Alfréd, sivý vlk

Horor podľa inšpirovaný skutočnými udalosťami, také niečo sme na našej stránke ešte nemali. Albert Fish bol americký sériový vrah, ktorý žil na prelome minulého a predminulého storočia a Roman Kulich ponúka krátku exkurziu do jeho sveta.
Podporte scifi.sk
Do izbičky sa vlievalo prítmie. Vytváralo akýsi tichý súlad s ponurým pomarančovým svetlom lampy na stolíku. Bol utorok, deviateho mája a muž v károvanom saku, ovenčenom pasujúcou kravatou sa nervózne pošúchal po brade.
„Takže nebudete spolupracovať?“
„Nie, odmietam.“
„Čo vás k tomu vedie?“ zaprel sa medvedími tľapami o stôl, až sa lampa vyrušene rozkolísala.
„Vedie ma k tomu fakt, že vám neverím.“
„Aha, neveríte? Dobre, vypočujeme si najprv vašu verziu, čo vy na to?“
„S tým súhlasím.“
„A potom nám pomôžete?“
„Takisto súhlas.“
Muž si sadol na stoličku a deprimujúce mĺkvo preťal praskot povolenej nožičky. Prisunul si bližšie už beztak vychladnutú kávu.
„Dobre, začnite.“
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
„Miloval som chuť tých mäsitých pier, a takisto jej neutkvelé názory. Vždy sme si rozumeli, tu nebol žiaden problém, no jedného dňa , akoby jej city začali chladnúť. Sprvoti som hľadal príčiny, pýtal sa sám seba, kde môže byť pes zakopaný, boril tvár do dlaní, nadával, preklínal nebesia, že mi neumožnia žiť šťastne, no nepomáhalo to. Musel som sa s ňou porozprávať. Jedno ráno, keď sa v kuchyni venovala špinavému riadu…som ju prekvapil. Ničím iným, ako otázkou. Vraj, čo sa deje? Prečo je odrazu studená ako kus decembrového ľadu… a ona iba netýkavo bočila pohľadom. No bol som nedobytný, neviete si predstaviť tie muky, ustavičným premýšľaním nad zbožňovanou osobou a hlavne nad tým, ako to, že vás odrazu nemiluje. Bolo to cítiť, vznášalo sa to celým bytom ako aróma pravé dovarenej cibuľovej polievky. Najprv nechcela, pedantne umývala, nevenovala mi ani mrknutie, no keďže som neustále snoril za jej chrbtom, nakoniec povolila: „Už k tebe necítim to, čo vtedy, si už len človek, ktorého obdivujem, no nemilujem, Alfred.“
Ani sa nepokúšajte zobraziť si tú neskutočnú ranu.
Akoby do mňa udrel osudový blesk. Chytil som ju za vlasy, nadával, plakal, bedákal a prosil… Nie, nebola milá, strach ju nepoznačil. Začala na mňa kričať, že som zviera a cudzopasník jej života…až vtedy si otvorila srdce dokorán a ja som pochopil, čo si o mne v skutočnosti myslí. Roztvorila svoje jatrivé rany, vraj som ju zanedbával, vraj som jej upieral to, čo iné ženy dostavajú priehrštím. Nikdy som ju nemiloval!
Ako to mohla vedieť? Čo videla do úplného jadra môjho srdca? Veď to nedokážem ani ja! Znervóznel som. Búchal som jej hlavu o roh kredenca, kričal na ňu, že som ju mal vždy rád a jej pivonková krv sa miešala na podlahe s horkými slzami. Neskôr potichu skonala.
Ležali sme sa vedľa seba, žena v polohe odhodenej trstinovej bábiky, ja opretý o roh kuchynskej linky, nešťastné sklonený nad hrôzou, ktorú som spôsobil. No dodatočne som sa pozviechal, otriasol zo seba výčitky ako pes kalnú vodu. Láska sa zmenila v slepú zúrivosť. Vytiahol som zo zásuvky sekáčik na mrazené mäso a kosti. Po chvíľke nesmelého váhania som prvý krát zaťal…
O pol hodinku či viac bola Ingrid naporciovaná a úhľadné zabalená do potravinárskych vrecúšok. Predtým som sa vyzliekol do naha, aby som si nezasvinil oblečenie, aj topánky…jej údy som napokon hodil do spodnej priehradky mraziaceho boxu. V tom momente už smrťou znetvorená hlava čnela odložená na vrchu ľadničky. Keď som neskôr odchádzal, zdalo sa mi, že sa na mňa pokrivene usmieva.
„Zaujímavé,“ nedal na sebe muž znať čo i len náznak prekvapenia alebo odporu, „ako to pokračovalo?“
„Ušiel som do ulíc Brooklynu, majúc pri sebe zopár dolárov. Našiel som ich naspodku vrecka zhúžvaných, no stále použiteľných. Nevedel som kam sa podieť, srdce mi tĺklo hroznou predtuchou môjho konca, pobláznene som pobehoval sem a a tam, kričal v duchu na mesiac, prebodával výčitkami Krista a všetkých jeho anjelov. Prečo práve ja musím takto dopadnúť? No zobral som tento fakt, ako číre spečatenie osudu. Zabil som svoju milovanú Ingrid a teraz ma bude chcieť ľudská spravodlivosť zdrapiť za pačesy.
Rozhodol som sa však nedať.
Ukrýval som sa u jednej slepej starenky. Bola mi už dávnejšie známa, bývala neďaleko a chodievala do toho istého obchodu. Par teplých slov, peniaze na ruku a ocitol som u nej, v menšej, no zato útulnej izbičke. Tu som priebežne našiel nerušený pokoj.
Neskôr som začal podnikať výjazdy do okolia.
Nenávisť k ženám, ako takým ma opantala mocnejšie, ako tuhá droga... Moje obete boli mladé dievčiny. Nachádzal som ich v mokrých štvrtiach, v zatuchnutých uličkách, pri rybárskych baštách, nasledovali ma, pôsobil som sympaticky. Potom už stačilo pár tvrdých rán kladivom. Ženské lebky sú od prírody jemnejšie ako mužské, poväčšine prasknú hneď po troch úderoch. Zabudol som vám oznámiť, že pri jednej obchôdzke som musel zniesť zo sveta aj pasáka istej ryšavo vlasej krásavice. Odtiaľ som aj nadobudol tento poznatok.
„Pokračujte, koľko ich máte „de facto“ na svedomí?“
„Presne tridsaťdva, no ešte k tomu pár malých chlapcov, kdesi som totiž začul, že upečený detský zadoček je tá najnesmiernejšia lahôdka, akú tento svet videl. Nemohol som zaručiť jej pravdivosť, dokiaľ som neochutnal, no teraz,“ chlap sa pôžitkársky oblizol cez vrchnú peru, „teraz už môžem. A musím vás ubezpečiť, že všetko, čo sa v tomto smere hovorí, je neskonalá a svätá pravda. Skonzumoval som zadočky asi šiestich chlapcov a malých dievčatiek, dával som si k nim zemiaky, trošku cibule a mrkvu nakrájanú na kolieska. Tak som to mal vždy rád. Nie je nad kvalitné ragú.“
„Tvrdíte teda, že ste kanibal?“
„Nie kanibal, preboha to slovo znie tak neuveriteľne odporne a opovrhnutia hodne. Som len obyčajný labužník,“ zasvietili mu oči šialenou sebaláskou, „vychutnávam si na tomto svete všetko, čo obsahuje nejakú racionálnu i iracionálnu hodnotu. Samozrejme pre mňa, pane.“
„To neznie presvedčivo pán Alfred.“
„Alfred, sivý vlk, poprosím, celým menom,“ zazubil sa.
„A ak mam pravdu povedať,“ pokračoval, prehrabnúc si rukou striebristé vlasy, „už ma tento výsluch začína unavovať, naša hra mala od začiatku istý spád, no nateraz si dáme pauzu, čo vy na to?“
„Čože?“ černoch sa zarazil.
„Áno, dobre ste počul milý pane, dáme si pauzu a keď tak premýšľam o vašich nadhodených invektívach týkajúcich sa toho odporného slovka kanibal, sprostredkujem vám jednu dobre mienenú radu. Nikdy, ale nikdy si nevarte varlatá. Sú úplne nekonzumovateľné, tvrdé, húževnaté, nepožuteľné, musel som to okamžite vyhodiť.“
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Hneď na to chlapík znenazdajky vyskočil na vrch stola, poľahky, ako obratná mačka a v pravej ruke sa mu zaleskol kuchynský nôž. V svetle provizórnej lampy sa v nej ako v rozčerenej hladine odrážala jeho zversky znetvorená tvár.
„Momentálne mám ale chuť na niečo celkom iné“
„Pane, preboha,“ černoch sa postavil, no pri únikovom manévri zazmätkoval a spadol neohrabane na zem. Na nohách mal puntičkársky obmotaný hrubý ľanový povraz.
Alfréd vyprskol v netaktný rehot
„To ste teda dopadol pán Goony, veľavážený manažér a podnikateľ roka vo Winskonite. Teraz tu ležíte ako napoly zdochnutá ryba , vypuľujete na mňa tie veľké biele okále a pohľadom prosíte o zľutovanie, čo?“ prikročil celkom k nemu a pravou rukou mu šikovne nadvihol hlavu, „no toho sa vám nedostane,“ zasyčal bezcitne do tváre.
„Ale, veď ste vravel, že keď si zahráme „vaše“ divadlo, keď naozaj na vlastnej koži pocítite tlak, ako pri zatknutí a vypočúvaní, pustite ma k žene a rodine!“
„Áno, to som skutočne riekol milý pán Goony, poškrabkal sa teatrálne koncom noža po pravom líci,“ no ľudia vo všeobecnosti menia názory, nie? A ja som tiež iba obyčajný človek.“
„Myslím že toto infantilné divadielko ste zohrali dobre,“ pokračoval, „preto k vám budem milostivý, nebudete zomierať v mukách, no už teraz vám musím oznámiť, že po smrti si vaše ľavé lýtko upečiem na husacej masti a určite ho obložím pekne natrhaným bobkovým listom. Máte totižto úžasne vykŕmené úradnícke telo.“
Miestnosť vyplnil smiech.
„Nie, prekrista! Dám vám všetko, čo mám! Ponúkam vám peniaze, poviem o vás mnohým ľuďom, budete slávny, ozajstne slávny, cely život vám budem oddane slúžiť, len ma nechajte žiť, prosím!!“ černochova guľatá hlava sa počala lesknúť od potu, jeho biele zuby, veľké ako žuvačky, vycerené do ľudskosť si nezachovávajúcej grimasy ešte viac umocňovali atmosféru smrti.
Kanibal Canibalismo by eoGaboX - http://www.flickr.com/photos/neogabox/4551905119/
Kanibal Disclaimer
Sivý Alfred si nevybral toto staré skladisko náhodou, pripadalo mu studené a sterilné, presne tak by mohla vyzerať tajná vyšetrovacia miestnosť. Rozhodol sa však, že takú nikdy svojou návštevou nepoctí.
„Viete,“ obtrel si unavene nos, „môžete mi dať, čo len chcete, ale okúsiť mäso bacuľatého černocha, to sa mi ešte jakživ nepodarilo. Taký zážitok, pán Goony, by som si predsa nemohol nechať ujsť, nemyslite? A na dôvažok?“ chytil ho za prepotený koniec goliera, „Na dôvažok, ten pôžitok z tela, vypúšťajúceho prekliatu dušu, mi nedokáže preplatiť peniazmi nikto! Verte mi pán Goony, bolesť je skutočne krásna a je len na škodu. Tentoraz na vašu… že tak ukrutánsky, ukrutánsky bolí!“

Roman Kulich

Roman Kulich

Diskusia

jurinko
Nebolo to uplne zle, ale nejako mi to nesadlo. Napad je dobry, akoze vysluch a napokon sa manik stane obetou toho, koho vypocuval, ale kazi to styl pisania. Pouzivas zbytocne slova, zle kombinacie a nehodiace sa slova, a aj ked sa tento nesvar nevyskytuje prilis casto, mna to vzdy vytrhlo z atmosfery poviedky a posobilo to na mna rusivo. A vlastne ani ta atmosfera nebola nic moc, necitil som pri citani nic. Ziadne napatie, strach, nic. Dalsia pseudosonda do duse psychopata, ktora trpi tym, ze autor nepozna do detailov psychopaticku mysel, a teda pise iba to, co si MYSLI, ze by psychopat robil, nie to, co VIE, ze by psychopat robil. Posledna veta je strasna tautologia, "bolest, ktora boli" - to, ze boli, ju definuje ako bolest, je to velmi zla bodka a zas iba vyrusuje. Poviedka teda prilis nefunguje ako celok, co je skoda, lebo mam pocit, ze mas na to, napisat dobru vec. Dal som 6
12.11.2011
YaYa
Ono, bolo to myslené ako horor, ale mnohé slovné spojenia a konštrukcie boli naopak, komické, a tým kazili celý zámer. Príklady: "muž v károvanom saku, ovenčenom pasujúcou kravatou sa nervózne pošúchal po brade." (ovenčiť je niečo iné, pasujúci vyznieva ako príčastie smiešne), "pivonková krv" (pivonky sú poväčšine ružové, krv červená), "ľadnička" má byť chladnička, slovo "varlata" je české, "Zabudol som vám oznámiť, že pri jednej obchôdzke som musel zniesť zo sveta aj pasáka istej ryšavo vlasej krásavice." - sloveso oznámiť je tu významovo nevhodné, pôsobí komicky,
12.11.2011
YaYa
a teraz sa dostávame k tomu, čo bolo pre mňa asi vrcholom: "vypuľujete na mňa tie veľké okále"(okrem toho, že "vypúliť oči" sa mi do dialógu nehodí, skôr by to malo byť: púlite oči). Takže, čistiť, čistiť, čistiť a odporúčam overovať si významy slov v slovníku slovenského jazyka, k dispozícii aj online na http://slovnik.juls.savba.sk/.
12.11.2011
YaYa
Dobre, pardon, pivonky existujú aj červené, ale aj tak sa mi to prirovnanie veľmi nezdá.
12.11.2011
Roman Kulich
Čaute, no áno, tie rôzne slovíčka mi robia problém. Už som bol na to upozornený, že vyberám nevhodne, občas aj významovo úplne zle. Snažím sa na tom robiť. Táto poviedka bola len taká bokovka. Napísal som ju, keď som si prečítal nejaký materiál o spomínanom vrahovi. Je to fakt hnusný materiál, takže ma to vzalo. jurinko: Čo sa týka tej poslednej vety, tú skutočne vyslovil, takže som ju len použil:) YaYa: pivonka je červená, ale v tomto kontexte môže byť mierne problematická, takže beriem. Albert Fish 1870-1936 bol naozaj nevšedný sériový vrah a odporúčam sa mrknúť na jeho zachovalé listy, ktoré písal matkám svojich obetí, je to fakt odporné. A ďakujem za komenty:)
13.11.2011
jurinko
Inac Roman, ty si v povodnom komentari napisal, ze to je "pocta" tomuto vrahovi, co som musel zmenit, lebo vrahovia si podla mna nijake pocty nezasluzia. A z nejakeho dovodu sa celkom o teba bojim, pretoze aj z tvojho komentara citim akysi obdiv (odporucas nam precitat si listy tohto chruna, co je pre mna osobne nepochopitelne, kedze ma vobec nezaujimaju myslienkove pochody nejakeho losera, co dokazal jedinu vec v zivote, a to sposobovat bolest a utrpenie). Tak dufam, ze sa mylim a ze ti to neprerasta cez hlavu ;-)
13.11.2011
Roman Kulich
Uff, tak to nie. ja som to "pocta" dal myslím do úvodzoviek, teda som to myslel ako kvázi poctu. A pravdaže nesúhlasím s týmto tvorom-netvorom, bral som to iba ako zaujímavosť, nič viac. Ale je jasné, že málokoho to môže "strávitelne" zaujať. Ja som to prečítal len raz a stačilo. Dúfam teda, že som ešte stále v poriadku:) Ale pozastavím sa nad tým.
13.11.2011
draculin
Co sa tyka kritiky na nie prilis vhodne slovne spojenia a vety, s tym sa da len suhlasit. Ale dovod preco isla poviedka trosku mimo je asi niekde inde... Mame vrazedneho psychopata, ale cela poviedka je postavena (sa snazi byt postavena) na vytvoreni urcitej atmosfery, ktora vrcholi pointou, kde sa role obratia, spravne? Takze cela poviedka by mala smerovat ako rozbehnuty buldozer "niekam" - a na konci byt korunovana zasadnym zvratom, ktory citatela vrazi do stolicky. Toto nevyslo, zcasti aj kvoli kostrbatym vetam, ale aj... Vypocuvanie ako take by mohlo vytvorit napatie, ale to si vynechal, je to len zopar viet - kde je hned popreta logika (najprv NECHCE spolupracovat, o dve vety uplne lahko SUHLASI, pokial si bude moct povedat svoje). Vypocuvanie nema naboj, vyzera ako znudeny rozhovor...
14.11.2011
draculin
Dalej ide o jadro, ktore je kopiou stoviek inych - take zvatlanie pre seba samotneho o zabijani. Nie je tam nic prevratne, sokujuce, ale co je horsie - nie je tam nijak rozpisana psychologia vraha. Ono napisat "bavi ma porcovat ludi a chcem porcovat ludi" proste nestaci. Vrah nie je lovec obeti, ktory by vytvaral napatie, citatel len caka, koho este nakraja. ...A to je dovod, preco zaver nefunguje. Kedze vysluch je nudny, zmena roli nie je moc citit. Kedze zabijak sa presuva medzi obetami ako nadopovany lenochod, jeho "vitazstvo" na konci neposobi nijak hrozivo. A este sa mi zdalo, ze v zaverecnej casti by to chcelo ucesat dialogy, kde miestami nebolo jasne kto je kto... Takze nabuduce to skus inac. Nepokusaj sa sokovat svetobornou pointou, ale radsej pracuj s dejom a daj ci na cas - a vacsi priestor.
14.11.2011
Roman Kulich
Beriem:) Tá poviedka nie je nič svetoborné, najprv som si ju písal len pre seba a bližšie okolie, ale potom som sa ju rozhodol vycapiť. Vidím, že je to horšie ako som myslel spočiatku. Nabudúce sa to pokúsim zušľachtiť, nech je to omnoho zrozumiteľnejšie a lepšie...
14.11.2011
draculin
...ale zase realisticky - je to o kus lepsie nez prevazna vacsina poviedok na tomto servri :) Ono kedze vacsia ludi tuto su kriticky zmrdi, tak davaju radu sa venovat radsej trebars vrazdeniu steniatok, len nie pisaniu :)
14.11.2011
Culter
kriticki zmrdi... :)))) týmto ďakujem všetkým kritickym zmrdom za kritické zmrdovanie, lebo vďaka nemu môžem sem - tam získať nejaké to miesto na bedni v súťažiach...
14.11.2011
draculin
...kedykolvek, s radostou a gratis :))))
14.11.2011
Roman Kulich
Jasné, ja tú kritickú zmrdnosť beriem:) Snažím sa to potom stráviť s chladnou hlavou a niečo si z toho do nej aj zaštepiť, čo teda vychádza ako kedy. Možno kvôli tej zmrdnosti budem na nejakej tej bedni v ďalekej budúcnostu stáť aj ja:)
14.11.2011
Šaňo aka Babcom
Roman, inak ta, ktoru si posielal do CeFy tiez nebola na zahodenie... :) Teda podla mna - ostatni ju hodnotili priemerne... A pacila sa mi viac ako toto - tato poviedka je pre mna prilis splatter a prilis malo zimomriavok. Uz bolo spominane, ze niekedy nevhodne triafas slova. Pre mna to bolo najmae citelne, ked hl. hrdina zacne rozpravat velmi poetickym stylom (napr. "pobláznene som pobehoval sem a a tam, kričal v duchu na mesiac, prebodával výčitkami Krista a všetkých jeho anjelov"). myslim, ze to je prilis vysoka rec pre takehoto cloveka. Okrem toho len jedna vycitka - to cele nie je ani tak poviedka ako scenka, mozno je to umocnene tym, ze sa to odohrava len na jednom mieste a ostatok je retrospektiva... mozno by som to ako autor trochu segregoval a z toho retrospektivneho monologu by som urobil samotne rozpravanie, cize preniesol dej naozaj spaet casom, nielen o nom referoval.
14.11.2011
Roman Kulich
Šaňo, je to také "scénkovité", áno. Vlastne som to fakt písal len umocnený dojmom z dokumentu, ktorý som si o Fishovi prečítal a tie nevhodné slovíčka, tak to je moje prekliatie:) Inak tá poviedka do CeFy asi nebola až taká hrozná, mala by byť teraz v decembri v prvej e-book verzii antológie, ktoré chcú vydávať dodatočne. Myslím, že tri by mali byť. Inak by ma fakt zaujímalo tvoje hodnotenie tej poviedky, ak si ju hodnotil aj slovami:) a ak by si to mal ešte, samozrejme.
14.11.2011
Šaňo aka Babcom
Trochu mimo temu: kritika k poviedke z CeFy: Blog 9, Kritika 10 - zacina vetou: Celkom podarená hoci trochu nelogická moderná fantasy.
14.11.2011
Roman Kulich
Mhm, prečítal som a neostáva mi nič iné, ako súhlasiť. Bolo to s ňou nejak približne tak. Nápad vôbec nie svetoborný, snažil som sa to aspoň ozvláštniť akčnejšími scénkami. Díkes...
14.11.2011
jurinko
Fuha, tento rocnik Ceny Fantazie tiez nebol na zahodenie na nasej stranke. Kto este bude mat poviedku v e-bookovom zborniku, hlaste sa :-) (moja Giselle by sa mala objavit v druhom z nich ;-) )
14.11.2011
Culter
Romanko: Keď som si tu čítal kritiky od kritických zmrdov :) na moje poviedky, myslel som, že nastal koniec sveta. Neznášam, keď ma niekto kritizuje. Mňa, dokonalého... Po pár dňoch som sa zo šoku spamätal a skúsil to znovu. A znovu. A písal som do každej súťaže, čo tu na Slovensku a v Čechách sú. Žiadna ti ale nedá to, čo názory tu. Ak skončíš hlboko v poli porazených, nevieš prečo. Tu ti to aspoň vytmavia. Šaňo urobil pre mňa nepochopiteľnú vec. V CF sa vyjadril ku každej poviedke. Syzifos. To je vec, ktorá ťa posunie ďalej. Keď ma kamaráti vychvaľovali, len som prešľapoval na mieste. Ak môžem, odporúčam ti cenu o Dračí řád. Tam by sa tiež ku každej poviedke mali vyjadriť...
14.11.2011
Culter
Ja by som mal mať moju hanbu ´9,02´ v prvom, ´Poskladaj si svojho robota´ v druhom a ´Úkryt´ v treťom... :)
14.11.2011
draculin
Tak nahodou...z toho mnozstva co bolo zaslanych poviedok to je pekny uspech :) Blahozelam :)
14.11.2011
Culter
Ďakujééém. Júúúj, ani si nevieš predstaviť ako sa tomu brutálne mocovito moc teším. Len si tak krochkám.
14.11.2011
jurinko
Jan: Som si najprv myslel, ze si robis srandu, taky fenomenalny uspech mat. Ale ak je to pravda, tak potom smekam a gratulujem :-)
14.11.2011
Roman Kulich
Jano: tak podobne sa to snažím v poslednej dobe riešiť aj ja, aj keď to nie vždy zvládam. A ten Dračí řád si pozriem. Čo sa týka Šaňa, bude za tým asi jeho ochota pomôcť. No a čo sa týka tých úspešných poviedok, znamená to aj fakt, že Scifi.sk vychováva lepšiacich sa autorov:) čo je dobrý poznatok
14.11.2011
Roman Kulich
Jo a Jano, pekný úspech, gratulujem aj ja:)
14.11.2011
Šaňo aka Babcom
Tiez gratulujem. Vyber poviedok do e-zbornikov uz siel mimo porotu, takze ani neviem, ktore poviedky sa do nich dostanu... Na jednej strane je to podla mna celkou zaujimave riesenie, na strane druhej sa mi to trochu zda ako dojenie kravy, dokial este dava mlieko... popr. ze sa zuzitkuje vsetko, ked uz sme to zviera zaklatili... este aj vlasy na chvoste. :D Tym nechcem povedat, ze tvoje poviedky do zbornikov nepatria - prave naopak - dal som im pekne hodnotenie, lebo si ho zasluzia, len sa mi to zda uz trochu prilis vela... Neviem, ci to nahodou neprispeje trochu k inflacii kvality poviedok ci hodnotenia poroty alebo publika vo finale.
14.11.2011
Culter
Teda dúfam, že Ivan Pullman ma nešálil, keď napísal, že tam pôjdu. Asi budem vyzerať, ako trúba, ale so Šaňom súhlasím. Samotného ma to prekvapilo. (Hm, priznám sa, že príjemne) Ak by som do zborníkov vyberal ja, tak od autora len jednu poviedku. Tú najlepšiu.
15.11.2011
Roman Kulich
Mám taký pocit, že budú tématicky delené, teda tie tri antológie. Horor, fantasy, scifi. Len tak ma napadlo, neviem. Možno nebol dostatok kvalitnejších textov, ktoré by vybrali, čo tiež netuším, ale tým sa myslím zaťažovať nemusíš:)
15.11.2011
Culter
Ešte raz ďakujem za pochvaly. Som učiteľ, takže viem, že výborné výsledky žiakov sú aj učiteľovou zásluhou. Mám veľa výborných žiakov. :))))) Tu však ešte dlho budem prváčikom. Teda už som druháčik, lebo som sa tu prvý krát vyskytol pred viac ako rokom. Moje úspechy sú aj vaše.
15.11.2011
draculin
Neprehanaj to s tou skromnostou :)))) Hlavne to potom dobre zapi, ako sa slusi a patri, kua. :)
15.11.2011
Culter
Na zdravie.
15.11.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.