Silvaenský diplomat pôsobiaci v kráľovstve Erbar sa vracia domov so svojou družkou a novonarodeným potomkom. Jeho cesta vedie cez les, ktorý je pod kontrolou banditov. No jeho povýšenecká hrdosť mu bráni zaplatiť za ochranu či bezpečný priechod. Zmení svoje hodnoty pred krvilačnou čepeľou tajuplnej Bielej princeznej, alebo zaplatí za svoje hriechy najvyššiu cenu?
Návšteva ,ktorá môže pri troche "šťastia " zmeniť aj váš život. Či k lepšiemu, nechám na láskavom posúdení čitateľa. Ale pozor! Rozhodnúť sa môžete len raz. Vlastne ,neviem prečo tu píšem o možnosti rozhodnúť sa.?! Tak možno ti drahý čitateľ ,pomôže táto poviedka aspoň pripraviť sa. Pripraviť sa, ak sa toto stane raz aj tvojim príbehom!
Zvedavosť je dedičstvom ľudského pokolenia. Prenáša sa z generáciu na generáciu, z otca na syna. Apolo zdedil zvedavosť po svojom otcovi a pridal mu do vienka aj niečo navyše. Semienko nádeje pre ľudskú civilizáciu a život ako taký
Svet napadol podivný várus, ktorý mazal všetky dvojky, všetko, čo bolo dvojmo. Zastavilo jeho šírenie nakoniec domáce zvieratko, ktoré sa s podivným príbuzným stalo objavom roka a zachránilo svet.
Skôr, ako sme si to vôbec boli schopní uvedomiť, obliekli nás do uniformy a naučili pochodovať. Predurčili nám naše ciele. Vzali nám život, slobodu, naše rozhodovanie je len ilúziou. Všetci sme zomierali už pri narodení. Stali sme sa len naprogramovanými strojmi sveta, ktorý sme si stvorili. Sme už len tiene bytia, ktorým sme kedysi boli. Naša existencia zaniká, naši duchovia sa strácajú. Vraciame sa k najprimitívnejším pudom. Množíme sa, aby sme sa množili.
Malý Alojz je dlhé ruky uväznený v tajuplnej izbe, až sa jedného dňa pokúsi utiecť. Je jeho väzením skutočne väzenská izba alebo je za tým niečo nadprirodzené?
Na strach sa nedá zvyknúť, ale dá sa prekonať. A keď sa zbavíte strachu je síce stále možné vás zabiť, ale nie poraziť.
Jeden chlapec čelí svojej nočnej more. A niečomu horšiemu - more, ktorá prichádza cez deň, a ktorá nie je snom.
Aby obstál, bude potrebovať odvahu hodnú šelmy, hodnú vlka.
Ten deň bol pre Michala prelomový. Nikdy poriadne nechápal, čo sa ho ľudia vlastne pýtajú. Aké tajomstvo úspechu? Len raz, už strašne dávno, odpovedať skúsil: "Treba si lepšie vyberať budúcnosť." Ale jeho učiteľka matematiky sa potom strašne urazila. A on si už radšej "drzé reči" nechával pre seba. Myslel si, že nie každý dostáva na výber ozaj dobrú budúcnosť, a že poukazovať na to, že je nepekné. Ako na smrad z úst.