Nechtami jej začal driapať kožu na bruchu. Červené šmuhy sa množili, ako červy vytlačené dažďom. Neprestal, ani keď z pupka vytryskol gejzír krvi a brušného moku. Len ďalej a hlbšie! - počul dakde v hlave.
Ak ma moje vedomosti zo stredoškolskej biológie neklamú, ľudské oči nesvietia v tme – je to skôr záležitosť zvery, ktorá sa za hlbokej noci rozhodne preveriť vašu poistku na auto. Aj rýchla konzultácia s doktorom Googlom mi potvrdila, že primáty poväčšine nemajú tapetum lucidum. Jelene, diviaky, líšky, ba aj mačky a psy ju do vienka dostali: medzi sietnicou a cievnatkou oka sa nachádza extra vrstva, ktorá odráža svetlo. Ale žiaľ, opitý Jožo ani premotivovaná bežkyňa Marika na seba na neosvetlenej asfaltke svojimi žiarivými kukálmi neupozornia. Preto sa, prosím pekne, vymysleli reflexné vesty.
Bola mladou a krásnou kráľovnou. Bola aj šťastná, až kým jej veliteľ kráľovských stráži neoznámil nešťastnú zvesť. Musí konať a musí sa rozhodovať. No nie vždy k záchrane vedie jednoduchá cesta.
Ancelin si pokojne žije vo svojom vlastnom svete, až kým sa nad ňou nevztýči hrozba, ktorá môže nadobro zničiť všetko, čomu zasvätila svoj doterajší život. A nie len to, je za tým oveľa viac ako sa na prvý pohľad zdá. Podarí sa jej s pomocou Yanisa zachrániť les? Alebo sa všetko skončí skôr než to vôbec začalo?
Lákal ho krásny pocit slobody a možnosť samostatne konať, či voľne si vyberať. Nie, nešlo len o partnerku, aj neobmedzený pocit slobody by mu bol zadosťučinením.