Modrý Obor

„Fascinujúce.“ riekol neodvracajúc pohľad. Majestátny Altos bol tak blízko, že jeho trblietajúca modrá žiara v kombinácii s purpurovou hmlovinou v pozadí vytvárala nádherné obrazce.
Podporte scifi.sk
„Kurňa drát!“ Adam Smith strhol ovládanie k sebe. Ten mikrospánok ma raz dostane. S úľavou si vydýchol a hodil pohľad na monitor, kde sa od lode vzďaľoval slušne veľký asteroid. Za prípadné poškodenie trupu by ma ten naškrobený Nemčúr bol schopný vystreliť pretlakovou komorou.
„Celé je to na riť, odkedy bývalý kapitán podľahol zraneniu získanom v prestrelke s tými pirátskymi bastardmi. Aspoň šli s ním do horúcich pekiel.“ zachechtal sa. Teraz letia nevedno kam s podozrivými kontajnermi v nákladovom boxe C-8. „Ktovie čo v nich je?“ prebehlo mu hlavou.
* * *
Prúd myšlienok mu prerušil prichádzajúci navigátor Debrowski s rozospatým výrazom tváre, uchlipkávajúc čerstvo voňajúcu kávu z palubného automatu. Nič extra, ale ani žiadna brečka, ktorú by dostal v prístavných baroch, kde sa šetrí hádam aj na dávkach recyklovaného kyslíka s jemnou prímesou sulfidov. „Čo to bolo za manéver?“ spýtal sa ho sadajúc si do kresla.
„Odmietol som prijať čierneho pasažiera na palubu.“ usmial sa Smith. „Vtipálek. Choď sa posilniť, ja na ňu dohliadnem.“
„Máš to u mňa.“ žmurkol pilot a zmizol v chodbe vedúcej do útrob lode, alias štandardného, 230 metrov dlhého, federálneho kovošrotu triedy Fargo s nosnosťou 300 ton prepravovaného nákladu.
Bola to loď nenáročná na údržbu, vydržala teda v službe pekelne dlho. Poháňaná iontovými motormi dosahovala maximálne polovičnú rýchlosť svetla. Výzbroj tvorila pätica symetricky umiestnených vežičiek s lafetovanými laserovými kanónmi.
Vojenskú loď by to rozhodne nezastavilo, ale pirátov aspoň prinútila porozmýšlať, či sa smrtonosný nájazd vyplatí. A to platilo i pre tento transfer, keďže novopridelený kapitán nepovažoval za vhodné posádke povedať, aký špeciálny náklad to vlastne vezú.
V jedálni sa už snažil do seba dostať syntetickú stravu z balíčka Helmut Langer. Očividne mu nechutila, na vyvárané delikatesy z dôstojníckej školy mu zostali len spomienky.
„Fajnovka.“ pomyslel si v duchu Adam, podal hlásenie a kývol hlavou na pozdrav technikovi Markusovi. Ten bol zabraný do družného rozhovoru s okúzľujúcou Zebiou, ktorá sa naň pousmiala.
Vzal teda plastový podnos a na paneli automatu si zvolil jedno z raňajkového menu. „Ďalší nudný deň pred nami.“ začul Markusa a začal hltavo jesť. „Nemusel by byť.“ preblesklo mu hlavou, ak by sa mu podarilo niekam sa zašiť spolu s peknou medičkou.
Ako tak nasýtený kapitán Langer už od stola začal diktovať rozkazy. „Markus, diagnostika ukázala poruchu v streleckej vežičke na ľavo-boku. Choďte sa na to pozrieť skôr, ako dorazíme na orbitu Altosu. Nerád by som pirátom naservíroval loď pri prvej plavbe.“
„Puntičkár jeden, bodaj by ho stislo!“ pomyslel si technik a mlčky sa vytratil. „Vy dvaja, pripravte tovar pre kolóniu Wolwerton a nech vám to netrvá pol dňa!“ „Aj náklad v boxe C-8?“ vyzvedal Adam. „Nie, ten je pre niekoho iného.“ S týmito slovami opustil jedáleň. „Bože, za čo nás tak trestáš?“ zaševelila Zebia.
Postarší technik s láskyplným pohľadom poznal loď ako svoju vlastnú dlaň. Vlasy mu už chytal striebristý nádych, ktorý prezrádzal najviac služobne odkrútených rokov.
Na ceste k vežičke pobudol v dielni, zobral potrebné náčinie a preventívne zopár dielov. Darmo, už nebol najmladší. Nebude predsa pendlovať medzi vežičkou a dielňou, keď nemusí. „Ktovie, čo sa na nej pokašlalo“ dumal stúpajúc kovovými schodíkmi o palubu vyššie. Šiel chodbou pokiaľ sa nedostal k vstupným dverám. Zastal, počkal kým mu senzor zosníma priloženú dlaň a vstúpil.
Medzitým sa v nákladovom priestore statočne morili s nákladkou tovaru Adam so Zebiou. Ťažké bedne presúvali pomocou hydraulických mechanizmov do priestorného transportného člnu.
„Bodla by pauzička.“ povedala unavená medička a hodila prosebný pohľad na pilota zabraného do práce. Ten kývnutím hlavy súhlasil a pobral sa k priezoru v stene lodi.
„Fascinujúce.“ riekol neodvracajúc pohľad. Majestátny Altos bol tak blízko, že jeho trblietajúca modrá žiara v kombinácii s purpurovou hmlovinou v pozadí vytvárala nádherné obrazce.
„Čo takého tam...“ zmĺkla, kochajúc sa ponúkaným výhľadom. Adam zrazu nevedel čo obdivovať skôr, či scenériu za priezorom, alebo neodolateľné krivky jej tela. Živočíšne teplo nakoniec zvíťazilo nad chladnou krásou.
Stúpol si teda tesne vedľa nej a nežne ju objal ľavou rukou. Sledujúc pramienky neposlušných gaštanových vlasov, prekvapene naň pozrela. Vo svetle modrého obrieho slnka vyzerala neskutočne príťažlivo. V jej očiach však nebol hnev, práve naopak. Usmievali sa na Adama akoby ho chceli popohnať k bozku na zamatovo hebkú tvár.
„Tak tu si.“ pousmial sa Markus popod fúz. Pod ním bola slušná hromada dielov. Ako inak, odišla súčiastka tesnenia, na ktorú by to vôbec nepovedal. Náhle zmraštil čelo, „To poškodenie je nejaké divné, žiadna únava materiálu.“ Na lodnom trupe námraza začala vytvárať pestré ornamenty.
Zacítil prenikajúci chlad, taký ktorý mal až pod nechtami napriek klimatizovanej atmosfére lode. Nedbajúc naň sa s myšlienkou rýchleho dokončenia opravy horúčkovito pustil do práce. Diely zapadali jedna radosť akoby skladal veľké puzzle. Netrvalo dlho a vežička bola v stave on-line.
S pocitom dobre vykonanej práce vykročil smerom k dverám. Neveriacky zažmurkal viečkami. Chvejúci zhluk vzduchu pred východom z miestnosti sa pomaly vydal k nemu. Tvár mu stiahol nemý úžas a svaly na tele vypovedali poslušnosť.
Cítil ako chlad začína zvierať nohy a inštinktívne začal drkotať zubami. Konečne zo seba vydal srdcervúci výkrik „Pomóóc.“ Ten zanikol v okamihu, keď ho trblietajúci prízrak pohltil celého. Ostal teda stáť v strede miestnosti ako nemý svedok tretieho kontaktu z hlbín vesmíru.
„Takto to hotové veru nebude.“ zaznel za nimi kapitánov hlas. „Kurňa, práve keď to začalo mať tu správnu atmosféru.“ povzdychol si Adam. „Ved už končíme.“ povedala nahnevane Zebia a hodila posledný ľútostivý pohľad na žiariaceho modrého obra.
Helmut pokračoval ďalej k priestornému boxu C-8. Skontroloval lesknúci sa hermetický zámok s povestnou nemeckou dôkladnosťou. Spokojne pokýval hlavou a odpochodoval z nákladového priestoru. Za pár desiatok minút na to i posledná bedňa našla svoje miesto medzi ostatnými.
Keď opúštali nákladový priestor ušné bubienky im rozochvel zvuk lodného alarmu. Pozreli sa na seba a rozbehli chodbami smerom ku kapitánskemu mostíku.
„Čo sa deje?“ pýtal sa Debrowski za všetkých kapitána. „Máme niekoho na palube a už si to stihol odskákať Markus!“ zodpovedal Langer jeho otázku.
„Sakra, ja som to vedel.“ vyštekol navigátor. „Určite kvôli tej špeciálnej zásielke.“ pokračoval nahnevaným hlasom. „Dosť!“ energicky zavelil Langer. „Pôjdeme do zbrojnice a vyzbrojení pištoľami začneme systematicky prehladávať loď.“
So zbraňou v ruke sa hneď cítili istejšie. Pred dverami miestnosti sa rozdelili na dvojice smerujúce k obom koncom lode. Kapitán, nasledovaný Debrowskim, vykročil chodbou k nákladovému priestoru. Svetlá tlmene blikali. Hrobové ticho kazil jemný hukot motorov.
Adam v závese s medičkou opatrne začal preskúmavať časti lode smerom k mostíku. „Mám strach.“ riekla. „Neboj sa.“ tíšil ju pilot. Prezreli dielnu, prehľadali ošetrovňu a zastavili sa v jedálni. Nikde nebolo nikoho, zostávalo im prehliadnuť už len mostík.
Dvojica mužov postupovala rýchlejšie. Nákladový priestor vyzeral bez viditeľných zmien. Zaujali teda pozíciu pri boxoch oddelenia C.
„Prečo na tej zásielke tak záleží?“ prelomil vzájomné mlčanie navigátor. Langer naň váhavo pozrel, vtom sa neďaleko neho rozochvel vzduch v koridore spojovacej chodby.
„Čo to do pekla!“ stihol povedať, keď sa pohol smerom k nim. Debrowski neváhal a vystrelil pár rán. Strely však prešli skrz a trafili len rozvodový elektronický panel. Ten následne zaskratoval, zadymil a explodoval.
Výbuch zachytil aj neznámu entitu. Oheň jej však rozhodne nebol sympatický. Rozzúrená prudko vyrazila k navigátorovi. Rýchlo zvládla vzájomnú vzdialenosť.
Prešla skrz skameneného kapitána, ktorý chrániac si rukami tvár, upustil nažhavenú zbraň. Tá pri dopade na podlahu samovoľne vystrelila. Silná energetická strela sa odrazila od steny a zasiahla spomalenú entitu v tesnej blízkosti Langera.
Nasledoval malý ohňostroj výbojov v priestore, ktorý entita zabrala. Ochromený kapitán sa bez vydania čo i len hlásky rozsypal na desiatky malých úlomkov. Automatický požiarny systém vrhol do chodby mračno halónových častíc.
Debrowski utŕžil od dažďa úlomkov viacero drobných zranení. Čoraz hustejší dym mu nedovolil sa poriadne nadýchnuť. Potácajúc sa snažil dostať z miesta stretnutia.
Opätovný kvíliaci zvuk alarmu bolestne pripomenul druhej dvojici ich druhov. Pozrúc na seba, s myšlienkami na to najhoršie, zamierili k nákladovému priestoru. Skôr ako vôbec stihli vstúpiť dnu sa začali otvárať vstupné dvere. Zastali, namierili zbrane a čakali.
Ubehli nekonečné sekundy, kým uvideli kto bol iniciátorom ich pohybu. „Si v poriadku?“ priskočil k zranenému Debrowskému pilot. „Nesmie sa k nemu dostať!“ zašepkal navigátor a upadol do bezvedomia. Zebia, prekonajúc svoj strach, naň aplikovala osobný zdravotný materiál.
* * *
Smith vyrazil najkratšou cestou k boxu C-8. Po entite však nebolo ani stopy. Automatický hasiaci systém spustil opačný proces a vysával znečistený vzduch mimo loď do vesmíru. Ostal tam len neporušený box ako nemý svedok nedávneho incidentu.
Ťarcha zodpovednosti opadla z pilotových pliec. Spokojne sa pobral pomôcť Zebii dostať navigátora na ošetrovňu. Tam si padli do náručia a ostali v hrejivom objatí. Pocítil k nej neodolateľnú vášeň. O pár hodín neskôr nákladná loď Fargo vstúpila na obežnú dráhu Altosu.

Unrelix

Unrelix

Diskusia

jurinko
Zo zaciatku ma to bavilo, priam sa mi zdalo, ze to ma dobre naslapnute, az na niektore nadbytocne slova. Potom som si vsimol, ze v tomto tempe to na priestore, ktory si poviedke venoval, nemozes stihnut, co sa nasledne ukazalo ako pravda. Rozohral si prilis vela, dokoncil prilis malo (resp. nic). Lovestory linka, krasy vesmiru linka (nazov?), zahadny naklad linka, boj proti piratom linka, existencia entity linka, boj proti entite linka, ako-sa-to-malo-do-paze-skoncit ? linka... Zle. Menej je viac. Radsej sa zameraj na nieco a sprav to poriadne, nez aby si to preplacal zbytocnostami, ktore su nesikovne nacrtnute. V zavere si dokonca uplne opustil literarny styl a obmedzil si sa na opis udalosti, navyse skratkovity a skacuci z miesta na miesto. To, ze vlastne vobec nevieme, co alebo kto bola entita, ktoru si este aj podivne opisal, a.k.a "co bolo vlastne cielom poviedky", resp. "co chcel..
12.01.2011
jurinko
[pokr.] autor dielom vlastne povedat?", je uz uplne zle. Skoda.. Nabuduce sa viac skus zamysliet nad ucelom poviedky (toto vlastne, prisne vzate, ani poviedka nebola, skor taky nacrt alebo co), co nou chces povedat, ako chces, aby sa skoncila, ako chces ku koncu dospiet, co nechas postavy prezit, ako sa s tym vyrovnaju, skratene: co bude dejom, co bude uvodom, jadrom a zaverom, a co bude prinosom pre svetovu literaturu :-) Po par prvych vetach by som dal viac, takto som dal 2
12.01.2011
Ján Onofrej
súhlasím s jurinkom, priveľa začatých možností a nič nevysvetlené, to je veľa ja na mňa:) jediné čo bolo jasné, je lovestory a to na pre mňa nanič:D .......detail: ľavobok je myslím spolu.....otázka.....sú vo vesmíre...iste, vonku je sakra zima:) ale námraza nepotrebuje na vytvorenie vodu a tá vo vákuu nie je? prosím šikovnejších vysvetliť:)
12.01.2011
Culter
Nebola náhodou tá námraza spomínaná entita? Aj mne sa páčil začiatok a malo to aj slušný jazyk, ale potom som bol trošku smutný, lebo sa to celé akosi vytratilo a ja pritom po dobrodružstvách vo vesmíre priam slintám. Nevadí, treba sa držať dobrých vecí a zlé...no tie treba nechať zožrat "entite".
12.01.2011
Unrelix
Uff, no takú smršť kritiky som veru na svoju prvotinu nečakal. Už chápem prečo väčšina autorov zavesí písanie na kliniec. Jedinou útechou mi je nevytknutie gramatiky. Dejom boli udalosti na bežnej plavbe prepravnej lodi. Teda nezvyčajný náklad a entita ktorú prilákal. Love story akosi vyplynula z deja :)
Nechcel som sa veľmi rozpisovať, ale po zhliadnutí na stránke vidím že 3 strany sú žalostne málo.
Prečo musí byt všetko v texte vysvetlene ? Zrejme som to prehnal, ale uhádnuť kompromis medzi zbytočnými a chýbajúcimi slovami..to chce skúsenosti.
Námrazu spôsobila entita pri úspešnom vniknutí do priestoru lode.
12.01.2011
jurinko
Unrelix, vobec nemusis vesat pisanie na klinec, ber to ako vyzvu :-) Prave preto, ze ten zaciatok bol dobry, ten koniec mrzel o to viac. To ale tiez znamena, ze mas potencial. Uz len rozsirit kvalitu zaciatku na celu poviedku a je to dobre. Fakt ;-) P.S.: Aj mna potesilo, ze gramatika bola dobra. Ani nevies, ake je to osviezujuce ;-)
12.01.2011
Ján Onofrej
zase musím súhlasiť s jurinkom:) nič na klinec nevešaj, ani nikde inde, všetko príde, ak to fakt chceš.....za vysvetlenie námrazy vďaka, to sedí a je to dobré....rozsah...tri strany, zase skúsenejší, nie sú ešte mikropoviedka? alebo veľmi krátka poviedka....na to potrebuješ iný level než prvotinu....ja momentálne pracujem na poviedke, dajme tomu:), a tá má už 7 strán a ešte toľko mať asi bude..ale nebudem to skracovať...nie všetko musí byť vysvetlené, podľa mňa je dobré, ak čitateľ dlho nevie čo sa vlastne stalo/stane...ide skôr o tom, že keď sa ani nakoniec nič nedozvie, nemá z toho nič...[pokračovanie]
12.01.2011
Ján Onofrej
[pokračovanie]..iste, nemusíme vedieť čo bola tá entita zač, stačí napr. že vieme čo bol ten náklad...a z toho sa nám ponúknu možnosti prečo ho chcela ukradnúť..a z toho si môžu postavy tipnúť, kto to mohol byť, hoci o 74 strán (ak by bolo pokračovanie) zistíme, že to bol niekto úplne iný.....takisto som spokojný s gramatikou, veď som aj napísal, že len detail s tým ľavobokom:) myslím, že ja som so svojou prvotinou tu dopadol horšie:) ale práve preto aby som tu všetkým dokázal, že ja som ten, čo na to má tak nezavesím notebook na klinec ale píšem ďalej:) ...ešte odporúčanie....rozšíriť, resp. natiahnuť čas na lodi, vysvetliť viac, pustiť nejakú zmienku nech si môžeme domýšľať:)
12.01.2011
Unrelix
Vďaka za povzbudivé slova :) Ja sa nechystám len píšem, že už chápem ako sa cítia začínajúci autori. Keď im okolie hovorí “je to dobré”, “páčilo sa mi to” potom príde uverejnenie a “Cisár je nahý” :))
S tým záverom Jurinko máš pravdu. Je to veľká chyba keď to už chce mať človek z krku.
Tuším tomu hovoríš odstrihnutý koniec. Podnety teda zapracujem do pretaveneho textu ;)
12.01.2011
jurinko
Hlavne ale pis dalej, a nove veci, nezakop sa pri prvej poviedke a jej nekonecnom opravovani. Nechaj si ju kludne na pamiatku, skus sa zlepsovat v dalsich dielach. Najdes tak lahsie svoj styl, temu, o ktorej ta bavi pisat, a tak.. Boze ja som grafoman :-D
12.01.2011
Ján Onofrej
iste, okolie je okolie...jediný problém okolia je to, že, aspoň v mojom prípade, sa v ňom nenachádza nejak veľa ľudí, ktorí sa písaniu a všetkému okolo rozumejú...je to super, je to fajn, výborne...a zrazu jeden...máš veľa krátkych viet, toto sa mi nezdá, toto je divne:D potom tri dni chodí človek s nervami, kým to neopraví:).. k odporúčaniu o hľadaní štýlu asi toľko, že píš veľa, skúšaj každú oblasť, tu taká kombinácia, tu úplná hlúposť ale čo ak predsa... a potom si vyberieš...nemusíš všetko dokončiť, ale určite si všetko odkladaj... a potom... o pár rokov sa pokojne vráť k prvej poviedke:)a dôjdeš možno až k ine planéte ovládanej nacistickým upírmi:D ako ja:D
12.01.2011
YaYa
Niekto, kto píše naozaj rád, sa nejakou kritikou na nete nedá zastaviť. Taký človek to robí pre seba, pre ten pocit, keď sa v priečinku zbierajú dokončené veci, pre svoje postavy, s ktorými sa cíti dobre, pre ťažké začiatky poviedok a strhujúci pocit zo záverov, keď už píše v jednom kuse a nedokáže prestať, až kým sa nedostane po poslednú bodku... Passion is more important than glory.
13.01.2011
Aldeberan
ako povedal jurinko - dobrý začiatok v štýle klasickej space opery a ono to potom vyšumelo do prázdna.
18.01.2011
draculin
Veru, veru. Zaciatok fajn, miestami ten fajn pocit prerazal na povrch - ale zase (dnes sa nejak opakujem) privela balastu. Zbytocne postavy (naco ich bolo tolko?), zbytocna "love story" - ale co horsie, hlavna dejova linka sa vytratila do prazdna a postupne stracala na sile. To ona musi byt tvoja priorita, ju si musis najlepsie rozpracovat - a ten zvysok budes na nu len nabalovat, podla toho, ake vyznenie poviedky mas v umysle. Zaklad mas dobry aj pisanie ide. Ale dobre pisat o zbytocnostiach je mrhanie potencialom :)
08.02.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.