ľudstvo sa z miliárd scvrklo na zopár ťažko prežívajúcich komunít. Slovné spojenie amazonská púšť vyvoláva zimomriavky aj bez akýchkoľvek ďalších prídavných mien. Civilizácia však zostala zachovaná, rovnako aj veda a technológia, a zvyšky ľudstva stále tvrdohlavo bojujú a snažia sa umierajúcu planétu oživiť a vrátiť jej zelenú farbu.

Skutočne prevratným objavom je však zariadenie „Pastwatch“, užívané rovnomennou organizáciou. Ide o zariadenie, ktoré umožňuje sledovať minulosť v reálnom čase – nie cestovať v čase, nie zasahovať, len vidieť akýkoľvek bod v minulosti, na ktoromkoľvek mieste na Zemi. Prirodzene, že Pastwatch sa stane zlatou baňou pre historikov, ktorí môžu konečne overiť fakty z dejepisu a objasniť dávne záhady – a akoby mimochodom je odhalené tajomstvo biblickej potopy či Atlantídy. Pastwatch je zároveň masovou zábavou, keď sú podobne ako v dnešných reality show, sledovaní obyčajní ľudia, alebo slávne osobnosti histórie, deň za dňom v ich živote. Jednou z obľúbených a sledovaných historických osobností je aj janovský mladík Cristóforo Colón.

Mladý Janovčan je pozorovaný od svojej mladosti, keď opúšťa rodné mesto a rodinu zasiahnutú rodovou vendettou. Od začiatku je jasné, že ide o človeka mimoriadne inteligentného a zároveň tvrdohlavého a cieľavedomého. Koniec koncov, z histórie vieme, že len neuveriteľná Kolumbova neústupnosť mu dala silu vytrvať, zorganizovať výpravu cez nekonečný Oceán, a napokon svojim objavom aj zmeniť celý svet a históriu obrátiť v prospech Európy.

Pomocou Pastwatch je to všetko možné vidieť – až na jeden detail. Kolumbus je cieľavedomý, ale všetky jeho snahy a túžby smerujú k niečomu úplne inému, ako je plavba na západ. Áno, to čo plánuje urobiť, cieľ na ktorý sústreďuje svoju nezastaviteľnú energiu má zmeniť svet, ale úplne iným spôsobom ako sa stalo v skutočnosti. A to je predsa nemožné, keďže Kolumbus sa predsa plavil cez Atlantický oceán...

Pastwatch je „časovka“, dielo kde rozhodujúcu úlohu hrajú cesty v čase a zmeny minulosti. Ale na rozdiel od väčšiny diel, kde autori posielajú do minulosti kŕdle špeciálnych agentov a s minulosťou narábajú ako s plastelínou, sa Card drží pri zemi. Dôraz je kladený hlavne (prekvapujúco?) na premýšľanie, na rozoberanie alternatívnych histórií.

Keďže jediné čo vieme a poznáme je to, čo sa stalo, akákoľvek iná história je len špekuláciou. Ale ako by mala vyzerať iná súčasnosť, ak v tej skutočnej končí čas ľudstva – ale tá iná by mala byť ešte horšia a strašnejšia? Čo sa v minulosti zmenilo, že aj keď je súčasný výsledok dejín zúfalý, tak ten „pôvodný“ mal byť ešte horší? A nakoniec – čo zmeniť, ako zmeniť, ak neexistuje spätná kontrola, nie je možné vyslať armády a existuje len jeden jediný pokus? Pastwatch je v týchto častiach doslovnou hostinou pre každého nadšenca histórie, ktorý sa niekedy zamyslel smerom „čo by bolo, keby...“.

V každej „časovke“ musí autor zároveň riešiť otázku, ako logicky a aspoň ako-tak vedecky zdôvodniť možnosť cestovania v čase, zmeny v minulosti, a zároveň zachovať existenciu hlavných postáv. Card túto otázku rieši spôsobom najlogickejším, najjednoduchším, a pritom najkrutejším.

Ako je spomenuté v úvode recenzie, Cardove knihy väčšinou obsahujú niekedy až provokačné myšlienky, s ktorými čitateľ nemusí súhlasiť (počkajte si na recenziu na Empire), ale určite niekde v hlave zostanú. Takouto knihou je aj Pastwatch, keď núti človeka si podvedome vybrať určitú stranu v konflikte a pri rozhodovaní.

V situácií keď sú človeku ohrození jemu blízki ľudia, je ochotný obetovať svoj život pre ich záchranu. Ak je ohrozená celá komunita alebo národ, desaťtisíce ľudí sú ochotní obetovať svoj život pre záchranu ostatných. Ale čo ak cenou za záchranu ľudstva je nutnosť obetovať...úplne všetko čo je a bolo?

Nosnou silou celej knihy je Krištof Kolumbus, človek ktorý zmenil svet, a viedlo to k jeho skaze. A to nie len raz. Jednoducho, Kolumbus je ako uholný kameň, jeden jediný človek, ktorý aj keď o tom nevie, nesie na ramenách tiaž osudu prežitia ľudstva. Kniha ho sleduje v jeho zápase za svojim snom a osudom, cez prehry a krátkodobé výhry. Kolumbus nie je suchým prepisom historickej postavy, je živý, skutočný a rozpoltený, a na ňom stojí celá kniha. Nie je idealizovaný, je to silný muž svojej doby, ktorá nebola príliš milosrdná.

Netreba zabúdať, že Card je veriaci mormon, ktorý strávil niekoľko rokov v Južnej Amerike ako misionár. Je to veriaci človek, ale zároveň aj vnímavý – a preto si uvedomuje historický rozpor (netýkajúci sa iba kresťanstva), že niektorí ľudia boli schopní konať dobro a zlo zároveň. Takže aj Kolumbus je človek považujúci pôvodných Američanov v ich nevinnosti za skutočné deti Božie, a obratom ruky dokáže bez problémov akceptovať ich zabíjanie a zotročovanie. Je takýto, pretože takáto je história a takýto sme aj my. Ľudia.

Pastwatch je kniha kritizujúca smer vývoja civilizácie, bez toho aby skĺzla do lacného moralizovania. Je to kniha o ekológii, ale nie ekologistická agitka. Pôvodných Američanov neglorifikuje v ich jednoduchom živote, vidí ich ako silu schopnú zachrániť ľudstvo, alebo ho priviesť k desivému koncu. Je to kniha o tom najväčšom sebaobetovaní sa, keď o obete nikto nevie, nikto ju nebude oslavovať, ani spomínať. A čo je tiež dôležité, v dnešnej dobe, keď je pesimizmus a cynizmus tak módny aj v literatúre, je to kniha o viere v ľudí a ľudstvo. A to vôbec nie je málo.

Takže ak máte pocit, že odstavce vyššie boli nekritickou chválou, vlastne máte správny dojem. Pretože Pastwatch je dielo síce krátke, ale úderné a z veľa pohľadov výnimočné.

Poznámka: Snáď jediná, aj keď malá, výčitka smeruje k českému názvu prekladu. Pastwatch je totiž plánovaný k vydaniu ako „Hliadka času“, čo na prvý pohľad môže dávať zmysel, ale v kontexte knihy je trošku „mimo mísu“. Pravda je, že anglický výraz „watch“ znamená „hliadka“ – veď aj Nočná Hliadka (Pratchettova či Lukjanenkova) je v anglickom preklade Night Watch. V prípade Cardovej knihy však výraz hliadka, aktívne sloveso „hliadkovať“ nie sú presné. Funkcia zariadenia, aj rovnomennej organizácie Pastwatch, nie je hliadkovať, ale práveže pozerať či hľadieť (oboje v angličtine taktiež „to watch“). Otrocký preklad názvu ako Minulosťohľad by asi naozaj klal oči, ale verím tomu, že v krajine kde vymysleli geniálny „striebornolesklý halmochron“, by mohli zvládnuť aj niečo primeranejšie – čo tak časohľad? Alebo chronoskop?

P.S. A pokiaľ máte pocit, že niečo z toho vyššie opísaného sa podobá na (tiež výborný) film Déja Vu, nemýlite sa. Nikde som túto informáciu síce nenašiel, ale nech mi nikto nehovorí, že scenáristi nikdy nečítali Pastwatch a ani trochu ich neinšpiroval.


draculin

Diskusia

kAnYs
Ty kravo, to si musim precitat. Thumbs up za recenziu. Deja Vu ale neviem. Nepacil sa mi koniec. Bol nelogicky podla mojho nazoru.
14.04.2010

draculin
S tym Deja Vu ide hlavne o inspiraciu pri zakladnej myslienke, nie o nejaku kopiu, ci nepriznanu adaptaciu. Takze oboje su uplne samostatne a originalne diela :)
14.04.2010

cyberstorm
Roman, je vela veci, co si este musis precitat :)
14.04.2010

žjuvka
Najmä nemyslieť na to, čo všetko nestihneš. Nikdy.
14.04.2010

Stano Lacko
My mame uputavku na prichadzajucu knihu, a ktomu este O.S.Cardovu? Ja odpadnem!
15.04.2010

draculin
Stano, no tak sme dobri,nie? :) a dal by som aj preview na nejakych Hamiltonov, ale toho sa tusim nikto v najblizsej dobe nechysta vydat :( ...
15.04.2010

Stano Lacko
well, well, zacina sa mi to pacit ;-)
15.04.2010

cyberstorm
Draculin: kuloarne reci tvrdia ze novy Hamilton bude. Od Trifidu samozrejme... Co konkretne sa nevie... Zato sa vsak vie o tom, ze BUDE novy Reynolds (Pushing Ice a aj Prefect) a Morgan...Pokracuje sa v reedicii Nadace (konkretne Druha Nadace) od Asimova(Triton v spolupraci s Argo) (Nadace ziskala cenu Hugo ako najlepsia seria vsetkych cias), vydanie Brasyl od McDonalda (BSFA 08), Doomsday Book od Connie Willis (Hugo 93, Nebula 93, Locus 93) a poslednou bombou je...nove vydanie HYPERIONu od Simmonsa (Hugo 89) z vydavatelstva Laser. Okrem toho sa planuje dovydavat Pernsky ceklus od Anne McCaffrey ci nove dielka od Lukjanenka...Takze na recenzovanie je dost VELMI kvalitnych eci a na informacne chutovky tiez :)))
15.04.2010

draculin
Nuz,Reynoldsa v originale som cital,a tusim okrem orginalu Pana Prstenov to bol jediny pripad,ked som cumel ako pavuk do hadice.Chlapik ma uzasnu obrazotvornost,ale hovadsky blbo sa to cita ak clovek nie je native speaker.Takze si , aj v pripade tych ostatnych, radsej pockam na ceske verzie :) ..ale ak by bola Hamiltonova Pandora´s Star, jaaaaj, to je tazkotonazna space opera.
15.04.2010

cyberstorm
Pandorina hviezda neviem ci bude....snad hej...problem je, ze Pandorina hviezda je prvou castou Commonwealth saga (druhou je Judas unchained), takze by bol tlak zo strany tych malo fanusikov co space opera ma na vydanie aj druhej casti... A to ani nevraviac o tom, ze na obe dalej nadvazuje The Void Trilogy (The Dreaming Void, The Temporal Void a The Evolutionary Void)... Inak povedane, v dobe kralovstva fantasy brakov (aj ked tazko, ale predsa len uznavam, ze existuju aj VELMI dobre fantasy, ale tie, ktore su kopiami Tolkiena alebo typy On ma miluje...je to upir... moc nemusim) je popularita hard sf a space opery dost nizka...takze sme sa kvoli tomu museli obist bez mnohych klenotov...vydavatelstvam sa to jednoducho neoplati vydavat (klobuk dole pred tymi ktore to robia). Ale Draculin, ak si cital Hyperion, tak mozes napisat o tom cosi...
15.04.2010

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami