Ponuka, ktorá sa...

PNP
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Emily nezvykla počúvať rádio.
Nezaujímali ju víťazné pochody ani výpočet strát, celá vojna sa odohrávala kdesi ďaleko na kontinente, Ostrovov sa netýkala. Jej Ostrovov.
Na tých existovala len technika, výkresy a prototypy, všetky fantastické vynálezy určené vyvoleným študentom Technického kolégia.
Nezvykla sa ani dívať na ostatných študentov, načo aj? Lenže v učebni bolo tentokrát absolútne ticho.
„...naše jednotky ustupujú, žiadame všetkých majiteľov plavidiel, aby sa dostavili do prístavov na južnom pobreží a pomohli s evakuáciou našich aj spojeneckých vojakov. Nech žije Federácia!“
-
Snažiť sa o výučbu v stiesnenej atmosfére nevydržalo ani dve hodiny, potom všetkých študentov poslali späť na internát. Emily zvykla podobné príkazy poslúchať.
„Velenie žiada nasadiť naše kráčajúce stroje, pán riaditeľ,“ začula a okamžite sa pritlačila k stene. Mechy boli jej vášeň a Kolégium ich malo niekoľko stoviek vyrobených len minulý mesiac, okamžite by sa prihlásila...
„A koho mám do nich posadiť? Tie deti? Hranicu odvodov spĺňa len piaty ročník.“
„Pošlete každého, kto ich dokáže ovládať a strieľať. Musíme Nemcov zahnať späť do mora ešte než...“ Emily viac nepočúvala, s búšiacim srdcom bežala do dielní.
-
„Ahoj, si tam?“ šepla do blankytného portálu medzi vyleštenými mosadznými diskami. Ten poklad objavila minulý rok, keď sa prihlásila upratať jeden z nepoužívaných skladov. Ani teraz tam nikto nebol, iba čo z portálu vykukla malá hlava s úzkymi modrými očami.
„Lady Emily,“ úsmev bytosti odhalil ostré zúbky.
„Nie som – teraz nie je čas. Potrebujeme pomoc, Axaro, my všetci.“
„Vojna?“ spýtal sa vecne. Už vedela, že bytosti, s ktorými ich ten záhadný stroj spája, zbožňujú vtipkovanie, no pár vecí ich necháva až príliš chladnými. Možno preto, že v ich svete sa ich ľudia pokúsili vyhladiť, ako jej Axaro priznal už pri prvom stretnutí.
„Ustupujeme, vylodia sa u nás. Nemáme pilotov pre tie stroje, vieš ktoré. Páčili sa ti.“
„Technicky áno, ale pomáhať ľuďom nie. Pomôcť Emily áno, hocikto z nás. Všetkým...“
„Axaro, prosím. Rodičia bývajú hneď pri mori, ak sa tam dostanú Nemci... prosím. Hovoril si, že ste nakoniec vyhrali a zabránili ľuďom bojovať aj medzi sebou.“
„Hovoril. Pamätáš tabu?“
„Naše? Auto...matony?“ dokončila šeptom. O sebariadiacich strojoch by nemala hovoriť ani pošepky, no ak jej mohol pomôcť.
„Automatony,“ prikývol, hoci on pre nich zvykol používať iné označenie. Siahol si na spánky, v rukách sa mu zhmotnili malé zrniečka kovu.
„Pravé, Emily. Ľavé, stroj. Nepomýliť!“
„Pravé ja, ľavé stroj. A kde ho mám dať, netreba niečo upraviť alebo čo?“
„Emily vyskúša, spokojná zavolá. Dohodneme odmenu.“
-
„Riadim ho ja, pán riaditeľ,“ prisvedčila Emily, keď trojtonový stroj druhýkrát preklusal popred zhromaždených profesorov. „Neurobí nič, čo mu neprikážem v mysli. A vraj môžem mať až desať naraz, ale Axaro to neodporúčal.
„Zaváňa to vecami, o ktorých nehovoríme,“ pokrútil hlavou riaditeľ. „Nemôžeme...“
„Nie je to automaton,“ Emily zvýšila hlas, nech si len zvyknú na nové slová. Ak prežijú – a oni prežijú, lebo nemajú inú šancu ako pomoc prijať – tak bude nových slov ešte veľa.
„A koľko nám ich dodajú? Tých zrniečok?“
„Koľko bude treba.“
„A za to chcú?“
„Obchodovať s nami. Nič viac, naozaj.“
„Tak teda uvidíme, čo povie velenie.“
-
Čo povie velenie? Budú sa hnevať, to si bola Emily istá, no ona už mala celej vojny po krk. Axaro to nepovedal priamo, lenže ona si pamätala ako zastavili vojny ľudí vo svojom svete – a ako ich zastavia u nich.
A to všetko vďaka nej.

Ray Janonoff

Ray Janonoff
Pokiaľ si pamätám, písal som vždy. Dnes to už nie je hrozné, hoci zďaleka nie dobré. Preto som tu.

Diskusia

Veles
Zaujímalo by ma, s čím chceli obchodovať, či tam nebude nejaký háčik, to by sa mi tam hodilo. Čo sa mi nehodilo boli Nemci, keďže som ich tam čakal od začiatku :D Ale inak dobré.
30.12.2023
Nebuzardar
Ani mne tam Nemci nesedeli. Rusi by sedeli viac. ALE iné som chcel, že Axarov neohrabany jazyk bol príjemným zdoraznenim jeho inakosti.
30.12.2023
ama_rilla
Ach, takto to ukončiť! Ale ja chcem vedieť, čo chceli výmenou za stroje! :D Veľmi pekný kúsok.
31.12.2023
BlackTom
Budem asi dvojnásobne vybočovať z radu - nezaujíma ma obchod, len chcem vidieť Nemcov zdrhať 😀
31.12.2023
Ray Janonoff
Vďaka za komentáre.
Tie lode sú priamy odkaz na operáciu Dynamo = evakuáciu Spojencov z Dunkerque. Po páde Francúzska mala nasledovať nemecká invázia na britské ostrovy, preto Nemci. Rusi majú v mojej steampunkovej alternatíve dosť vlastných problémov:)
Pokiaľ ide o obchod - na ňom vlastne nemá záležať, ide len o množstvo zrniečok u nás, pretože ako kvázi čipy slúžia ľuďom - aspoň kým im to výrobcovia schvaľujú. Neskôr sa môžu stroje obrátiť, aby naopak zastavili inváziu proti Nemcom. Asi to nie je z textu celkom jasné, ale v Axarovom svete prestali ľudia bojovať pretože ich pokročilejšia technológia porazila a dohliadala na nich. Pomohlo by nášmu svetu, ak by existovala sila, ktorá by hrozbou ešte väčšieho násilia zabránila menším?
@BlackTom: aj som premýšľal či tam nedať záver z pláže, ale toto nechcelo byť akčné.
31.12.2023
YaYa
Zaujímavo poskladaný svet, myslím, že má potenciál na ďalšie príbehy. Trochu ma rušili neurčitkové spojenia typu : prihlásila sa upratať. Podľa mňa to neznie prirodzene.
31.12.2023
Lucika
Páčilo sa mi spojenie s mimozemšťanmi a ich pomocou :) trochu škoda toho rýchleho konca
31.12.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.