Tajomný ostrov

PNP
Podporte scifi.sk
Kala kráčala s radosťou, prichádzal jej veľký deň. Horúci piesok pláže hrial do nôh, len o málo chladnejší príliv dnes dosiahne svoj vrchol. V tento deň sa narodila – a konečne prešla skúškou, aby ju uznali za dospelú. Teraz už mohla byť užitočná všetkým.
S úsmevom pozdravila kamenných Strážcov ostrova a pokračovala. K dedine zostával posledný ohyb pláže.
Línia piesku stretávajúceho sa s oceánom však nebola čistá, vlny sa pohrávali s čímsi, čo poznala len z rozprávania Starších. Naťahovalo sa to na nohu, bolo to vysoké, kožené a zospodu to malo drobné chladné kamienky.
Nestačila predmet skúmať viac, zbadala ďalšie, ktoré na ich ostrov nepatrili. S nepokojom v srdci sa rozbehla.
-
Obrovský drevený čln ležal prevrátený na brehu, okolo sa rojilo množstvo ľudí. Ďalšie dva mohutné člny stáli na vlnách a medzi nimi a pobrežím sa hýbalo niekoľko malých.
Kala zaváhala, cudzinci nikdy nič dobré nepriniesli. Vždy, keď sa objavili na obzore, v dedine zostali len bojovníci, ženy a deti Starší poslali ukryť sa do vnútrozemia. K deťom už nepatrila, k ženám ešte nie. Mala by utekať.
-
Dedinou vial zápach smrti, Kala videla najmenej desať mŕtvych bojovníkov. Cudzinci – nepriatelia, ujasnila si v duchu, zháňali ostatných obyvateľov na priestranstvo uprostred dediny.
Tam našla otca, spútaného a stráženého niekoľkými bojovníkmi nepriateľov. Ich honosne odetý náčelník s ním hovoril prostredníctvom ostrovana, ktorého ľud žil dva dni plavby člnom proti vychádzajúcemu slnku.
V otcových očiach zbadala nádej, keď ju zbadal. Prikývla, skúšku predsa zvládla. Mohla pomôcť.
Aj on prikývol. Iba Starší mohli povoliť, na čo bola pripravená.
-
Prenasledovateľov si nevšímala, v ich ťažkých odevoch a so zbraňami ju na piesku dobehnúť nemohli.
Pokľakla pred prvým zo Strážcov, v duchu vyslala prosbu. Dedina ho potrebuje, ona ho povedie. Prešla skúškou, hoci bola žena, zvládla, čo bohovia pripravili. Prosila o pomoc.
Kameň sa pomaly rozostúpil, odhalil priestor vyformovaný pre statného bojovníka. Keď doň Kala vstúpila, prispôsobil sa.
Cítila, ako jej telo splýva s kameňom Strážcu, ako získava jeho silu. Zrazu vnímala oveľa viac, než bolo možné, videla všetko okolo, počula aj výkriky z dediny.
-
Hlava nepriateľského náčelníka praskla v kamennej dlani, bolo však neskoro.
Kala sa obrátila k člnom ďaleko na hladine. Nenávidela ich, zabili jej otca, no už im nemohla ublížiť. Ani so silou Strážcu nemohla dosiahnuť...
Mýlila sa, Strážcovia boli predsa darom bohov. O moci bohov nikto nepochyboval.
Vrchol hory uprostred ostrova sa otvoril, horiaci kameň vyletel a zasiahol jeden z člnov.
Počula ich zúfalstvo.
Vedela, že nikto nesmie prežiť.
Cudzinci nesmú poznať tajomstvo Strážcov.

Ray Janonoff

Ray Janonoff
Pokiaľ si pamätám, písal som vždy. Dnes to už nie je hrozné, hoci zďaleka nie dobré. Preto som tu.

Diskusia

Veles
Dobre poňatá téma, vlastne obi dve tam máš, super :)
25.11.2023
YaYa
Krásny fantastický prvok.
Pomerne dlhý dej si pekne vpratal do mikropoviedky, dá sa dosť dobre zvyšok domyslieť. Dobrá práca.
25.11.2023
Lucika
Najskôr som čítala od Velesa, potom tvoju a hneď na začiatku si vravím, či ste sa dohodli, že obaja spomínate obrady dospelosti :D Inak pekne napísané, páčilo sa mi to :)
25.11.2023
Ray Janonoff
Vďaka všetkým, exoskelety musia byť:) (since Matrix 3 :D )
Lucika: obrady dospelosti znamenajú niečo veľké hádam v každej kultúre, okrem tej našej súčasnej. Ale myslím, že títo moji bohovia by neboli tak v pohode, ako ich opísal Veles :D
26.11.2023
B.T. Niromwell
Sranda, ako ste sa s Velesom zhodli nie len v rituále dospievania, ale aj v tom, že mágia je síce veľmi silná, ale vlastne hrdinom nepomáha. Obsiahol si tu dejovo veľmi veľa, úplne si sa s tým v detailoch, ktoré hovoria veľa, čo je na PNP super trik, ibaže v konečnom dôsledku to na mňa potom pôsobí dosť skratkovito. Napr. vidí čižmu, ktorú vidí prvýkrát v živote, ale hneď vie, čo to je. Alebo: Prešla skúškou, hoci bola žena... Len je to pre nás tak na mieste vhodená informácia, lebo my nevieme nič o ich zvykoch a kultúre, takže prečo by mal byť problém, že je žena? Keby sa to spomenulo skôr, vytvorilo by to napätie pre čitateľa, že "aha, zvládne to? Veď je žena, doteraz to ženy nerobili." Ale ked sa to všetko dozvedáme skoro v rovnakom okamihu, ako to bez problémov zvládne, je to taký zbytočný výkrik do tmy. A trochu ma sklamalo, že nezachránila otca, lebo potom na čo majú tých strážcov? Ako chápem, pomsta, ale oni nezabili cudzincov, aby sa pomstili, ale aby neboli svedkovia, čo ich videli, takže v konečnom dôsledku chráni to božstvo samo seba.
26.11.2023
Ray Janonoff
Súhlasím, vzťah skúšky - dospelosti - pohlavia som nedoriešil, nevyšiel čas tak som to nechal.
Vlastne je tam ešte problém prečo nikto iný nepoužil strážcov, logicky by to mali byť všetci bojovníci - alebo spomenúť, prečo nemôžu (strážcovia sa od nich odvrátili, možno doslovne, sochy sa otočili od dediny napr).
Z toho by dalo väčší zmysel, že sama nestihla všetko a áno, božstvo chráni seba - a ľudí, vďaka ktorým kameň ožije. Možno to chcelo aj zmienku, že radšej zachráni dieťa, ktoré má šancu byť pre božstvo užitočné, než starého náčelníka, ktorý už nedokáže použiť strážcu.
26.11.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.