Sochy boha Thauma

PnP
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Irina!“
Vyplašený hlas ju prebudil z driemot. „Čo sa stalo, Adela?“ posadila sa a pohľadom privítala svoju sestru.
„Veľké nešťastie!“ slzy mala na krajíčku.
„Počkaj, vydýchaj sa,“ Irina jej ruky chytila do svojich a pozrela jej do očí.
Adele toto gesto pripomenulo detstvo. Vždy, keď sa niečoho bála, jej staršia sestra ju takto upokojila. „Už tri dediny napadli Harpye,“ povedala priškrteným hlasom. „Otec sa to teraz dozvedel od rybárov.“
Irine sa oči rozšírili od strachu. „Tak predsa sa to deje,“ hlesla.
„Počkaj, čo tým myslíš?“ nechápala Adela.
„Viem, že teba legendy nezaujímajú, no ja ich poznám takmer naspamäť. Mohla som to tušiť, že to nebude dobré,“ naraz prudko vstala. „Sama vieš, akí sú ľudia bezcitní. More je hlavným zdrojom našej obživne už stáročia.“
„Počkaj, to všetko predsa viem,“ zastavila ju Adela. „Chceš povedať, že to súvisí s tým, že je úlovkov čoraz menej?“
„Presne. Dokedy nám asi budú bohovia priať, keď sa nevieme správať? Všetky splašky, špina, odpad. Všetko končí v mori. Bola len otázka času, kedy si na seba privoláme Jeho hnev.“
„Koho?“ stále nechápala Adela.
„Thauma. Syna boha morí Ponta a bohyne zeme Gaie.“
„No dobre, ale čo teraz spravíme? Je z toho cesta von?“
Irina so zamysleným pohľadom sledovala krajinu z okna izby. Premýšľala. „Jedna vec by tu bola...“
„Aká?“ dychtivosť z hlasu Adely bola citeľná.
„Musíme ísť za otcom,“ Irina ju schmatla za ruku a vybehli z domca.
„Otec! Otec!“ kričali sestry, keď ho našli radiť sa so šamanom. „Musíme s tebou hovoriť.“
„Dievčatá, riešim teraz...“
„Ja viem,“ prerušila ho Irina. „Vypočuj ma, prosím. Treba odprosiť boha Thauma.“
Otec na ňu pozrel s prekvapením. „To mi práve radil aj šaman. Ale tie sochy ľudská noha nenavštívila už toľké roky. Neviem, či zostal v dedine jeden človek, ktorý by vedel, kde presne sa nachádzajú. Iba ak...“
„Iba ak by si vyvolal ducha matky,“ šepla Irina.
„Čo prosím?“ neveriacky zvolala Adela.
„Ona to vedela. Preto ma učila všetky tie legendy.“
„Keď to vedela, prečo ti nedala rovno aj mapu?“ Adela vyprskla s pohŕdavým tónom. Stále sa nemohla zmieriť s tým, že jej sestra mala toľko času s matkou. Ona si ju skoro vôbec nepamätala.
„Otec, treba konať rýchlo,“ Irina s prosbou pozrela do jeho očí.
„A musia to byť len tie sochy? Nemôžeme ho poprosiť iba tak?“ Adela sa snažila nájsť iný spôsob.
Otec však prikývol. Šaman narýchlo pripravil obrad.
Dievčatá postávali pred stanom. Ani jedna nebola pripravená stretnúť sa s ňou v podobe ducha.
„Náčelník!“ rýchlo sa k nim blížil jeden z rybárov.
„Čo sa deje?“ Irina vytušila z jeho hlasu paniku.
„Harpye. Sú vo vedľajšej dedine.“
„Odkážem to otcovi,“ povedala rozhodne Irina, ale hlas sa jej trochu triasol. Srdce sa jej prudko rozbúchalo. Už nemali veľa času.
***
„Adelka! Popohni toho koňa!“ Irina sa obzrela na svoju sestru, ktorá sa jej v diaľke pomaly strácala z dohľadu. „No nič. Musím to spraviť sama. Hijó!“
Koník sa hnal po pustine popri rieke. Irina sa snažila vyhnať z hlavy obrazy okrídlených žien, no ich škrek ešte stále zapĺňal jej uši. Uháňala s koníkom, čo mu sily stačili, až zbadala pred sebou nejaký bod. Pomaly sa zväčšoval. Už rozoznávala jednotlivé sochy. Totemy vytesané z kameňa, obklopené zvláštnymi ružovými kvetmi.
Bola na mieste.
Dýchala rýchlo a plytko. Zoskočila z koňa a podišla k najbližšej a najväčšej zo sôch. Pokľakla. Ozvalo sa cinknutie. Meč, ktorý mala zastrčený za opaskom zavadil o kameň. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Škrek znova zaplnil jej uši. Keď si uvedomila, že to nie je len ozvena, rýchlo sa obzrela. Videla približujúcu sa siluetu. Adela. No vtom si všimla nad jej hlavou ďalší obrys. „Ach, to nie,“ zaúpela. Jej sestra nie je žiadna bojovníčka.
Harpya Adelu takmer dobehla.
Irina sa otočila späť k soche a odriekala zapamätané prosby. Roztrasenou rukou vytasila meč. Jeho ostrá hrana sa zafarbila na červeno. Irina ani nezjojkla. Otočila dlaň smerom k soche a pohladila ju. Ruka ju štípala, no ona zatínala zuby a úporne prosila. Za jej chrbtom sa ozýval dupot kopýt a výkriky. Neuhla pohľadom, bola ponorená v sústredení.
Skončila. Okamžite sa obzrela. Adela ležala na zemi a všemožne sa snažila odohnať harpyu. jej obrovské pazúry ju však škriabali, trhali oblečenie.
„Zmizni!“ zvreskla Irina a vytasila meč.
Harpya preniesla pohľad na ňu.
„Poď si po mňa!“ rozkročila nohy, kvôli lepšej stabilite a pripravila sa. Narýchlo sa ešte obzrela cez plece, no sochy stáli nehybne. Obrátila sa naspäť k svojej protivníčke a v poslednej chvíli odrazila jej útok. Podarilo sa jej škrabnúť ju na jedno z krídel.
Harpya zvreskla, až mala Irina chuť si zakryť uši, no aj keby jej praskli bubienky, ona sa nevzdá.
Harpya dobiedzala, Irina sa uhýbala a sekala. Lenže už strácala sily. Po poslednom útoku, keď sa zem zatriasla a ona stratila rovnováhu, jej okrídlená žena vyrazila meč z ruky. Irina padla na kolená, videla Adelku ležiacu na zemi s ľútostivým pohľadom. Naposledy sa plne sústredila na prosby a čakala koniec.
Ozval sa škrek, zúfalý, plný hnevu. Zatrepotali krídla a potom...
Ticho.
Irina zdvihla zrak k oblohe. Bola prázdna. Otočila sa na sochy, ktoré boli na zvyčajnom mieste, no tentoraz sa z tej najväčšej valil modrý dym.
Podarilo sa. Jej prosby boli vyslyšané.

Lucika

Lucika
Písanie je moja vášeň

Diskusia

Veles
Kratšie, ale dobré. Páčilo sa mi to :)
25.11.2023
YaYa
Veľmi bohatý príbeh, do PNP sa ani nezmestil, takže by si zaslúžil prerábku. Scény by lepšie vynikli v dlhšom texte a nemuselo by sa vynechať vyvolávanie ducha, čo ma v tej chvíli trochu sklamalo. Ak by si sa do toho pustila, možno dievčatám daj iné mená, také, aby sedeli k tej mytológii. Ale je to super komplexné na hodinu :)
25.11.2023
Lucika
Ďakujeem :) som rada, že sa páčilo. Tie mená som ozaj mohla dať lepšie a veru som aj to vyvolávanie chcela písať, ale som sa bála, že nestihnem dopísať koniec :D možno sa teda k tomu raz vrátim :)
25.11.2023
BlackTom
Tie škreky harpyjí som fakt počul!
25.11.2023
Ray Janonoff
Neviem sa rozhodnúť, či sa mi páči, že som musel googliť bohov - teda či je dobré, že to nie je totálna grécka klasika (kam ma dostali až harpyje), alebo oceňujem originalitu :)
K menám sa prikláňam tiež, s Irinou som už hľadal prepojenie niekde na Kyjevskú Rus.
A vlastne aj tie splašky ma trochu vyviedli z konceptu, spomínala sa dedina, ak by to boli Atény alebo Rím, spojím si to s kanalizáciou. Oceňujem zaujímavé vloženie ekologickej témy, hoci to z Iriny robí prvú aktivistku na svete:D
A detail - meč zastrčený za opasok len tak môže cinknúť o kameň, to áno. Lenže ak predtým neprereže opasok, môže zraniť človeka - takisto koňa, keďže predtým jazdila. Meč by mala v pošve, tá môže byť okovaná, hoci to už nebude cinknutie.
Detail detail - "ostrá hrana sa zafarbila" - viac by sa hodilo ostrie sa sfarbilo, resp. ostrie čepele. Aj preto, že zdôraznenie "ostrá hrana" je zvláštne, meč má len ostré hrany. Ak má jednu stranu tupú, je to niektorý špecifický variant a tupou sa aj tak nikto rezať nebude:)
26.11.2023
B.T. Niromwell
Má to peknú fantasy atmosféru aj mytológiu, len je to dejovo obrovské na to, aby sa to zmestilo do mikropoviedky, takže máme až priveľa vecí, čo si musíme domyslieť, a zároveň je to vlastne veľmi priamočiare, v zásade čokoľvek, čo treba, aby sa stalo, sa bez nejakých komplikácií, až na ten jeden útok harpye vo final battle, aj stane. Tu by naozaj pomohlo sústrediť sa na menší úsek deja.
26.11.2023
Tom Hotep
Nájdu sa tam neduhy, ale keďže pravdepodobne vznikli pod vplyvom limitovaného času, tak ich nebudem riešiť. Zaujímavý nápad, vybrať harpie ako poslov božieho hnevu. Celkom originálne. Celkovo by stálo za to vziať celý tento námet a spraviť z neho plnohodnotnú poviedku. Potenciál to má.
26.11.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.