Tisícky parsekov vzdialená od domova sa umelá inteligencia jednej z posledných ľudských lodí snaží navrátiť svoj drahocenný náklad na domovskú planétu, kolísku ľudstva - Zem.
Ten chlapík to len hrá, či to ozaj zažil?
Pôvodná verzia je v súťaži Ohnivé pero 2018 jesenného kola. Vzhľadom na kritiku som sa snažil poopraviť niektoré detaily.
Príbeh o žene ktorá pátra po dcére.
Je to moja prvá poviedka. Chcel bi som raz napísať knihu o príbehu ktorí sa mi už dlho tvorí v hlave. A tak som skúsil niečo takéto aby som si nechal poradiť v čom sa mám zlepšiť. Budem rád za každú kritiku a aj radu. Nechcem písať kvôli peniazom, chcem len vytvoriť niečo podla seba.
Poviedka vydaná v časopise Phantastisch! číslo 57 v roku 2015. Prinášame vám teda, s dovolením autora, ochutnávku fantastiky aj zo zahraničia. O preklad sa postarala nadšenkyňa scifi a fantasy Jana Regulyová.
Na ošetrovni obed. Hadicou hlboko do hrdla. Lekári milosrdne stisnú prsty do dlahy, na zápästí blednúce tetovanie EO08I9B4. Husté chuchvalce hlienu pocíti na tvári, zmieta sa, bojuje, trpí, že nevie poďakovať. Muž, žena, pes, existencia nikoho.
„Už si sa nažral? Sviňa? Čo? Stačilo skurvysyn?“
Volám sa S. Verím v karmu. Predstavujem si, že je lepkavá, predstavujem si ju čiernu ako smolu. Nikto o nej nevraví, keď sa mu prihodí niečo pozitívne. Škodoradostná mrcha sa nalepí a odráža nájdenú pravdu. Skúma a následne verne a obrátene mení tvar, ako zrkadlo. Tá moja je mačka. Taká normálna, čo sa potuluje po uliciach, oblizuje sa, spí, zabíja pre zábavu, je zabitá… Prečo vlastne? Moja spí. Spí?