Toto je príbeh mladej duše, ktorá sa ocitla v zomknutí pazúrov akejsi Rowlingovej. Alebo skôr jej diela, toť slávneho mladého čarodejníka s menom Harry Potter. A ktorá teda podstúpila hrozivé dobrodružstvo v kine s cieľom zistiť a na vlastné oči uvidieť, ako sa tých 800+ strán pánovi Yatesovi nepodarilo stlačiť do 138ich minút cinematického zážitku.

Ups, to som už asi prezradil príliš mnoho... ale čo už, s pravdou treba von. Aj keď bolí.

Pravda prvá a najstrašnejšia: Harry Potter a fénixov rád je nezáživný film.

A veru nezáživný dokonale. Nevytvára pocit sugescie, ale dištancuje diváka od samotného príbehu. Toto sa režisérovi podarilo najmä využitím koncentračných techník, ktoré síce používa dokonale - to je nutné uznať - ale ktoré na dielo tohto rozmeru a komplexity nestačia. Bohatý príbeh knihy sa v tomto prípade totiž už nedarí viac koncentrovať. Hrdinovia sú presúvaní z miesta na miesto. Strihy sú abruptné, s hranami, ktoré nás nechávajú tušiť, že radšej sme mali ostať pri knihe, ako sa unúvať do kina. Rozprávač, či už vo forme novinových článkov, voice-over techniky alebo strihov najdôležitejších udalostí, nás síce posúva dopredu, ale mnoho fajnotiek takým spôsobom nikdy neuzrieme.

Pravda druhá a o nič menej strašnejšia, o ktorej vieme už dlho: Daniel Radcliffe nevie hrať.

Je tomu tak. Daniel Radcliffe, predstaviteľ Harryho Pottera je z celej plejády hercov ten najslabší. Tentokrát má totiž hneď dve veľmi dobré kontrahentky - a to Emmu Watsonovú, ktorej Hermiona sa dostala konečne z afektovaných stavov do viac-menej prirodzenej podoby. Scenár jej umožnil ukázať sa na väčšom priestore a ona to využíva. Za to zaplatil Rupert Grint alias Ron, ktorý má v celom filme možno dve hlášky, a aj to nepodarené. Druhou spomínanou je nová tvár Evanny Lynch - Luny Lovegood, ktorá zapadá do obsadenia výborne a okrem toho jej trochu nepríčetný hlas a pohľad dodáva auru akéhosi nadvedomia. Príjemné to prekvapenie. Ostatný zbor hercov a herečiek sme už zočili predtým. Všetci nad vekom puberty sú perfektní a iné od nich ani nečakáme. Michael Gambon ako Albus Dumbledore akoby omladol o ďalších desať rokov, keď svižne zaskočí zo schodíkov. Bravo!

Pravda tretia: Bez knihy ste stratení a na vine je režisér.

Kvôli celkovému stisnutiu obsahu na maximálnu úroveň sa z deja stáva zbierka nezjednocujúcich scénok (ako napríklad Harryho štúdium oklumencie). Aspoň, že hlavná dejová línia to ako-tak prežila a my si môžeme vychutnať krásny ale príliš rýchly klimax v podaní učiteľ versus žiak na konci filmu (mnohým z nás asi pripomenie Star Wars). Napriek tomu je vo filme málo čo vysvetlené a tak pre mnohých nevedomých veľa vecí ostane vysieť vo vzduchu. Asi trochu ťažké sústo... Čo už, na vine je David Yates, ktorý doteraz netočil takéto veľdielo a tak sa film aj realizáciou ponáša na televízny film - silná expozícia, dramatizácia je príliš mierna na to, že sa jedná práve o emocionálne najsilnejšiu časť ságy, plnú frustrácie a nezmyselných rozhodnutí. Škoda. Dokonca aj hudba je o ničom - taká nemastná, neslaná. Čo už, so silou Williamsovho motívu sa mnohí merať nevedia.

Pravda posledná: To, čo ostane, je skvelé.

Scénické prevedenie, výber nových hercov a špeciálne efekty (okrem obra) sú na výbornej úrovni. Tu tlieskam. Žiaľ, je toho príliš málo na to, aby nás vtiahlo do atmosféry univerza.

Moje rozčarovanie je, zdá sa mi, viditeľné dosť. A je ešte zreteľnejšie, pretože Yates bude režírovať aj ďalšiu časť... Asi to môžeme zabaliť, priatelia. Aspoň, že je čoskoro koniec.

Do videnia o týždeň pri siedmej knihe!