Šiška s čiarovým kódom
Lesné bytosti si musia pomáhať.
Pavol sa zobudil počas brieždenia. Zasnene si vychutnával rozmanité vône lesného porastu. Orosená krajina bola stále chladná, preto radšej zostával ležať pod provizórnym prístreším zababušený v teplom spacom vaku. Kúsok od neho sa trblietala spleť pavučín ozdobená perlami rosy. Tak ako on pozoroval okolie, aj jeho pozorovali plaché oči lesa. Schovaná obďaleč medzi stromami postávala Melánia. Stretli sa raz v lete, keď sa osamelí bezcieľne túlali lesom. Vtedy sa vyburcoval k tomu, že zviera chytí a bezhlavo sa za ním rozbehol. Melánia trielila kosodrevinou, prebehla cez potôčik, za ktorým sa prenasledovateľovi poľahky stratila. Ten sa celý zadýchaný krčil pri potoku. Miesto toho, aby navždy zmizla z dohľadu bláznivého človeka, pozorovala ho obrovskými zvedavými očami. Paľo nabral dych a znovu sa za ňou rozbehol. Takto to pokračovalo nejakú chvíľu. Srnka svojho vysileného prenasledovateľa vždy počkala a nechala ho vydýchať. Od tej doby sú kamaráti, a tak sa mu Melánia nezabudne raz začas ukázať.
*
Slnko sa prudko dobíjalo pozornosti, bolo načase vstať a pripraviť raňajky. Ani Melánia neobišla naprázdno. Nasypal jej trochu soli na kameň a ona sa neokúňala prísť k nemu bližšie, veď išlo o obľúbenú dobrôtku. Paľa čakala dlhá cesta. Dokončil preklad knihy a prácu odoslal, už mu nič nebránilo presunúť sa zo svojho zimoviska na chatu položenú hlbšie v lesoch. Čakali ho slnečné dni, nemal dôvod zdržiavať sa naďalej tak nízko v údolí. Melánia nečujne kráčala obďaleč neho, občas sa zastavila, ale vždy ho napokon dohnala. Spokojne si vykračoval svažitým terénom a pohmkával veselú melódiu. Zrazu Melánia znehybnela a zastrihala ušami. Začuli usedavý plač. Paľo zaspätkoval. Opatrne odsunul vetvičky liesky.
Pri pníčku stál trpaslík a rumázgal. Po takom dlhom pobyte v horách si Paľo zvykol na všeličo, nebol to prvý trpaslík, na ktorého natrafil.
„Čo reveš?“ opýtal sa mužíka.
„Moja najdrahšia láska,“ ukazoval nešťastník na pníček.
„Aká láska? Veď tam nikto nie je.“
„Tu som nechal svoju milovanú manželku, šišku borovú.“
„Ty si sa oženil s borovou šiškou?“
„Ale kdeže, naša bola, trpaslíčka ako lusk. Ja som ju na šišku len premenil.“
„Ak si ju miloval, prečo si ju menil?“
„Lebo ma jedovala!“ vykríkol trpaslík. „Od ránka bieleho do mňa šila, pokoja mi nedala! Neustále ma dirigovala. Urob toto, urob hento. A čo ja mám čas na toto-hento? Chcel som mať od nej chvíľu pokoj, preto som ju premenil na šišku. Iba na chvíľočku, tak som si hovoril. Ibaže mi ju ukradli, moju milovanú žienku. Zlodeji nezbední!“
„Ktože ti ju vzal?“
„Prišli sem na výlet detváky z Lieskovej Viesky a odniesli ju so sebou. Musíš mi pomôcť, kamarát môj,“ uprel trpaslík na mladého muža prosebný pohľad a v ruke obracal čiapočku.
„Namojveru, už sme kamaráti,“ usmial sa Paľo. „Prečo si ženu nepričaruješ späť?“
„Čarovať môžem len v lese, v dedine moje kúzla nemajú žiadnu moc. Ak mi ju pomôžeš získať späť, život za teba dám, prisahám. Tri priania ti splním. Ja do Viesky nemôžem, veď si ma poriadne prezri,“ fňukal nešťastník.
„No vidíš, a ja zase nechcem.“
„Akože nechceš? Sú to predsa tvoji.“
To je síce pravda, ale Paľo od svojich odišiel už dávno, samému v horách je mu lepšie. V meste sa necítil dobre. Našiel si prácu, ktorá mu priniesla viac voľnosti a zdúchol tam, kde už aj tak trávil všetok voľný čas. Z prírody sa do mesta vracal iba doplniť zásoby a navštíviť rodičov. Kvôli tomu usmoklenému mužíčkovi nehodlal svoje zvyky meniť. Otočil sa a vykročil na cestu. Pri každom kroku sa plač za jeho chrbtom stupňoval.
„Nevieš, čo je láska, bezcitný tvor,“ nariekal trpaslík.
Po krátkej chvíli Paľo zaregistroval, že Melánia nekráča vedľa neho. Keď sa obrátil, zistil, že stojí vedľa mužíčka. Pravým kopýtkom búchala o zem, čím dávala najavo, že si lesné bytosti musia pomáhať.
*
Mladý muž si povzdychol. Vyhádzal z batohu všetko okrem vody a jedla. Vyložený náklad dobre zabalil a položil k pníčku.
„Tak poď,“ mávol rukou na ufňukanca.
Trpaslík radostne poskočil a zvýskol. Na nič nečakal, ihneď sa nasúkal do prázdneho batohu.
Vykukoval mu z neho len zvedavý nosisko.
„Ako tam tú šišku nájdeme?“
„Priťahuje ma k nej magická moc,“ zaklamal trpaslík. Až prídu do dediny, poženie ho prehľadať každý kút, kým jeho žienku nenájdu.
Paľo vykročil na cestu do údolia, pričom si nôtil do kroku. Zrazu sa ozval mužíček.
„No vidíš, nie je lepšie pomôcť blízkemu v núdzi? Nakoniec sa tomu aj potešíš, ti hovorím.“
Akosi mu otrnulo, a tak si pustil hubu na špacírku. Ale ako! Nie a nie tú chlebáreň zavrieť.
Melánia kráčala obďaleč, hlavu mala otočenú smerom k trpaslíkovi, akoby ho aj ona počúvala.
„Ach, veľmi mi chýba moja milovaná Eulália, to si nedokážete predstaviť. Hovorím vám, náš príbeh patrí do rozprávkových kníh. Samotný osud nás zviedol dokopy. Počúvajte dobre. Idem si ja jedného slnečného dňa po lese, keď tu zrazu stretnem Hríbika. Oni vyzerajú ako trpaslíci, ale sú o niečo menší a starajú sa o huby. Chápete?“
„Ja už som Hríbika v lese stre...“
„No tak vieš, akí sú,“ skočil trpaslík Paľovi do reči. „Nosia kabátce ušité z dubových listov, na nich sa im huňatí brada siahajúca až po pupok. Na hlave majú čiapočku ako plody dubu, nečudo, veď na ňom vyrastajú. Jeden by povedal, že tvor vyrastajúci na takom mocnom strome bude dáky junák. Ale oni stále len, daj vám lesíček zdravíčka, stromčeky milulinké, hríbiky onakvé. Ani Hríbik, na ktorého som znenazdania natrafil, nebol iný. Pozri sa na toho preľúbezného kozáčika ligotavého, taký je peknučký až srdiečko zaplesá. Kukni na toho dubáčika vysokého sťa borovica. Kde ja mám čas kukať na toto, pozerať na hento, zahriakol som ho. A on vraví, ty si kôpka jedovatá sťa muchotrávka červenunká, tá trpaslíčka, čo tu bola ráno, s tou sa dalo súcejšie podebatovať. Ja hneď, aká, kde, kedy? Lebo u náš je ženičiek ako šafranu. Ukázal na začarovaný les. Tam vraj odišla, mladica drobnulinká. Kričal na ňu, nech sa vráti, ale tá úbohá žienka ho nepočula. Všetci vieme, čo sa deje v začarovaných lesoch, ale ja som sa nezľakol. Ihneď som ulapil vlka, vyskočil na neho ako na koňa, schmatol ho za srsť a uháňal temnotou, aby som našiel preľúbeznú devuchu.“
Paľo už stihol zistiť, že si trpaslíci zvyknú vymýšľať. Niekedy len tak z nudy, pre zábavu. Veď ho už niekoľkokrát zviedli z cesty. Povedali mu o studničke, a keď došiel na opísané miesto, žiadna tam nebola. Aj huby ho poslali hľadať do lesa pri Vlčej lúke, vraj je ich tam habadej, lenže ani v tomto prípade nepochodil. Zatiaľ, čo si z neho robili psinu, chechotali sa popod fúziky, darebáci. Kvôli týmto skúsenostiam bral rozprávanie trpaslíka s rezervou. Srnka zatriasla hlavou zľava doprava a späť, akoby sa ani jej príbeh nepozdával.
„Napokon som ju dohnal, práve na ňu ceril zuby hrôzostrašný temnovlk. Udatne som ho zdrapil za kožuch a zdvihol nad hlavu. Tak som ním zatriasol, až v ňom zahrkala dušička, vám hovorím. Skučiaci tvor sa radšej stratil v húštine. Vybral som spoza opasku sekeru a ťal, rezal, mordoval. Všetky príšery sa mi pratali z cesty. Vďaka mojej rýdzej junáckosti sme sa dostali zo začarovaného lesa živí a zdraví. Konala sa svadba o akej ste nechyrovali. Zástupy slobodných ženičiek si mohli oči vyplakať, že najonakvejší héros už nie je voľný.“
„Nehovoril si, že máte málo žienok?“¨
„Ale tie čo máme plakali, ti hovorím! Kukaj, Liesková Vieska. A sme tu. Odtiaľto sú detváky, čo mi vzali Lálu.“
*
V doline sa krčila dedinka obklopená vysokými horami. Paľovi je blízka, veď tu v detstve strávil pri starých rodičoch nejedny letné prázdniny. Zahĺbený do seba nechal les s Melániou za sebou a pomalým krokom sa približoval k okraju obce.
„Čo ideš, akoby si mal naložené v gatiach, pridaj do kroku, túžim držať svoju Lálu v náručí,“ komandoval ho trpaslík.
„Asi ťa po ceste vytrasiem z batohu a budem mať po starostiach,“ pohrozil mu Paľo.
„Ale veď ja som to tak nemyslel, milosťpánko,“ chlácholil ho trpaslík, lebo sa preľakol, že ho jeho spoločník ozaj nechá dakde pred dedinkou, iba kúsok od Eulálie.
„Za službu sa ti bohato odmením.“
„Daj ty pokoj. Bude mi stačiť, ak zdvihneš ruku na pozdrav, keď ma uvidíš v lese.“
„Ako nakážete, šéfko,“ zaliečal sa mužík.
Uprostred dediny natrafili na malé, skromne vybavené ihrisko. Na pieskovisku sa hrali dve dievčatká na predajňu. Kučeravá blondínka mala na drevenom obklade vyskladaný tovar v podobe rôznych kamienkov, formičiek a jednej šišky.
„Už vidím nejakú šišku,“ zašepkal Paľo.
Trpaslík opatrne vykukol z batohu.
„To je ona!“ zvýskol.
Paľo pristúpil bližšie k dievčatkám a oslovil ich: „Ahoj, vidím, že sa hráte na obchod.“
Nevšímali si ho, len úkosom sa na neho pozrela tá, ktorá predávala.
„Dievčatko, ja by som si chcel kúpiť šišku, prosím.“
„Ja nie som dievčatko ale Monika,“ odvetila malá predavačka.
„Katka, poď domov!“ ozvalo sa z domu neďaleko nich.
„Už musím ísť. Nič mu nedávaj, budeme mať málo vecí na predaj.“
„Jasne.“
Katka sa stratila za vrátami a Monika opäť upriamila pozornosť na Paľa.
Šiška stojí desať euro,“ povedala piskľavým hláskom.
„Toľko? Nie je to príliš za jednu šišku?“ opýtal sa prekvapene, potom zasyčal od bolesti, lebo ho trpaslík udrel pästičkou do rebier. „No dobre,“ odsúhlasil napokon cenu a vybral peňaženku z vrecka, aby Monike odovzdal požadovanú bankovku.
„Teraz už stojí dvadsať euro,“ povedalo spevavo urazené dievčatko.
„Čože? Veď pred chvíľ...,“ znovu ucítil buchnát do chrbta.
„Ceny sa stále zvyšujú. A toto je najlepšia šiška na svete,“ pyskovala malá.
Paľo už radšej mlčal, aby jej zase nenapadlo zvýšiť cenu. Podal dievčatku dvadsať euro a čakal na požadovaný tovar. Monika pípla, keď šiška prechádzala pomyselným skenerom a naťukala na pokladni čiastku, potom podala Paľovi šišku.
Už sa chystal k odchodu, lenže tu znenazdania začul za chrbtom známy hlas, až v ňom hrklo.
„Ahoj, čo tu robíš? Tak dlho som ťa nevidela.“
Nie, preboha, to nie. Pomaly sa otočil smerom k Hanke. Jeho prvá láska sa na neho milo usmievala. S kučeravými svetlými vlasmi a plnými lícami stále vyzerala anjelsky. Áno, dievčatko sa mu zdalo povedomé, malá blondínka bude určite Hankina dcéra.
„Čo sa to tu deje?“ zamračila sa na Moniku a pohľadom skĺzla na bankovku vykúkajúcu spomedzi prstov zohnutých do päste.
„Nič!“ vykríklo dievčatko.
Hanka sa pozrela na šišku v Paľových rukách. Videla z diaľky, čo sa tu odohralo, ale nedokázala si to vysvetliť.
„Ja...kúpil som si šišku...potrebujem ju,“ zahabkal Paľo.
Hanka na neho vytreštila oči, v tvári sa jej mihlo prekvapenie. Tak, a je oficiálne blázon.
„Vráť peniaze,“ prikázala dcérke, pričom si ju premeriavala káravým pohľadom.
„Bol to obchod,“ nedala sa Monika.
„Niečo som povedala,“ odsekla maminka neústupne.
Dievčatko podávalo Paľovi peniaze, lenže on sa ani nepohol. Bál sa, že mu bude musieť vrátiť šišku. Hanka vzala dcérke z ruky bankovku a vtlačila ju Paľovi do dlane.
„Šišku si môžeš nechať, ak ju tak potrebuješ.“
„Ďakujem a pozdravuj odo mňa Štefana,“ usmial sa na ňu.
„Odišiel od nás pred rokom, bolo to...komplikované,“ vsúkala Hanka všetky partnerské problémy do jediného slova. „Radšej mi povedz, ako sa darí tebe.“
„Ja sa mám dobre.“
„Za chvíľu odchádzam do práce, ale zastav sa cez víkend, ak budeš môcť, rada ťa znovu uvidím.“
„Rád,“ prikývol Paľo.
Stál na mieste ako soľný stĺp. Hanka ho stále držala za ruku a to bolo veľmi príjemné. Napokon sa obadala a rozpačito od neho odstúpila.
*
Domy za Paľovým chrbtom sa zmenšovali, ale on z toho nemal radosť. Otočil sa a zaostril zrak. V jednom z tých drobných domov bol niekto, kto spôsoboval, že mu nohy ťaželi. Neustále sa obzeral späť. Hlava sa mu otáčala smerom k dedine ako slnečnica k slnku, až do tej doby, kým ho nezhltol lesný porast. Zložil z ramien ťažký batoh a pomohol trpaslíkovi dostať sa z neho von. Hneď, ako stál mužík na lesnej pôde, roztiahol ústa do širokého úsmevu a zadupal nožičkami. Natiahol ruku smerom k Paľovi, ale zmohol sa len na: „Daj.“
„Tu máš,“ podal mu vytúženú šišku.
Trpaslík si ju pritískal k ústam, pusinky sprevádzalo hlasné mľaskanie. Dosýta ju vybozkával, potom sa obrátil smerom k Paľovi.
„Ďakujem ti, ani nevieš, akú láskavosť si pre mňa vykonal. Oplatím, sľubujem, šéfko.“
Mladý muž sa k mužíčkovi zohol a natiahol k nemu ruku: „Ja som Paľo.“
„Anton, ale tak ti poviem, všetci ma volajú Grizly, lebo som mocný ako medveď,“ roztiahol trpaslík ramená, aby bolo jasné, o čom hovorí, a potom podal spoločníkovi ruku.
„Tak sa maj Tono,“ zdvihol Paľo ruku na pozdrav.
„Nazdar!“ vykríkol trpaslík, pričom sa pošúchal po brade. Prezývka, ktorú si pre seba vymyslel, sa akosi nie a nie uchytiť.
Mužík precedil popod fúzky zaklínadlo a borová šiška sa premenila na malú žienku. Trpaslíčka na nič nečakala a hneď sa s veľkou vervou pustila do manžela. Štedro mu obsypávala hruď buchnátmi. Skákala pri tom, až sa jej nariasená suknička nadvihovala. Mužík len stál a čakal, než jeho drahú prejde hnev. Buchnáty na neho dopadali s čoraz menšou intenzitou. Napokon sa mu žena vrhla okolo krku a lesom sa znovu ozvalo láskyplné cmukanie.
*
Paľo v horách trávil čoraz menej času, častejšie býval v dedine pri Hanke. Jej dom bol posledný v rade a záhradka otočená k lesu priam lákala Melániu na návštevu. Monika bola z nečakaného hosťa vo vytržení. Keď sa Paľo túlal po lese, našiel vždy množstvo suchého dreva na založenie ohňa, a to aj po daždi. Ako sa vracal k Hanke, vynárali sa pred ním miesta obsypané hubami od výmyslu sveta. Kríky plné sladkých malín mu zakaždým skrížili cestu, zbieral ich hlavne kvôli Monike, mala z nich najväčšiu radosť. A aby toho nebolo málo, ani si nespomína, kedy naposledy zmokol. Veľmi dobre vedel, odkiaľ vietor fúka, že mu trpaslík za odmenu spríjemňuje pobyt v horách. Párkrát na neho natrafil. Maličký mužík vždycky zdvihol ruku na pozdrav a veselo zakričal: „Nazdar!“
Olex
Písanie mi robí radosť. Samozrejme si rada prečítam i tvorbu iných autorov. Teším sa na vzájomné reflexie:))
Diskusia
Hieronymus
Ďalšia veľmi pekne napísaná poviedka, miestami mi to prišlo až lyrické, čo vie potešiť. Škoda len, že poviedka nevie, čím chce byť. Na jednej strane sa to chvíľami tvári ako rozprávka, na ktorú je tam ale málo čarov, potom že to má byť jednoduchá feel-good poviedka, ale s priveľa čarovnými prvkami. Pritom oboje by bolo v pohode, keby to bolo iba jedno z toho. Takto mi celý príbeh príde nemastný neslaný. Už na začiatku ma zaujalo, že sa Paľo rozhodol žiť v lese a dúfal som, že sa dozviem viac prečo tam išiel žiť. Lebo, keď sa nad tým človek zamyslí, niečo ho muselo pekne nasrať, že išiel do lesa, žil v ňom a prespával len v spacáku. Nič som sa však nedozvedel. Potom ho okolnosti donútia ísť späť do civilizácie a tam stretne starú lásku, ktorá sa šťastnou náhodou nedávno rozviedla. Nakoniec s ňou trávi veľa času a potencionálne sa dajú dokopy. Fajn, dobré preňho, ale príbeh začínal ako je spokojný a končí ním ako je spokojnejší. Keďže neviem, čo ho vyhnalo do lesa, tak necítim nič, keď sa z neho postupne vracia medzi ľudí.
No skrátka to zo mňa v ničom nedostalo emóciu. Celý príbeh zostal niekde medzi a nevyťažený.
08.09.2023
Ďalšia veľmi pekne napísaná poviedka, miestami mi to prišlo až lyrické, čo vie potešiť. Škoda len, že poviedka nevie, čím chce byť. Na jednej strane sa to chvíľami tvári ako rozprávka, na ktorú je tam ale málo čarov, potom že to má byť jednoduchá feel-good poviedka, ale s priveľa čarovnými prvkami. Pritom oboje by bolo v pohode, keby to bolo iba jedno z toho. Takto mi celý príbeh príde nemastný neslaný. Už na začiatku ma zaujalo, že sa Paľo rozhodol žiť v lese a dúfal som, že sa dozviem viac prečo tam išiel žiť. Lebo, keď sa nad tým človek zamyslí, niečo ho muselo pekne nasrať, že išiel do lesa, žil v ňom a prespával len v spacáku. Nič som sa však nedozvedel. Potom ho okolnosti donútia ísť späť do civilizácie a tam stretne starú lásku, ktorá sa šťastnou náhodou nedávno rozviedla. Nakoniec s ňou trávi veľa času a potencionálne sa dajú dokopy. Fajn, dobré preňho, ale príbeh začínal ako je spokojný a končí ním ako je spokojnejší. Keďže neviem, čo ho vyhnalo do lesa, tak necítim nič, keď sa z neho postupne vracia medzi ľudí.
No skrátka to zo mňa v ničom nedostalo emóciu. Celý príbeh zostal niekde medzi a nevyťažený.
08.09.2023
Veles
Štylisticky mi to pripomína Gorana (až na absenciu mačiek) ale obsahom neviem. Napísané je to super, ale príbeh pokrivkáva. Prečo, keď vie doslova zmeniť poveternostné poviedky, jeho mágia nefunguje pri ľudoch? A nemohol požiadať o pomoc zvieratä, musel potrebovať pomoc človeka? Inak dosť zaujímavé miesto na preklad knihy, keby býval v chate by mi to ale asi dávalo väčší zmysel.
A teraz keď sa na tým zamýšľam, bola tam tá srnka vôbec podstatná? Či len slúžila na vykreslenie toho, ako sa Paľo stráni ľudí?
09.09.2023
Štylisticky mi to pripomína Gorana (až na absenciu mačiek) ale obsahom neviem. Napísané je to super, ale príbeh pokrivkáva. Prečo, keď vie doslova zmeniť poveternostné poviedky, jeho mágia nefunguje pri ľudoch? A nemohol požiadať o pomoc zvieratä, musel potrebovať pomoc človeka? Inak dosť zaujímavé miesto na preklad knihy, keby býval v chate by mi to ale asi dávalo väčší zmysel.
A teraz keď sa na tým zamýšľam, bola tam tá srnka vôbec podstatná? Či len slúžila na vykreslenie toho, ako sa Paľo stráni ľudí?
09.09.2023
BocianSara
Ja som nadšená, milý príbeh kde vidíme ako sa môžu priority človeka zmeniť. Vôbec mi nevadili detaily, ktoré popisujú Veles a Hieronymus. Stačí štipka mágie a život je hneď príjemnejší :)
09.09.2023
Ja som nadšená, milý príbeh kde vidíme ako sa môžu priority človeka zmeniť. Vôbec mi nevadili detaily, ktoré popisujú Veles a Hieronymus. Stačí štipka mágie a život je hneď príjemnejší :)
09.09.2023
ama_rilla
Dopriala som poviedke vcelku vysoké hodnotenie, pretože má prvá časť príbehu očarila. Postava trpaslíka je skvelá, roztomilá, dobre funguje. Srnka je tam trochu odveci, ale nevadilo mi to. Veľmi ma príbeh bavil a bola som zvedavá, kam povedie. No odkedy sa dostal hlavný hrdina do mesta, akoby to zrazu písal niekto iný, celé čaro bolo fuč. Záver je tiež taký nijaký. Ale poviedka má veľký potenciál, kebyže autor/ka popracuje na tejto druhej časti. Myslím, že si hrdinovia zaslúžili zažiť väčšie dobrodružstvo ako nákup šišky od dievčatka:)
10.09.2023
Dopriala som poviedke vcelku vysoké hodnotenie, pretože má prvá časť príbehu očarila. Postava trpaslíka je skvelá, roztomilá, dobre funguje. Srnka je tam trochu odveci, ale nevadilo mi to. Veľmi ma príbeh bavil a bola som zvedavá, kam povedie. No odkedy sa dostal hlavný hrdina do mesta, akoby to zrazu písal niekto iný, celé čaro bolo fuč. Záver je tiež taký nijaký. Ale poviedka má veľký potenciál, kebyže autor/ka popracuje na tejto druhej časti. Myslím, že si hrdinovia zaslúžili zažiť väčšie dobrodružstvo ako nákup šišky od dievčatka:)
10.09.2023
MartinB
Bolo to pekne napísané, ale akosi ma to neoslovilo. Ale suhlasim s ama rillou, poviedka ma potencial. na autora tipujem ama_rillu.
11.09.2023
Bolo to pekne napísané, ale akosi ma to neoslovilo. Ale suhlasim s ama rillou, poviedka ma potencial. na autora tipujem ama_rillu.
11.09.2023
Lucika
Ja mam strašne silný pocit, že som už nejakú poviedku s takýmto trpaslíkom čítala, ale ani za toho pána si nespomeniem, kto odtiaľto ju písal :D aj to meno Elulália mi je povedomé. No nič. Bolo to napísané pekne, ale ani mňa to až tak neoslovilo. Sranda, že len čo prišli do dediny, tak hneď natrafili na dievčatá so šiškou, aj keď trpaslík vravel, že jeho moc tam nefunguje. Navyše aj tento odsek nabáda na to, že ju budú hľadať dlho, a oni ju našli hneď:
„Priťahuje ma k nej magická moc,“ zaklamal trpaslík. Až prídu do dediny, poženie ho prehľadať každý kút, kým jeho žienku nenájdu.
11.09.2023
Ja mam strašne silný pocit, že som už nejakú poviedku s takýmto trpaslíkom čítala, ale ani za toho pána si nespomeniem, kto odtiaľto ju písal :D aj to meno Elulália mi je povedomé. No nič. Bolo to napísané pekne, ale ani mňa to až tak neoslovilo. Sranda, že len čo prišli do dediny, tak hneď natrafili na dievčatá so šiškou, aj keď trpaslík vravel, že jeho moc tam nefunguje. Navyše aj tento odsek nabáda na to, že ju budú hľadať dlho, a oni ju našli hneď:
„Priťahuje ma k nej magická moc,“ zaklamal trpaslík. Až prídu do dediny, poženie ho prehľadať každý kút, kým jeho žienku nenájdu.
11.09.2023
Martin Hlavňa
Nápad celkom fajn. Trošku ma zamrzeli dlhé odstavce a hneď ten na začiatku. Hneď na začiatku som si napísal poznámku, že dúfam, že Melánia bude nejak využitá v príbehu. Síce bola dôležitá ako katalyzátor spolupráce trpaslíka a Pavla, ale potom sa z príbehu vytratila. Čo je škoda. V tejto súvislosti boli potom aj mená Melánia a Eulália dosť podobné a radšej by som ich viac oddelil. Páčilo sa mi, keď ju trpaslík nazval Lála. Pozor na slová ako "nečujne" či "obďaleč". Mne nevadili, ale pridávajú do textu trošku viac pátosu. Niekto to nemá rád. Postava trpaslíka bola super. Jeho ukecanosť mi pripomínala Kaila z knihy "Cesty hrdinov". Tú časť, kedy sa trpaslíčka zmenila naspäť a začala nadávať manželovi - je veľmi veľká škoda, že práve tento dialóg je zhodený na opis. Mohlo to byť krásne.
No a teraz k najväčšiemu problému. Tá linka, že muž sa vráti do dediny a stretne svoju prvú lásku, ktorú strašne miluje a je zhodou okolností rozvedená - pre mňa je to strašné klišé a pokazilo mi to záver. Úplne by som túto linku škrtol a radšej viac zamotal to hľadanie šišky. Ak by sa podarilo nejakým spôsobom do celého rozuzlenia zapojiť srnku, o to lepšie.
22.09.2023
Nápad celkom fajn. Trošku ma zamrzeli dlhé odstavce a hneď ten na začiatku. Hneď na začiatku som si napísal poznámku, že dúfam, že Melánia bude nejak využitá v príbehu. Síce bola dôležitá ako katalyzátor spolupráce trpaslíka a Pavla, ale potom sa z príbehu vytratila. Čo je škoda. V tejto súvislosti boli potom aj mená Melánia a Eulália dosť podobné a radšej by som ich viac oddelil. Páčilo sa mi, keď ju trpaslík nazval Lála. Pozor na slová ako "nečujne" či "obďaleč". Mne nevadili, ale pridávajú do textu trošku viac pátosu. Niekto to nemá rád. Postava trpaslíka bola super. Jeho ukecanosť mi pripomínala Kaila z knihy "Cesty hrdinov". Tú časť, kedy sa trpaslíčka zmenila naspäť a začala nadávať manželovi - je veľmi veľká škoda, že práve tento dialóg je zhodený na opis. Mohlo to byť krásne.
No a teraz k najväčšiemu problému. Tá linka, že muž sa vráti do dediny a stretne svoju prvú lásku, ktorú strašne miluje a je zhodou okolností rozvedená - pre mňa je to strašné klišé a pokazilo mi to záver. Úplne by som túto linku škrtol a radšej viac zamotal to hľadanie šišky. Ak by sa podarilo nejakým spôsobom do celého rozuzlenia zapojiť srnku, o to lepšie.
22.09.2023
Tom Hotep
Teda toto bolo poriadne sklamanie. Tak krásny štart, ešte krajší priebeh a... a koniec. Bolo to ako užívať si v zime jazdu na sánkach a sánky zastavia uprostred kopca. Cítil som z toho dlhšiu poviedku osekanú kvôli znakovému limitu, čo je škoda. Prostredie a postavy boli skvelé (trpaslíci všetkých druhov, to je moje), ale ten uťatý koniec bol proste... no.
07.10.2023
Teda toto bolo poriadne sklamanie. Tak krásny štart, ešte krajší priebeh a... a koniec. Bolo to ako užívať si v zime jazdu na sánkach a sánky zastavia uprostred kopca. Cítil som z toho dlhšiu poviedku osekanú kvôli znakovému limitu, čo je škoda. Prostredie a postavy boli skvelé (trpaslíci všetkých druhov, to je moje), ale ten uťatý koniec bol proste... no.
07.10.2023