Steve Harden a Votrelci

Krátky príbeh z ďalekého vesmíru.
Filmová história scifi
„Najdôležitejšia otázka, ktorú si človek môže položiť, znie: Je vesmír priateľský?“
Albert Einstein
Tutu rutú... tututú... túú:
STEVE HARDEN A VOTRELCI
Kdesi hlboko vo vesmíre obiehala okolo svojej hviezdy jedna trpasličia planéta. Mohla byť naším novým domovom a množstvo ľudí v to aj verilo. Títo ľudia tomu verili preto, lebo tomu museli veriť. Lebo nový domov jednoducho potrebovali.
***
Automatický systém otvárania dverí otvoril dvere a do poriadne vyhriatej prezidentskej miestnosti ktosi vkročil. Zastal, narovnal chrbát a stiahol brucho. Dvere sa zatvorili.
"Pane, pri našej základni sa práve objavili útočníci neznámeho druhu a snažia sa dostať dovnútra," informoval drobný, no o to viac horlivý muž v rovnošate. Nebol to vojak, jeho práca spočívala v analýze čohokoľvek, čo bolo treba zanalyzovať. Teraz zanalyzoval, že majú obrovský problém.
"Čože? A ako sa sem dostali?" vyzvedal prezident planéty Solomon, zavalitý muž s riedkym porastom na hlave. Nervózne sa pomrvil v kresle a odložil kus umelého mäsa z kuracích buniek na stôl.
"Nevieme, pane. Naše prístroje nezachytili žiadny vstup do atmosféry. Len sa zrazu zjavili pri našich vstupných bránach."
"Poondiate prístroje! Povedzte niekomu, aby ich okamžite prekontroloval."
"Dobre, pane."
"Kedy sa dostanú dovnútra?"
"Predpokladáme, že do pár minút."
"Doriti!" zvreskol prezident a buchol päsťou o stôl. Kus mäsa vyletel do výšky, dopadol späť a rozpadol sa na tisíc kúskov. "Máme nejaké indície, o koho sa jedná?"
"Nemáme tušenia, pane. V databáze druhov sa nenachádzajú."
Prezident položil obe ruky na stôl a ukazovákmi začal klepkať po jeho povrchu. Po chvíľke premýšľania pozrel na analytika. "Dobre. Vyhláste poplach prvého stupňa, nech sú okamžite všetci vojaci pripravený bojovať!"
"Pane, útočníci sú v obrovskej presile. Nemáme dostatok vojakov, aby sme sa im dokázali brániť."
"Ako to, doriti?!"
"Nie sme bojová základňa, ale rozvojová, pane. Navyše medzi planétami momentálne panuje mier. Vojaci tu boli zbytoční." Preglgol. "Sám ste predsa na poslednej schôdzi navrhol znížiť ich počet, aby bolo na základni miesto pre tie hadie ženy..."
Prezident treskol do stola opäť. "To sa mi snáď iba zdá! A čo mám teraz akože robiť?!"
"Ak by som mohol niečo navrhnúť, pane, tak jedno riešenie by som mal."
Prezident sa v momente ukľudnil a prižmúril na analytika oči. "Počúvam."
"Ale nebude sa vám páčiť."
"Sem s ním."
"Ehm... Steve Harden."
Keď si prezident uvedomil, koho meno práve počul, začal sa v duchu modliť. "Len to nie."
"On je naša jediná šanca, pane."
Prezident pokrútil hlavou. "Tak to sme pekne v riti."
***
Vo chvíli, keď som robil sedemstodvanásty brušák sa dvere na mojej cele odomkli a otvorili. Do miestnosti vkročil nesympatický vojak, prikázal mi, aby som vstal a hodil na seba tričko. Jeho hlas som spoznal okamžite. Rád provokoval väzňov vtipnými hláškami, na ktorých sa bavil iba on. Vždy ma zaujímalo, či by zvládol tento humorista vtipkovať aj s vytrhnutým jazykom. Hoci by som ho dokázal odrovnať jednou presne mierenou ranou, urobil som to, čo po mne chcel. Dnes sa mi bojovať nechcelo, čakali ma ešte tri série brušákov.
Vojak mi nasadil elektromagnetické putá a odviedol ma do veľkej spoločenskej miestnosti, kde na mňa čakal prezident tejto skurvenej plechovej búdy. Bol rozvalený v kresle a tváril sa, akoby som mu práve zjedol večeru. Čo som urobil? Posledné tri roky predsa sekám dobrotu.
"Čo chcete? Práve som cvičil," informoval som ho. "Je to super, mali by ste to niekedy vyskúšať aj vy." Ukazovákmi som ukázal na jeho neprehliadnuteľné brucho.
"Drž hubu!" zvreskol na mňa. "Za to, čo máš na svedomí, by si mal byť popravený! Keby bolo na mne, zatrhol by som ti aj to tvoje cvičenie a namiesto stravy by si dostával hovná ostatných väzňov! Ale ani to nemôžem, lebo tie pojebané ľudské práva vraj platia aj pre teba!"
"Vy tým sračkám, čo dostávam hovoríte strava? Tak to máte dosť nízko nastavenú latku.”
"Tá tvoja huba sa nezavrie, čo?!" Prezident vyskočil z kresla, dokráčal ku mne a jednu mi vylepil. "Dobre ma počúvaj, ty bastard, keby bolo na mne, zhniješ v tej diere do konca svojho života," oznámil mi a ukazovákom mi takmer vypichol oko. Potom sa ukľudnil a vrátil sa do svojho kresla. "Bohužiaľ máme problém a podľa niektorých mojich poradcov si jedinou šancou na jeho vyriešenie ty."
Potrebujú moju pomoc? Po tom, ako sa ku mne zachovali? Schuti som sa zasmial. "Prečo by som mal ja riešiť vaše problémy?"
"Pretože je to aj tvoj problém, Harden."
Keď mi prezident vysvetlil, čo je vo veci, nebolo ťažké rozhodnúť sa, či im s ich problémom pomôžem. Sľúbili mi absolútnu voľnosť a tú som mal rád. Navyše to znamenalo, že pri tom môžem zabíjať. A to som mal rád tiež.
"Fajn. Máte nejaké zbrane?"
"Koľko ich potrebuješ?" opýtal sa ma prezident.
"Všetky." Pozrel som sa mu do očí a usmial sa. "Úplne, úplne všetky."
Prezident zatvoril oči. Určite sa modlil. A ak nie, určite sa modliť mal.
***
"Pustite ich dovnútra," prikázal som vystrašeným chlapom v uniformách a pevne som zovrel pery. V jednej ruke automatická puška, v druhej masívny nôž z kolekcie First Blood. Viem, som trocha klasik. Zbrane, ktorými som bol ovešaný zatiaľ spomínať nebudem, určite sa k nim dostanem neskôr.
O niekoľko minút už bola základňa plná votrelcov z vesmíru. Ich pušky vyzerali dosť primitívne, zdalo sa, že strieľajú obyčajnými šutrami, ktoré si nazbierali kdesi na povrchu planéty. Tí tvorovia boli škaredí a tí, ktorí sa mi postavili do cesty boli mŕtvi.
Očividne sa nejednalo o žiadnu superinteligentnú formu života. Pôsobili, akoby držali zbrane v rukách prvýkrát v živote. Strieľali, kam boli práve otočení a ani mojím guľkám sa príliš nesnažili vyhýbať.
Možno za to mohla ich robustná a ťažkopádna postava. Pravdepodobne. A tak padali ako kocky domina.
Keď ma puška prestala baviť, začal som ich likvidovať presne mierenými bodnutiami nožom. Keď ich niekde bolo viac, hádzal som po nich nízkoexpanzné granáty. Na štítku som si všimol, že im končila životnosť, preto nimi nebolo potrebné šetriť. Niekedy som po nich hádzal aj viac kusov naraz. Pripomínalo mi to oslavy Nového roku na Zemi.
Hoci som už dlhšie nebol v takejto akcii, čoskoro som chytil ten správny rytmus. Zabíjanie je ako bicyklovanie. Akurát je omnoho zábavnejšie.
Tvor vyskočil spoza rohu a bum! Padol k zemi s dierou v tej jeho tmavozelenej hlave. Ďalší sa rozbehol oproti mne, hodil som mu do oka nôž. Keď som k nemu prichádzal, ešte ním triaslo. Keď som nôž vytiahol a podrezal mu ním hrdlo, triaška prestala.
A takto to pokračovalo, až pokým ma jeden z nich neprekvapil. Vo chvíli, keď som kosil nepriateľov v jedálni sa z ničoho nič zjavil za mnou a chystal sa ma zabiť. Zazrel som ho v odraze v jednej z lyžičiek položenej na stole, z ktorého som práve z pokľaku strieľal. Zlomok sekundy predtým, než po mne vypálil, som sa na kolene zvrtol a pätou druhej nohy som ho poslal čuchať dlážku. Zoskočil som zo stola a namieril mu zbraň do ksichtu.
"Neškvobto," zabrblal čosi a vypľul trocha krvi.
Napravil som si univerzálny špeciálny interpreter (UŠI) v uchu. "Prosím?"
"Nezabíjaj nás," povedal hlasnejšie. V očiach sa mu zjavili slzy. "Neprišli sme s vami bojovať. Prosím! Nie sme nebezpeční."
***
Ukázalo sa, že tvorovia neboli votrelci, pretože sem odnikadiaľ nepricestovali. Votrelcami sme boli my, ľudia, ktorí prišli na ich planétu niekoľko rokov dozadu. Boli to jednoduchí tvorovia, ktorí žili v podzemí planéty Solomon dávno pred našim príchodom a na povrch vychádzali len vtedy, keď si potrebovali doplniť zásoby rastlín potrebných na výrobu liekov. A po našom príchode sa zo strachu pred votrelcami na povrchu viac neukázali.
Dôvod, prečo tak učinili teraz bol ten, že sa im ich zásoby liekov už minuli a preto sa rozhodli, že zariskujú a pokúsia sa dohodnúť mier. No a potom sa rozpútalo peklo, na ktorom som sa trochu podieľal aj ja. Pššt!
Keď som našim vojakom prikázal, aby prestali strieľať, čo bolo jednoduché, keďže som väčšinou aj tak strieľal len ja, zobral som môjho nového kamoša a zopár jeho kamošov za prezidentom, aby sme mu spoločne objasnili toto nedorozumenie. Prezident si nás vypočul, následne sa na niekoľko sekúnd odmlčal a zadumane si tvorov prezeral. Potom zo zásuvky stola vytiahol pištoľ a všetkých pôvodných obyvateľov planéty postrieľal. Zostal som stáť iba ja.
"Prečo ste to urobil?"
Prezident vstal. "Je nás vo vesmíre veľa, Harden. Množstvo našich lodí blúdi vesmírom a čaká na to, kedy im vytvoríme vhodné podmienky pre život. Ľudia v nich zaplatili obrovské peniaze, aby sem mohli prísť žiť. Myslíte si, že títo ľudia stoja o susedov, ktorí vyzerajú, že ich chú zožrať?" Pokrútil hlavou. "Ja si to nemyslím. Teraz choď a postaraj sa o tých, čo stále žijú."
"Nie ste o nič lepší než ja," odvetil som a zhodil zo seba všetky zbrane, ktoré mi zostali. Teda skoro všetky. A pobral som sa preč.
"Dal som ti prácu, Harden. Musíš ju dokončiť!" zakričal na mňa. "Počul si?! Harden!"
Tesne predtým, než sa za mnou automatické dvere zatvorili, hodil som prezidentovi jeden odistený nízkoexpanzný darček. Nemám rád, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť.
***
„Najdôležitejšia otázka, ktorú si mimožemšťan môže položiť, znie: Je človek priateľský?“
Steve Harden
Tutu rutú... tututú... túú:
KONIEC.

MartinB

MartinB
Autor, ktorý píše o tom, čo ho baví. Ak tým pobaví aj ostatných, dodá mu to ešte väčšiu motiváciu sa zlepšovať. Inak je to viacnásobný finalista súťaže Literárny Zvolen 2023 a víťaz Fantastickej poviedky 3. kola v roku 2023.

Diskusia

Hieronymus
Táto poviedka mi pripadá ako paródia na filmy 80. rokov. Supermaskulínny superhrdina je proti svojej vôli donútený niečo spraviť, tak to aj spraví a pekne brutálne. Mame tu aj nejaký zvrat, lebo nepriateľ nie je nepriateľ, iba utláčaný pôvodný obyvateľ a tak. Nakoniec je reálny zloduch potrestaný granátom do tváre a superhrdina odchádza ktoviekam.
Na jednej strane to bolo fajn, lebo je to napísané dobre a páčilo sa mi to, len je škoda, že sa autor nesnažil ísť po niečom nečakanom, lebo ten zvrat som tušil od tretiny poviedky. Nikde v texte nie je napísané, že sú vyslovene agresívni, alebo, že by niečo ničili, takže to, že nakoniec nie sú tí zlí, nie je úplne šok.
Potom by sa zišlo viac informácii. Začo skončil Harden v base? Prečo práve v base na rozvojovej základni, kde je málo vojakov? Čo presne bránilo Hardenovi zostať v base, keď je schopný zabiť hocikoho pohľadom?
Celkovo to teda nebolo zlé a dobrý začiatok tohto kola.
01.03.2024
Veles
Napísané to bolo celkom dobre. Ako spomínal Hieronymus, keby to nejako zvrtneš išlo by to na lepšiu úroveň. Občas mi prišlo, že až moc tlačíš na paródiu. A osobne by som vynechal ten krátky začiatok a koniec, nepasovali mi tam. Inak celkom dobré :)
01.03.2024
BlackTom
Mne sa to veľmi páčilo. Hláška "Tí tvorovia boli škaredí a tí, ktorí sa mi postavili do cesty boli mŕtvi." je taká suchá, že na ňu Greenpeace vyhlásilo zbierku.
Viac takýchto zábavných jednohubiek!
02.03.2024
ama_rilla
Toto nebola úplne moja šálka kávy. Neviem, či to bolo myslené vážne, či to bola akási paródia na hrdinov z akčných filmov. Chcelo by to popracovať na deji, ako písali aj ostatní. Niečo pridať, čo by poviedku vytrhlo z priemeru.
04.03.2024
Martin Hlavňa
Mne to veru tiež nepadlo a mrzí ma to, lebo viem, že vieš písať ozaj dobre. Humor a paródie mám rád, ale prišlo mi, že tu na to bolo tlačené až príliš a to až tak, že dej hral sekundárnu úlohu, čo nie je dobré. Mimo toho bolo v príbehu viacero logických dier:
1. Prezident bol absolútne nekompetentný a nejaký radový analytik, ktorý v príbehu dokonca ani nemá meno, mu vravel veci, o ktorých by mal vedieť. Zároveň, keď ho upozornil na potenciálnu inváziu, jeho prvým problémom bolo, že treba skontrolovať prístroje. Vlastne celý tento úvod tam ani nemusel byť a ak by príbeh začal Stevom Hardenom cvičiacim v cele nič by sa prakticky nezmenilo a bolo by to možno zaujímavejšie.
2. Zbytoční vojaci nie je štastné riešenie, lebo aj keď panuje mier, nejaké zálohy treba mať, lebo v prípade napadnutia je neskoro začať budovať armádu. Úplne by stačilo povedať, že ich tam je nedostatok proti invázií, ktorá prichádza a nerozvíjať to ďalej.
3. Nevieme, prečo bol Steve Harden vo väzení, čo je škoda.
4. Vôbec nevedia jazyk mimozemšťanov, ale majú nejaký čarovný prekladač, ktorý to zvládne preložiť.
Je mi jasné, že to mala byť paródia na osemdesiatkové akčné filmy, ale napriek tomu ma to nevtiahlo natoľko, aby som sa zabával tak, že prestanem riešiť logiku vecí.
11.03.2024
Lucika
Začiatok a koniec by bol fajn bez toho tuturutu :D nevedela som akou melódiou si to mám zaspievať. Keby to bolo nejako naznačené, že z čoho to je, tak by to bolo vtipné :D ( napr. Indiana Jones by celkom aj sedel, ale toto je scifi). No proste takto mi to tam prišlo zbytočné. Ale to je len detail. Inak to bolo celkom fajn čítanie, akcia sa mi tiež pozdávala aj zvrat na konci. Len to bolo dosť krátke, možno to skús dakedy rozpísať, potenciál to má :)
Nesedela mi postava prezidenta, k nemu by sa mi hodilo skôr vyjadrovanie na úrovni. Taktiež mi chýbalo nejaké pozadie okolo Steva, prečo bol vo väzení a tak.
A prosím, má to byť takto: Prečo ste to urobili? Nie urobil :)
12.03.2024
Tom Hotep
Nebolo to zle. Ale nemôžem ani povedať, že to bolo dobré. Parodická zmeska na kadečo možné. Jediné, čo mačovi chýbalo, bola blondínka s objemným hrudníkom. Len som nejako nepochopil prečo, keď boli mimozemšťania mierumilovný a prišli jednať o mieri, dorazili v tak obrovskom počte a ešte k tomu ozbrojený?
23.03.2024
Ray Janonoff
Humor mi nesedel, dokonca ani ten zbraňový. Tých pár logických chýb už komentáre spomínali, nedostatok vojakov bol vysvetlený zbytočne krkolomne (vždy je možnosť že boli, len práve na cvičení niekde úplne inde). Na melódiu by som nejako odkázal -pokiaľ teda odkaz nemá byť samotný názov. V tom prípade sa nevyznám tak aby som pochopil - a možno preto mi unikal humor celkovo.
24.03.2024
MartinB
Ďakujem pekne všetkým a držím palce ostatným 😉
02.04.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.