Čiara Života
Cestovanie časom trošku inak.
Bol už neskorý letný večer. Sedeli mlčky v šere tajnej miestnosti pod laboratóriom, pofajčievali a uprene pozerali na obrovský, čierny monitor pred sebou. Premýšľali... Hľadali a preberali všetky možné dôsledky a ani jeden nechcel prvý prerušiť myšlienky.
Pred sebou mali práve dokončenú tabuľku interakcie priestoru a udalosti s Peterssenovými údajmi – pracovne ju nazvali „Čiara Života“. Bola to prvá tabuľka, v ktorej na identifikáciu existencie nepoužili čas, ale záznam udalostí naviazaných na priestor a navzájom sa ovplyvňujúcich. Vtom bez klopania vošiel Peterssen, zvítal sa s profesorom Hawlingom a posadil sa na ponúknutú stoličku.
- „Tak ako, pripravený...?“ – spýtal sa nedočkavo profesor.
- „Nie tak celkom... vieme nejaký kladný výsledok aspoň predpokladať?“
- „Nie... Bohužiaľ nevieme...“ – zamračil sa profesor – „Je to zatiaľ iba moja ďalšia teória s jedinečnou možnosťou overenia v praxi, ale bohužiaľ - bez zaručeného výsledku.“
- „Hm... Zamyslime sa ešte hlbšie...“ – povedal Peterssen – „Rád som napríklad každý týždeň chodieval na ryby – ako budem vedieť kam presne sa dostanem, keď by som si vybral cestu späť na rybačku? Bude v tom zázname predsa 100 ďalších, rovnakých rybačiek...“
- „Jasné, z Vášho pohľadu určite, ale na každej rybačke bola vždy iná situácia – zoberte si stav okolia – aj keď ste vždy chodili na rovnaké obľúbené miesto, nikdy to tam nevyzeralo úplne rovnako – pôsobili tam totiž udalosti a priestor. Na inom mieste boli alebo už neboli listy na strome... oblaky... voda, čo tiekla riekou... ryby... inak ste stáli, či sedeli...“ – pokračoval profesor – „proste všetko malo svoj momentálny priestor a jedinečnú udalosť. A to všetko sme počas Vášho doterajšieho života tajne zaznamenávali. Časový údaj, vzhľadom na jedinečnosť týchto parametrov je opäť úplne nepotrebný.“
- „Tomu rozumiem...“ – prikývol Peterssen – „ale nepošleme radšej najprv nejaké zviera. Ja neviem – opicu, psa, alebo cirkusovú blchu...?“
- „Už som premýšľal aj nad touto možnosťou, ale ako z neho v prípade úspešného návratu dostanem zážitky? Snáď nemám začať učiť rozprávať nejakú opicu z nášho labáku... Navyše z praktického hľadiska je nerentabilné zaznamenávať udalosti zvieraťa, ťažko si s ním o tom pokecáte...“
- „Ha ha há...“ – Peterssenovi to pripadalo od veľkej nervozity strašne smiešne – „no dobre teda, skúsim to ja...“
- „V poriadku pane. Vyrážate o hodinu. Dám pripraviť stroj a nahrám do neho Vašu Čiaru Života. Bod, do ktorého Vás pošlem vyberiem na skúšku ja osobne. Súhlasíte?“ – spýtal sa v súhlasnom očakávaní profesor.
- „Dohodnuté, profesor.“ – odpovedal nervózne Peterssen.
Peterssen sa zatiaľ pobral do svojej kancelárie na druhej strane chodby laboratória. Preháňalo sa mu v hlave milión otravných, dotieravých myšlienok: ...ako a kam sa asi dostanem... čo keď sa to nepodarí... a čo keď sa podarí cesta späť ale ostanem kdesi visieť pri návrate... čo tam preboha budem robiť?... Všetko sa mu to v hlave splietalo, vírilo a vytváralo neuveriteľný chaos.
- „Nevadí – budem mať predsa tlačidlo núdzového návratu a profesor Hawling je predsa uznávaný odborník“ – upokojoval napokon sám seba Peterssen.
Profesor Hawling sa otočil k už zjavne ospalému operátorovi Yaničovi – „Albert, nastavili ste všetko správne?“
- „Jasné profesor. Ale skontrolujte si to pre istotu ešte aj sám. Ťahám tu šichtu už 18 hodín v kuse...“
- „Hmmm... tu je záznam uplynulých udalostí v Peterssenovom živote....“ – mrmlal si popod fúzy profesor.
- „A podľa čoho sa budete riadiť? – vypytoval sa namrzene Yanič – „Nevidím v tej tabuľke žiadny časový záznam...“
- „Albert, predsa už od roku 2422 nie je čas povinnou a ani vedecky uznávanou veličinou.“ – pokračoval profesor – „Prezrite si záver zo štúdie AWZL-2422 zo zasadania Najvyššej Rady Spojených Galaxií...“
- „Ja tomu aj tak nerozumiem, pán profesor a hodinky vlastne ani nepoznám...“ – skočil mu do reči Yanič.
- „Pozrite sa na to prakticky - keď ste niekedy počúvali napríklad hudbu z prehrávača FRF a chceli si vypočuť napríklad refrén ešte raz, hľadali ste ho podľa času na displeji alebo podľa zapamätaných častí v pesničke?“
- „Jasné, že podľa slov v pesničke... kto by sledoval pri počúvaní hudby nejaký čas... Ahááá,“ - konečne pochopil Yanič – „...takže Peterssenovi vyberiete bod návratu podľa už raz prežitej udalosti na tejto tabuľke...“
- „Presne tak. Myslím si, že cestovanie v čase síce možné je, ale iba po svojej vlastnej osi udalostí a aj to iba smerom späť. Cesta vpred možná nie je vôbec. Neexistujú totiž záznamy z budúcich udalostí v Čiare Života a teda prakticky nie je možné poslať niekoho do ničoho.“ – skonštatoval profesor.
- „Hm. Zaujímavé.... Tak teda vyskúšajte a uvidíme. Ja budem z toho robiť záznam na laboratórnom skeneri udalostí. Toľko tu ešte počkám a potom pôjdem.“
- „V poriadku.“ – odpovedal profesor Yaničovi - „Zavolajte prosím pána Peterssena, môžeme to teda spustiť...“
Peterssen si váhavo ľahol do úzkej, tvrdej postele s vajcovitou kupolou nad ním. Za hlavou mal prístroj s množstvom drôtikov a blikajúcich svetielok. Bolo mu tam trochu tesno – „Som tu ako nejaký tuniak v konzerve.“ – pomyslel si kriticky. Pred sebou mal iba malý monitor s akousi, jemu neznámou tabuľkou (Čiarou Života) v ktorej na červeno svietila malá bodka na zázname označenom ako „Posledný deň v škole“. Preboha! Veď to bolo pred viac ako 30-timi rokmi. To ma chcú poslať na začiatok môjho zhýralého života? Ledva sa stihol spamätať, všetko okolo neho stmavlo, prístroj za jeho hlavou slabučko zabzučal a on niekoľko sekúnd nevnímal vôbec nič...
Keď po chvíľke otvoril oči, dovtípil sa, že leží na svojej posteli v svojej dávnej študentskej izbe... Bolo pekné slnečné ráno... Práve sa zobudil zo spánku... O 32 rokov mladší... A bol to presne ten deň, keď sa rozdávali vysvedčenia...
Experiment sa teda podaril! „Sláva, vyšlo to!“ - blyslo mu nadšene hlavou. Môže sa teda triumfálne vrátiť späť a potešiť profesora Hawlinga dôležitými informáciami z úspešnej misie!
Pre istotu sa zatiaľ ani nepohol a začal v dlani podvedome hľadať tlačidlo núdzového návratu. Vtom si však s hrôzou niečo uvedomil a okamžite vyskočil z postele - žiadne tlačidlo v dlani nemal! Stroj ho síce preniesol v čase späť, ale preniesol iba jeho dušu!
Profesor Hawling sklamane vybral z vajcovitej kupoly bezduchú telesnú schránku a odniesol ju do archívu k ostatným exemplárom. „Zasa sa mi to nepodarilo“ – pomyslel si sklamane.
Profesor vypol stroj, zamkol laboratórium a sklamane odišiel.
Peterssenova „Čiara Života“ na monitore v tajnej miestnosti sa začala znova napĺňať...
Reoxid
Diskusia
Marek Páperíčko Brenišin
Dobre, na úvod poviem, čakal som niečo také s tým koncom, avšak nevravím, že by mi to vadilo :-) Páčilo sa mi, ako si zmietol čas zo stola, ako omrvinky po raňajkách, vskutku nepotrebná veličina. Členenie bolo pekné a účelné, odsýpalo mi to. Môžem dodať, že oproti tvojmu prvému počinu si nám dal niečo hodnotnejšie. Takže som to ohodnotil 8 :-) A rozhodne sa teším na ďalšie výtvory.
27.04.2014
Dobre, na úvod poviem, čakal som niečo také s tým koncom, avšak nevravím, že by mi to vadilo :-) Páčilo sa mi, ako si zmietol čas zo stola, ako omrvinky po raňajkách, vskutku nepotrebná veličina. Členenie bolo pekné a účelné, odsýpalo mi to. Môžem dodať, že oproti tvojmu prvému počinu si nám dal niečo hodnotnejšie. Takže som to ohodnotil 8 :-) A rozhodne sa teším na ďalšie výtvory.
27.04.2014
Adhara
Nemala som pocit, že na tomto spôsobe cestovania časom je niečo trošku inak než v početných príbehoch predtým. Ak teda nerátame úplne nelogické správanie sa postáv. Prečo chcel Peterson riskovať život týmto pokusom? Prečo nechceli preniesť do minulosti pokusné zviera? Nebude síce vedieť prerozprávať zážitky, ale aspoň zistia, či sa vráti živé – v tomto prípade pri vedomí. To je predsa základ. Vyznieva to o to absurdnejšie, že predtým už urobili nejaké neúspešné pokusy, po ktorých tiež ostali len bezduché schránky. Nebyť toho Hawlingovho (inšpirácia Hawkingom? :-)) sklamania, usudzovala by som, že Hawling sa týmto spôsobom chcel Petersona zbaviť, i keď to by musel byť niekde naznačený motív. Obrátiť to na vtip by bola z môjho pohľadu omnoho lepšia, i keď nie brutálne originálna pointa. Ale takto ten príbeh nefunguje, aspoň podľa mňa. A prečo sa vlastne hrdina tak vydesil, keď...
27.04.2014
Nemala som pocit, že na tomto spôsobe cestovania časom je niečo trošku inak než v početných príbehoch predtým. Ak teda nerátame úplne nelogické správanie sa postáv. Prečo chcel Peterson riskovať život týmto pokusom? Prečo nechceli preniesť do minulosti pokusné zviera? Nebude síce vedieť prerozprávať zážitky, ale aspoň zistia, či sa vráti živé – v tomto prípade pri vedomí. To je predsa základ. Vyznieva to o to absurdnejšie, že predtým už urobili nejaké neúspešné pokusy, po ktorých tiež ostali len bezduché schránky. Nebyť toho Hawlingovho (inšpirácia Hawkingom? :-)) sklamania, usudzovala by som, že Hawling sa týmto spôsobom chcel Petersona zbaviť, i keď to by musel byť niekde naznačený motív. Obrátiť to na vtip by bola z môjho pohľadu omnoho lepšia, i keď nie brutálne originálna pointa. Ale takto ten príbeh nefunguje, aspoň podľa mňa. A prečo sa vlastne hrdina tak vydesil, keď...
27.04.2014
Adhara
(Pokr.) ...zistil, kam ho chcú poslať? Kvôli zlému vysvedčeniu? Ani to tam nebolo ani len naznačené... A vôbec, nech by sa v minulosti dialo čokoľvek, evidentne mu to mohlo byť jedno, keďže tam plánoval pobudnúť len pár sekúnd vzhľadom na to, že okamžite po prenose v čase hľadal núdzové tlačidlo. Ďalej, keď sa Peterson ráno zobudil zo spánku, ako presne vedel, aký je deň? Mal by tam byť aspoň nejaký detail, podľa ktorého to zistil, alebo nástenný kalendár s odškrtávanými dňami, alebo digitálny budík s dátumom, alebo ja už neviem...
Napísané to z hľadiska štylistiky nie je úplne najhoršie, ale zlepšovať jesto čo – pre začiatok by som poradila menej trojbodiek a nedávať myšlienky postáv do úvodzoviek. Na to je dobrá kurzíva. Dala som 3 body.
27.04.2014
(Pokr.) ...zistil, kam ho chcú poslať? Kvôli zlému vysvedčeniu? Ani to tam nebolo ani len naznačené... A vôbec, nech by sa v minulosti dialo čokoľvek, evidentne mu to mohlo byť jedno, keďže tam plánoval pobudnúť len pár sekúnd vzhľadom na to, že okamžite po prenose v čase hľadal núdzové tlačidlo. Ďalej, keď sa Peterson ráno zobudil zo spánku, ako presne vedel, aký je deň? Mal by tam byť aspoň nejaký detail, podľa ktorého to zistil, alebo nástenný kalendár s odškrtávanými dňami, alebo digitálny budík s dátumom, alebo ja už neviem...
Napísané to z hľadiska štylistiky nie je úplne najhoršie, ale zlepšovať jesto čo – pre začiatok by som poradila menej trojbodiek a nedávať myšlienky postáv do úvodzoviek. Na to je dobrá kurzíva. Dala som 3 body.
27.04.2014
Kr4b
Tentokrát som dal 6. Keďže poviedka bola pridaná zrejme v tom istom čase ako tvoja prvotina, pár vecí len pripomeniem: Písať vek číslom zaváňa lenivosťou a budí dojem, že autor zo seba buď chce vypľuť text naraz, alebo onen text píše z nudy. Tiež sa v prerušenej priamej reči nedáva "-" ale ",". Čo sa cestovania zvierat v čase týka - ide určite o prenos fyzický a Peterssenovi nebolo nakázané vyložiť vrecká a vyzliecť sa, takže je podľa všetkého možne prenášať aj neorganické objekty, napríklad malú praktickú kameru... Len škoda, že to nevyšlo. Postavu profesora bolo možno okoreniť stresom a opatrnosťou spôsobenými množstvom žalôb, podaných na jeho hlavu. Je tu dobrý nápad, hlbšia myšlienka ma ale tentokrát obišla, ak tam bola prítomná. Pre mňa tentokrát len ľahko nadpriemerné, hoci, hovorím, s dobrým námetom. Som zvedavý, čo sem pošleš ďalej a prajem veľa úspechov.
27.04.2014
Tentokrát som dal 6. Keďže poviedka bola pridaná zrejme v tom istom čase ako tvoja prvotina, pár vecí len pripomeniem: Písať vek číslom zaváňa lenivosťou a budí dojem, že autor zo seba buď chce vypľuť text naraz, alebo onen text píše z nudy. Tiež sa v prerušenej priamej reči nedáva "-" ale ",". Čo sa cestovania zvierat v čase týka - ide určite o prenos fyzický a Peterssenovi nebolo nakázané vyložiť vrecká a vyzliecť sa, takže je podľa všetkého možne prenášať aj neorganické objekty, napríklad malú praktickú kameru... Len škoda, že to nevyšlo. Postavu profesora bolo možno okoreniť stresom a opatrnosťou spôsobenými množstvom žalôb, podaných na jeho hlavu. Je tu dobrý nápad, hlbšia myšlienka ma ale tentokrát obišla, ak tam bola prítomná. Pre mňa tentokrát len ľahko nadpriemerné, hoci, hovorím, s dobrým námetom. Som zvedavý, čo sem pošleš ďalej a prajem veľa úspechov.
27.04.2014
jurinko
Mne tam este chybal jeden moment - ak teda typecek dosiahol cestovanie v case (je jedno ako), ale tych ludi vracal relativne kratko (jednotky az desiatky rokov), preco si doteraz nikto nepockal, kym sa opat dostane do veku "odoslania" a neprisiel mu povedat, ze to sice funguje, ale trosku to nedomysleli s tym navratom? Ja, keby som vedel, ze ma caka cely novy zivot (cize mlade telo, ale stara mysel, co moze byt zaujimava kombinacia, skusenosti omnoho starsieho cloveka vs. hormonalne a ine reakcie mladeho tela, vplyvajuce na jeho spravanie), tak si spravim poznamku, ze dna toho a toho (za 32 rokov) treba navstivit toho pseudovedca, ktory tak rad riskuje ludom zivoty (ozaj, co sa stalo s mojim minulym ja, ked som svojim buducim ja obsadil moje minule telo?) a nieco mu pekne od pluc povedal. Pre pripad, ze by som sa toho uz znova nedozil, by som napisal list a dal si pozor, aby bol ...
28.04.2014
Mne tam este chybal jeden moment - ak teda typecek dosiahol cestovanie v case (je jedno ako), ale tych ludi vracal relativne kratko (jednotky az desiatky rokov), preco si doteraz nikto nepockal, kym sa opat dostane do veku "odoslania" a neprisiel mu povedat, ze to sice funguje, ale trosku to nedomysleli s tym navratom? Ja, keby som vedel, ze ma caka cely novy zivot (cize mlade telo, ale stara mysel, co moze byt zaujimava kombinacia, skusenosti omnoho starsieho cloveka vs. hormonalne a ine reakcie mladeho tela, vplyvajuce na jeho spravanie), tak si spravim poznamku, ze dna toho a toho (za 32 rokov) treba navstivit toho pseudovedca, ktory tak rad riskuje ludom zivoty (ozaj, co sa stalo s mojim minulym ja, ked som svojim buducim ja obsadil moje minule telo?) a nieco mu pekne od pluc povedal. Pre pripad, ze by som sa toho uz znova nedozil, by som napisal list a dal si pozor, aby bol ...
28.04.2014
jurinko
[pokr.] sucastou dedicstva. A mas z toho zrazu uplne iny zaver, lebo (nech je to dostatocne dramaticke) tesne pred odoslanim tam vtrhne druhy (ozaj, bol by druhy? casove paradoxy platia stale... ci sa im iba vymenia mysle? lebo to by zas potom nebolo to telo bezduche...) a bud zabrani vedcovi sa poslat (ak ho ten novy zivot moc nebavi), alebo naopak mu podakuje a povzbudi svoje z jeho pohladu minule ja k ucasti na experimente, hoci cesta spat nie je. Anyway, hoci si formalne z rovnice cas vyhodil, v skutocnosti tam zostal, a teda je tu stale nezodpovedanych vela klasickych paradoxov. Ako zaciatocnicka poviedka ale fajn, zamyslel si sa nad nejakym javom a dal si do toho aj trochu literarnej dramatizacie. Trosku si to nedotiahol a uprava tiez nebola bohvieco, ale uplne utrpenie to nebolo. Dal som 4
28.04.2014
[pokr.] sucastou dedicstva. A mas z toho zrazu uplne iny zaver, lebo (nech je to dostatocne dramaticke) tesne pred odoslanim tam vtrhne druhy (ozaj, bol by druhy? casove paradoxy platia stale... ci sa im iba vymenia mysle? lebo to by zas potom nebolo to telo bezduche...) a bud zabrani vedcovi sa poslat (ak ho ten novy zivot moc nebavi), alebo naopak mu podakuje a povzbudi svoje z jeho pohladu minule ja k ucasti na experimente, hoci cesta spat nie je. Anyway, hoci si formalne z rovnice cas vyhodil, v skutocnosti tam zostal, a teda je tu stale nezodpovedanych vela klasickych paradoxov. Ako zaciatocnicka poviedka ale fajn, zamyslel si sa nad nejakym javom a dal si do toho aj trochu literarnej dramatizacie. Trosku si to nedotiahol a uprava tiez nebola bohvieco, ale uplne utrpenie to nebolo. Dal som 4
28.04.2014
jurinko
(Vahal som, ci ti mam dat 3 alebo 4. V mojom ponimani je totiz 4 "nevydarena jemne pokrocila poviedka", kym 3 je "vydarena zaciatocnicka vec". Vydarene to nebolo, ale ani uplne zaciatocnicke sa mi to nezdalo byt, hlavne asi tvojim pristupom. Snazit sa uchopit veci inak je podla mna zakladny predpoklad dobreho autora. Drzim palce, nech sa ti co najskor podari zlepsit aj formalnu stranku. Odporucam vela citat :-) )
28.04.2014
(Vahal som, ci ti mam dat 3 alebo 4. V mojom ponimani je totiz 4 "nevydarena jemne pokrocila poviedka", kym 3 je "vydarena zaciatocnicka vec". Vydarene to nebolo, ale ani uplne zaciatocnicke sa mi to nezdalo byt, hlavne asi tvojim pristupom. Snazit sa uchopit veci inak je podla mna zakladny predpoklad dobreho autora. Drzim palce, nech sa ti co najskor podari zlepsit aj formalnu stranku. Odporucam vela citat :-) )
28.04.2014