Niekedy je aj napriek snahe pád nevyhnutný. No aj tak si nikdy neprestaneme klásť otázku, či sa niečo nedalo urobiť inak... lepšie... A to aj vo chvíli, keď už na tom absolútne nezáleží a vôbec nie v našej moci, čokoľvek zmeniť, či napraviť.
Kde nebolo, tam nebolo, na hrade Majnkraft sa odohrával tradičný bál. Všetci zúčastnený sa prišli nielen zabaviť, ale aj prizrieť sa jedinečnej udalosti, kedy si princ Hnilozub vyberie svoju mŕtvu nevestu a strávi s ňou večnosť na tomto či onom svete.
– Baterka je menená pred mesiacom, všetko prešlo kontrolou, certifikát mám tu. Má už síce pár tisíc najazdených kilometrov, je to vlastne taký veterán, ale na občasné cesty a zamachrovanie stačí. Beriete? – spýtal sa ma vysoký tmavovlasý pánko, ktorého som poznala z jednej internetovej šou. Išla som na istotu, po troch rokoch odkladania a prémiách z minulého mesiaca som si konečne mohla dovoliť vlastnú motorku. Ekologickú, inteligentnú, jeden z prvých modelov, ktoré boli na našom trhu. Vraj má špeciálne vlastnosti, ale to mi bolo dosť jedno. Potrebovala som len občas vypadnúť na víkend na hory a popri tom si s niekým pokecať. A zmerať tep a hodnoty cukru a cholesterolu, aj toto vraj tieto motorky dokážu. Možno vtipné, ale… Kto má dnes čas chodiť po doktoroch?
Zazvonil mobil. „Už si tu?“ ozval sa ticho hlas.
„Hej, poď mi otvoriť.“
Namiesto odpovede sa dočkal prerušenia signálu. Po chvíli v tme zaštrngali kľúče.
„Poď,“ ozvalo sa.
Bol pokojný decembrový večer a môj syn si užíval posledné chvíľky hry predtým, než pôjde do postele. Konečne si začal zvykať na to, že musí ísť každý deň do škôlky.
Aj tú noc kričal zo spánku. Niečoho sa bál. Každé dieťa sa ale niečoho bojí.