Odyseov trik s dreveným koňom vyšiel. Trója je v plameňoch, Gréci vyhrali. Bohovia ale pri pohľade na ich rabovanie krútia hlavou. Zvlášť Aténa je urazená, keď jeden z víťazných vojvodcov znesvätí jej chrám. A tak presvedčí Dia, aby zoslal na grécke flotily búrku a skomplikoval bojovníkom cestu domov. Najhoršie dopadne práve Odyseus. Podarí sa mu totiž vytočiť aj Poseidóna a ten zariadi, aby sa v Stredomorí poriadne zamotal. Jeho cesta na rodnú Itaku bude teda trvať až desať rokov a povedie cez rôzne nebezpečenstvá…

… veď vy viete. Ten príbeh predsa všetci dopodrobna poznáme.

Alebo?

Ako to celé vzniklo

Pred písaním tejto recenzie som sa snažila vypátrať, prečo sa Stephen Fry rozhodol pustiť do tohto rozsiahleho projektu. V rozhovore pre rádio CBC odpovedal nasledovne. Všetko sa to začalo na večeri s priateľmi. Z nejakého dôvodu prišla reč na mýty. A hoci si prítomní matne vybavovali, kto bol Zeus či Apolón, podrobnosti si nepamätali. Keď im Fry povedal, ako sa narodil Zeus alebo že Apolón a Artemis boli dvojčatá, tvárili sa prekvapene. Frya, ktorý mal ku gréckej mytológii od detstva veľmi blízko (podľa vlastných slov ich miloval tak ako iné deti športové kartičky či komiksy), to zarazilo. Myslel si, že gréckej báje všetci poznajú tak dobre ako on. Príhoda mu začala vŕtať v hlave a vŕtala a vŕtala, až z toho napokon vzišli Mýty, prvá kniha série.

Ako ste na tom vy? Vedeli by ste z hlavy vymenovať všetkých členov Panteónu a máte Homéra naštudovaného odpredu-odzadu? Alebo to máte skôr ako Fryovi priatelia a báje si pamätáte len zhruba? Ja osobne som bola niekde medzitým. Pamätala som si akurát toľko, aby som sa vedela dobre zorientovať, ale nie dosť, aby po tisíci raz vyrozprávaný príbeh nudil. Odyseu som zhltla za víkend. To, že som príbehy poznala, mi neuberalo na čitateľskom zážitku, skôr som si ich vychutnávala.

Odysea podľa Stephena Frya

Autor aj v poslednej knihe pokračuje v nastavenom štýle. Po trochu chaotickejšom začiatku série od druhej knihy pribudli rôzne dodatky a pomôcky, napríklad abecedné prehľady mytologických postáv. V samotnej Odysei nájdete dokonca mapy, kade sa Odyseus asi plavil. Čitateľ sa vďaka tomu dokáže lepšie zorientovať v záplave poznatkov, ktoré sa mu Fry snaží sprostredkovať. O mýtoch toho vie skutočne veľa a chce sa o všetko podeliť, a tak sa niekedy pri čítaní môžete cítiť zasypaní informáciami. Knihy akoby sa tak trochu nevedeli rozhodnúť, čím chcú byť. Stoja niekde na pomedzí medzi náučnou literatúrou, beletriou a stand-upom. Veľmi zaujímavý je spôsob, akým autor využíva poznámky pod čiarou. Niekedy do textu doplní faktografické spresnenie, inokedy vám vysvetlí, aké slová sa dostali do bežného jazyka z toho či oného príbehu, alebo doplní vtip či nejakú hodnotiacu poznámku. Hoci niekedy sa snaží humorom maskovať hĺbku svojich vedomostí, z textu priam srší, že ho písal úplný mytologický nerd.

Humor je veľmi dôležitým prvkom týchto kníh. Nejde pritom o paródiu, Fry si z mytológie nestrieľa, skôr ju vtipmi dopĺňa (dokonca mám pocit, že občas, keď sa ponorí do deja, na vtipkovanie aj zabudne). Bohovia a hrdinovia nerozprávajú vznešeným, archaizujúcim jazykom, ale tak ako súčasní ľudia. Niekedy nadávajú, niekedy sa doťahujú, niekedy sú sarkastickí. Fry nám ich týmto spôsobom približuje. Možno ste nikdy v živote nezablúdili na mori a nehľadali cestu domov desať rokov, ale určite sú vám známe napríklad prekáračky otcov a synov, aké predvádzajú Odyseus s Telemachom, alebo silné reči Penelopiných pytačov. Práve v dialógoch sa Fryovi najlepšie darí postavy oživovať, aby neboli už len polozabudnutými menami z učebnice. Nejde pritom do takej hĺbky ako Madeline Miller, ktorá vo svojich románoch vytvára z mytologických postáv moderné prepracované postavy. Fry skôr pridá tu a tam nejaký detail, repliku či prepojenie na súčasnosť (napríklad v Hrdinoch Atlas ako fitness tréner Herkulovi vysvetlí, ako správne držať oblohu, aby ho neseklo v krížoch) ako drobné chuťovky. A vo zvyšku necháva za seba hovoriť pôvodný materiál.

Materiál Fry čerpal hlavne priamo z Homérovej Odysey, ale do knihy vkladá aj príbehy z Aischylovej hry Oresteia, Aeneidy a podobne. Z Odysey dokonca prebral štruktúru rozprávania. Odyseus nastupuje na scénu v druhej polovici príbehu a sám vlastnými slovami prerozpráva, čo všetko sa mu prihodilo od konca Trójskej vojny. Na hostine skočí do reči bardovi, ktorý sa chystá ospevovať trójske víťazstvo, povie, že tak to ale vôbec nebolo a pustí sa do rozprávania. Fry v spomínanom rozhovore povedal, že tento rozprávačský prvok ho u Homéra vždy fascinoval, lebo pôsobí moderne, ba priam filmovo, a zároveň dal Odyseovi moc byť nielen hrdinom, ale aj rozprávačom svojho príbehu. Práve táto pasáž tvorí najsilnejší moment Odysey. Osobitne na mňa zapôsobila časť, keď lode čelili príšere Skylle, a Odyseus jediný vedel, že aby priesmyk preplávali, bude musieť obetovať niekoľko námorníkov. Radšej im to ale nepovedal a s odstupom času premýšľa, či urobil správne a hovorí o výčitkach svedomia.

Niečo sa končí, niečo...

Odyseou ako záverečnou knihou série sa vinie osobitý motív – koniec vlády bohov, začiatok vlády ľudí. Tento prechod je zosobnený v kapitole o Orestovi. Aby sa totiž vyhol prenasledovaniu fúrií, musí za svoje činy absolvovať ľudský súd v Aténach. Tento prvok je pre autora dôležitý, zdôrazňuje ho aj v epilógu a dáva do súvisu so vzťahom ľudí k umelej inteligencii, ktorá je ich výtvorom podobne ako ľudia sú mytológiách výtvorom bohov. Nech už máte na to, čo v súčasnosti nazývame umelou inteligenciou, akýkoľvek názor, táto paralela vedie k veľmi zaujímavým úvahám a stojí za to sa pri nej pristaviť.

Či už patríte do kategórie Fryových priateľov zo spomínanej večere a príbehy gréckej mytológie sú pre vás v podstate nové, alebo bude pre vás čítanie tejto tetralógie len návšteva u starých známych, nebojte sa dať týmto knihám šancu. V tom prvom prípade objavíte kopec príbehov, ktoré fascinujú a inšpirujú ľudí a umelecké diela už celé stáročia. V tom druhom vám poskytne možnosť prečítať si mýty novými očami niekoho o niečo staršieho či skúsenejšieho, pozrieť sa na nich z iného uhla, nájsť si novú paralelu so svojím súčasným životom. Alebo proste len uniknúť do magického sveta, kde sa príboj rozbíja o biele skaly a k cudzincom musíte byť vždy úctivý, lebo nikdy neviete, ktorého boha ste práve stretli pod olivovníkom.

Sir Stephen Fry je oceňovaný britský komik, herec, televízny moderátor a režisér. Narodil sa v roku 1957 v Londýne a vyrastal v Norfolku. Počas štúdia na Queen´s College v Cambridgei účinkoval v amatérskom divadelnom klube Footlights, čo ho nasmerovalo na hereckú a autorskú kariéru. Preslávila ho najmä komediálna televízna šou Štipka Frya a Laurieho (ktorú napísal spolu s Hughom Lauriem), komediálny seriál Jeeves a Wooster aj jeho nezabudnuteľná postava generála Melchetta v historickom komediálnom seriáli Blackadder (Čierna zmija). Zahral si aj titulnú rolu v životopisnom filme o Oscarovi Wildovi (Wilde). Moderoval vyše 180 epizód britského zábavného televízneho kvízu a načítal všetkých sedem audiokníh Harryho Pottera. Je autorom štyroch úspešných románov: The Stars´ Tennis Balls (Tenisové loptičky hviezd), Making History (Ako sa píšu dejiny), The Hippopotamus (Hroch) a The Liar (Klamár) a publikoval aj tri diely svojej autobiografie: Moab Is My Washpot (Moab je nádrž, v ktorej sa zvyknem kúpať), The Fry Chronicles (Fryova kronika) a Fool me (Nerozum). V najnovších knihách Mýty, Hrdinovia, Trója a Odysea sa zaoberá gréckymi mýtmi.

Stephen Fry – Odysea

Pôvodný názov: Odyssey (2024)

Séria: Mýty #4 (Greek Myths #4)

Vydavateľstvo: Tatran

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Rok vydania: 2026

Strán: 304

Väzba: pevná / viazaná s papierovým obalom

Preklad: Jana Pernišová

Ilustrácie: Jesús Sotés

ISBN: 978-80-2221-899-3

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Tatran.

Prehľad série

Mýty, prvá kniha série, sa začínajú pri zrode bohov, nájdete tu známe postavy od Titanov cez Prometea a Pandoru až po zlatoprstého kráľa Midasa.

Hrdinovia rozprávajú príbehy najznámejších gréckych hrdinov. Perzeus a Medúza, Orfeus v podsvetí, Heraklove úlohy, výprava za zlatým rúnom, Teseus v labyrinte a ďalší.

Trója, tretia kniha, obsahuje celú históriu Trójskej vojny, tak ako ju vyrozprával Homér v Iliade.

Odysea, posledná časť tetralógie, hovorí o tom, čo čakalo Grékov po návrate z Tróje. Vek bohov sa chýli ku koncu, vládu nad svetom preberajú ľudia.