Beštia a Svadba
Temný les ožarujú desiatky fakieľ. Keď otočím hlavou...
Temný les ožarujú desiatky fakieľ. Keď otočím hlavou vyzerá to, ako keby ma prenasledoval roj svätojánskych mušiek. No tieto mušky nesú aj iný náklad, než len svetlo.
Vidly. Palice. Oštepy. Nože. Dokonca sa niekde v tom dave mihla aj motyka. Desiatky nástrojov, ktoré majú jediný cieľ.
Zabiť ma, stiahnuť ma z kože, rozštvrtiť a upáliť... Sú ochotní urobiť všetko, len aby uhasili svoju túžbu po pomste.
Vrhám sa opäť na všetky štyri a dávam sa do behu.
*/*
Do miestnosti cez otvorené okno vnikali prvé nesmelé slnečné lúče. Spiaca dievčina sa v spánku pomrvila, akoby vycítila tieň, ktorý sa cez ňu mihol.
„Je tu niekto?“ nesmelo sa spýtala. Kútikom oka zbadala, že dvere na obrovskej skrini, ktorá sa nachádzala oproti posteli, boli pootvorené. Dievčina sa len pousmiala, ľahla si naspäť do postele a predstierala, že spí.
Po chvíli sa dvere na skrini potichu otvorili a vykĺzol z nej mladík, ktorému na perách hral úsmev. Opatrne podišiel k posteli. Už-už bol pripravený vyľakať ju, keď v tom dievčina otvorila oči.
„Do večera nevydržíš?“ spýtala sa ho Loveta.
„To už bude iné,“ oponoval Valko, „nebudem sa ku tebe viac potajomky zakrádať.“
„Takže len to ťa na mne láka?“ naoko urazene povedala Loveta.
„Keď nám to nejde v posteli, ako nám môže vydržať manželstvo?“ odvetil Valko a nahol sa ku bozku. Dievčina mu ho opätovala.
„To je pravda,“ povedala dievčina a odhrnula perinu, „no nevieš, že mladá dievka by mala byť do svadby panna?“ povedala a pozorovala Valka, ako sa vyzlieka.
„Nebola si to náhodou ty, ktorá ma prvá zviedla, počas oslavy Kolovratu? Vtedy, za tou stodolou, si vravela niečo iné,“ povedal mládenec, len čo vhupol do postele. Loveta neodpovedala, miesto toho zovrela jeho mužnosť a vášnivo ho pobozkala.
Miestnosťou sa čoskoro rozozneli zvuky lásky.
/*/
Po chvíli sa hustý les mení na širokú lúku. Medzi mnou a mojimi prenasledovateľmi je síce slušná medzera, no na otvorenom priestranstve ma ľahšie dokážu stopovať.
Nemôžem za to, čo sa stalo, naozaj. Zväčša dokážem udržať beštiu vo vnútri, keď som blízko ľudí, no dnes večer...
Ktorý krutý boh si želá, či skôr vyžaduje, aby sa na svadbe prelialo toľko krvi? Je to číre šialenstvo, priam to podnecuje ľudí, aby sa správali ako zvery. A to ani nehovorím o tom obrovskom plytvaní zdrojmi.
Toto však nie je vhodná doba na premýšľanie. Počujem, ako moji lovci niečo vykrikujú a opäť sa púšťajú do prenasledovania. Dokonca cítim, že vypustili psy.
Ľuďom nechcem ublížiť. Na zvieratá sa to však nevzťahuje.
Prikrčím sa v tráve, snažiac sa zamaskovať svoju siluetu, nech sa psy priblížia na dosah mojich pazúrov. A potom...
*/*
„Dnes ani neotvoríš?“ spýtal sa Aedwulf suseda, ktorý práve odomykal dvere na svojom šenku, zatiaľ čo sa spaľujúce letné slnko pomaly šplhalo do výšky. Ten len pokrčil plecami.
„Chcel som,“ povedal a rukou mu ukázal nech vojde dnu, „no jeden deň bez tržieb ma nezruinuje. Navyše aspoň neriskujem, že na obrad niekto príde sťatý. To nech si nechajú na hostinu.“
„Aspoň by si trochu vykryl stratené bohatstvo, čo pýta svadba,“ povedal Aedwulf a sadol si za stôl, na tvári mal utrápený výraz.
„Obchody nejdú tak dobre?“ spýtal sa Farkas a nalial každému po poháriku.
„Že sa aj takú somarinu pýtaš,“ odvetil statkár a v momente vyprázdnil pohárik. „Minulý rok stále pršalo, tento rok zase suchá... Nechcem vedieť, čo prinesie ten budúci.“
„Úroda teda asi nebude hojná, však?“
„Budem rád, ak bude vôbec nejaká. So pšenicou už nerátam, tú napadla nejaká pliaga. Jačmeň je celý vysušený. Fazuli sa ako-tak darí, ale nespolieham sa na ňu,“ povedal Aedwulf a pre istotu rýchlo tri krát zaklopal na drevený stôl.
„Čo dobytok?“ spýtal sa súcitne Farkas a opäť mu nalial.
„Sucho neprospieva ani im. Štyri jalovice sa predčasne otelili. Teľce pomreli všetky, dve kravy spolu s nimi. Držím ich v tieni a pri vode, ale ani to nepomáha.“
„A prasce?“
„Sú preč, predal som ich,“ povedal Aedwulf. „Nejako som musel zohnať peniaze na svadbu, čo tak pozeráš?“ spýtal sa, keď videl ako sa šenkár tvári.
„Veď ja nič, len sa pýtam.“
„Tebe sa dobre žije teraz. Ľudia sú čoraz viac zúfalí, nedarí sa im. A čo je najlepší liek na ubolené srdce a utrápené nervy? Alkohol,“ Aedwulf odpil z pohárika a pokračoval. „Samozrejme, v dnešnej dobe len málokto robí vlastný chľast, nie je úroda, aj vedomosti chýbajú. Čo im teda ostáva? Chodiť do šenku, kde utápajú svoje problémy s ostatnými ľuďmi. A keď sa už stretnú dvaja-traja kamaráti, nechce sa im ísť domov, však? Veď si ešte chvíľu posedia, ešte jedno kolo dajú, ešte jednu pesničku spolu zaspievajú, zatiaľ čo hrivny putujú k šenkárovi, ktorý im rád naleje. Veď by musel byť hlupák, aby odháňal zákazníkov, no nie?“
„Ale no, ešte ma budú trápiť výčitky svedomia,“ odvetil Farkas. „Robím čo sa dá, aby som sa postaral o svojich.“
„Veď ja viem, len som si s teba trochu uťahoval.“
„Nevedel som, že si na tom až tak zle. Mohol si prísť za mnou, zaplatil by som aspoň obety. Tie ti museli asi najviac načrieť do mešca, však?“
„Prosím ťa, ani mi ich nespomínaj,“ odvetil rázne Aedwulf. „Povedz mi, na kieho čerta je ich treba toľko?“ spýtal sa a začal vyratúvať na prstoch. „Obeta keď sa zasnúbia, ďalšia pred tým, než to ohlásia. Ráno pred svadbou, potom na začiatku, v strede a na konci obradu. Na čo je to dobré?“
„Akože, na čo?“ povedal nechápavo Farkas. „Veď sú pre bohov, nie?“
„Prosím ťa pekne, kedy si naposledy videl nejakého? Alebo inak, kedy ti niektorý pomohol? Všetko sú to len výmysly, spolu s tými žrecovými táraninami.“
„Dávaj si pozor na jazyk Aed, aby ťa nepostihlo nešťastie,“ vystrašene odvetil Farkas a zovrel malý vyrezávaný totem, ktorý mu visel z krku.
„Ak by bohovia existovali,“ stíšil hlas Aedwulf a priblížil sa ku šenkárovi, „už dávno by nás oboch potrestali, nemyslíš? Alebo si už na to snáď zabudol?“
„Ver mi, nezabudol. Tie výkriky v snoch počujem doteraz. Len toto mi pomáha zaspať,“ odvetil Farkas a ukázal mu totem, ktorý zovieral tak tuho, až mu zbeleli hánky.
„Alkohol je lepší, aspoň pre mňa. Možno by si ho mal aj ty skúsiť, miesto tej čačky,“ povedal Aedwulf a opäť vyprázdnil pohárik. „Beztak, keď som sa ja ženil s mojou Louveou, nemali sme žiadne obety. Len nás v meste rýchlo oddal nejaký nenažraný kniežací poskok, čo si za to vypýtal sedemdesiat hrivien!“
„Možno za ne kúpil nejakého pekného býka, ktorého potom za vás obetoval?“
„Sám neveríš tomu, čo si práve teraz povedal.“
„Ani nie...“ priznal Farkas a povzdychol. „Viem, že sa ti to prieči, ale je to pre naše deti, tak to skús pretrpieť, dobre?“
„Už som za tie zvieratá zaplatil, nerozmyslím si to na poslednú chvíľu, neboj sa. Do večera ale ešte nejaký ten čas ostáva a domov sa mi nechce ísť, tak by si mohol naliať, čo ty na to?“
Farkas mu bez slova nalial, no v duchu sa modlil, aby im bohovia odpustili za hriechy, ktoré v mladosti napáchali. Bál sa, aby si svoju daň nevybrali dnes večer.
/*/
Stále sú za mnou, moji prenasledovatelia. Škoda, že ich tie psie mrciny neodradili.
Na druhú stranu, možno ich ani nenašli. Robia taký hluk, že smrteľné kňučanie psa sa v ňom ľahko stratí. Ani nosy nemajú také citlivé, ako ja, akiste nezachytili pach ich krvi.
Vlastne, akoby ho mohli? Celé okolie je ním presýtené, skrz-naskrz.
Cesta je však predo mnou ešte stále voľná, nuž utekám. Beztak im vyčíňanie toho zvieraťa vo mne spôsobilo len stratu a smútok.
Získavam pred nimi dobrý náskok, keď v tom zrazu...
Zasiahol ma šíp!
*/*
„A nezabudni,“ žrec vysvetľoval svojmu mladému sluhovi, „dýku musíš zakaždým poriadne utrieť, nie ako naposledy! Všetka krv patrí bohom, nie je nám súdené, aby sme ňou plytvali.“
„Ako rozkážete,“ odvetil mládenec, ktorému ešte nestihli ani narásť poriadne fúzy a horlivo prikyvoval.
„Výborne. Teraz choď, musím sa pripraviť,“ odpovedal žrec a rukou ukázal na dvere. „A skontroluj či je obradná jama dosť vyčistená! Nie že tam bude zase burina,“ kričal za mládencom, ktorý vychádzal z dverí.
Len čo sa dvere zatvorili, žrecovi z tváre spadla maska náboženskej autority. Na jej miesto nastúpil unavený, takmer utrápený výraz, ktorý sa neveľmi hodil ku jeho mystickému zovňajšku.
„Bohovia,“ šepol žrec, keď sa vyzliekal, „prečo ma napĺňa strach? Čo mali znamenať tie vidiny, zoslané do mojich snov?“ spýtal sa do prázdna, ruky obradne roztiahnuté. Odpoveď však neprichádzala. Ponuro sklonil hlavu a ďalej hovoril.
„Vari sme zhrešili? Nevážili sme si vás, naše obety vám nepriniesli radosť? Veď ich vykonávam všetky, tak ako kážete, aj keď viete, že mám voči tomu výhrady. Snáď ale nechcete strestať všetkých za rúhanie jedného, či vari áno?“ Žrec sa odmlčal, odpoveďou mu však bolo len skľučujúce ticho, ktoré priam každou sekundou silnelo. Mal sto chutí skríknuť, aby ho prerušil, nedokázal to však. A tak len potichu vzdychol a podišiel ku nádobe, v ktorej sa nachádzala posvätná farba, určená pre svadby a sobáše.
„Tak odlišné udalosti, prečo vtedy nosíme jednu a tú istú farbu?“ spýtal sa sám seba, nedúfajúc že sa mu bohovia ozvú. Bezmyšlienkovite do farby namáčal prsty, ktorými potom po sebe kreslil obrazce.
Nikdy sa na to nesústredil, nechával svoje pocity, aby viedli jeho ruky. Takmer zakaždým z toho vznikla len akási čarbanica. Občas však v tom chaose uvidel správu, či myšlienku, ktorú mu zoslali bohovia. Dnes to však bolo iné.
Keď sa uvidel v zrkadle, prešiel mu po chrbte mráz a zježili sa mu všetky chlpy na tele. Vyzeralo to totižto, akoby mu z hrude chcel každú sekundu vyskočiť mohutný vlk, či podobná beštia. Z očí tomu priam sálal hnev a hlad, zuby to malo vycerené v desivom úškľabku, pripravené hrýzť.
„Ach bohovia, ušetrite nás,“ zašepkal potichu. Hneď potom začal odriekať modlitbu:
„Veles, lesa i zverov pán,
nás i svoje večné stádo chráň.
Utlm šeliem hnev i hlad,
ku sebe povolaj ich nazad.“
/*/
Vystrelený šíp nenarobil veľa škody, skôr len poškriabal kožu na ramene. Za ním však nasledovalo niekoľko ďalších, ani jeden z nich nenašiel cieľ. Ich operené konce len jemne preleteli okolo môjho tela. Aj to však stačilo zvieraťu na to, aby sa zameralo na nešťastných strelcov.
Nik z nich neobstál. Tu odtrhnutá ruka, tam zase odhryznutá noha, ďalší zase rozpárané brucho... O moment neskôr boli mŕtvi, do jedného.
Len škoda, že zvyšok prenasledovateľov to neodradí. Po tomto sa za mnou budú hnať s o to väčším zápalom, než doteraz.
Nemajú proti mne šancu, ani mizivú. Ak by sa mi postavili, do jedného by zomreli. To však chce zviera, nie ja.
Chcem utiecť, aj keď ma zviera prehovára. Počujem jeho vábivý hlas, nabáda ma, aby sme sa otočili a hostili sa na tých úbožiakoch.
Nie... Musím... bojovať...
*/*
Slnko práve zapadalo za obzor, krajinu zalievali jeho posledné lúče, keď Aedwulf s Lovetou vyšli z domu. Tam už na nich čakal dav, ktorý sa každou minútou zväčšoval.
„Nervózna?“ spýtal sa potichu Aedwulf, zatiaľ čo držal dcérinu ruku pod pazuchou a opatrne ju viedol cez zhromaždených ľudí. Kde-tu niekoho pozdravil, inde stačilo len zdvorilé kývnutie hlavou. No v dave neboli len ľudia z dediny, videl celú hŕbu ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel. Muži aj ženy, mladí i starí... Akoby sa sem zbehol všetok ľud kraja.
„Trošku,“ priznala dievčina. „Nečakala som tu toľko ľudí.“
„Prosím ťa, kto by sa už len nešiel pozrieť na svadbu statkárovej dcéry a šenkárovho syna?“ zasmial sa neveselo. „Keby som mohol, polovicu tých darmožráčov vyženiem. Prišli sa sem len nažrať, prasce.“
„Ocko, aspoň dnes s tým nezačínaj,“ poprosila ho Loveta. „Skús to dnes pretrpieť, pre mňa,“ a usmiala sa na neho.
„Ako povieš, tak vykonám,“ odvetil a úsmev jej opätoval. Chcel ešte niečo dodať, to už však boli na konci davu. Pred nimi sa nachádzala obetná jama, v ktorej už čakal Valko, zatiaľ čo žrec a Farkas stáli bokom, ich siluety vyčnievali oproti tmavému lesu.
„Hovorím ti to ako zástupca bohov, jedna obeta postačí.“ Žrec sa snažil presvedčiť Farkasa, na tom však bolo vidieť, že nie je ochotný debatovať.
„Naposledy ti hovorím, nie! Všetko prebehne tak, ako má, spolu so všetkými obetami, ako to má byť. Nebudeme nič riskovať, je to jasné?“ povedal. Žrec chcel niečo otvoriť, no v tom už pri nich stáli Aedwulf a Loveta.
„Nerušíme? Vraj by tu mala byť nejaká svadba,“ povedal Aedwulf a pozrel sa na šenkára.
„Len sme sa tu o niečom... rozprávali, nič viac,“ ten odvetil a pozrel sa na žreca. Ten sa však sústredil na Lovetu, ktorá si niečo šepkala s Valkom.
„Tu už len budeme zavadzať, poďme nabok,“ povedal rýchlo Aedwulf a odtiahol suseda stranou. Žrec mu súhlasne kývol a spustil.
„Hostia, rodičia a nastávajúci!“ zvolal mocným hlasom. „Zišli sme sa tu, pod hviezdami, aby sme sa stali svedkami začiatku nového manželstva. Najprv však, predtým ako začneme so samotným obradom, treba vykonať prvú obetu pre Ladu. Pani lásky, požehnaj im!“ povedal žrec a spoza opasku vytiahol nôž. Jeho pomocník rýchlo podišiel ku nemu, v rukách niesol mladé biele kozľa, ktoré sa divoko metalo a hlasno nariekalo.
Žrec mu skúsene chytil hlavu, vykrútil mu ju dohora a jediným rezom mu preťal krk. Z neho sa vyvalila malá fontánka krvi, ktorá pokropila jeho i nastávajúcich.
Len čo sa zviera prestalo triasť, mládenec kozľa odniesol nabok.
„Prvá obeta bola vykonaná!“ zvolal žrec a do rýchlo hustnúcej krvi si namočil prsty. Nimi potom potrel čelá Valka aj Lovety. „Lada, požehnaj týchto mladých ľudí! Dožič im zo svojej lásky a nehy, nech ich láska pretrvá pokým nepomrú. Nech každé ráno vstávajú s myšlienkou na svoju druhú časť, nech si každý večer svorne ku sebe líhajú.
Nech sa množia a nech na svet privedú nových ľudí, ktorých naučia, aby si teba aj ostatných bohov ctili!“
„Tak nech je!“ zborovo odpovedal zhromaždený dav, ti pripitejší mávali s pohármi nad hlavami. Všetci sa sústredili na to, čo sa deje pred nimi a tak si nik nevšimol tieň, zakrádajúci sa poza ich chrbtami.
Žrec sa práve chystal ku druhej obete, keď v tom zvuk preťalo zúrivé vrčanie.
Tí ktorí sa otočili mali pocit, akoby noc dostala oči. Z temnoty, za hranicami svetla fakieľ, na nich zazeral pár šarlátových očí, priam z nich sálal hnev a nenávisť.
„Netvor, beštia!“ skríkol niekto. Asi sekundu či dve sa nič nedialo. Potom však akoby sa pretrhli hrádze, zadržiavajúce strach a strhol sa chaos.
Ženy rýchlo utekali s deťmi preč, muži po sebe pokrikovali a rýchlo sa snažili nájsť čokoľvek, čo by pripomínalo zbraň. Tradície však kázali, aby sa na svadbách nenachádzali žiadne ostré predmety. Niekoľko chlapov vytrhlo fakle zo zeme, tým však ešte spôsobili väčší zmätok. Tiene, ktoré vznikali, vzbudzovali ešte väčšiu hrôzu. Náhle sa každému zdalo, že sa votrelec nachádza tesne za ním, pripravený skočiť a roztrhať mu hrdlo.
„DOOOSŤ!“ mocne reval Aedwulf, ktorý s Farkasom stáli pred nastávajúcimi, chránili ich vlastnými telami. „Čo ste načisto potratili rozum! Pobehovať kade-tade pred nejakým tieňom!“
„Ty si nevidel jeho oči!“ odvetil chlap, jeden z tých, ktorí v ruke držali fakle.
„Bodaj mu ich Perún skáral!“ nazlostene odvetil Aedwulf. „Keby som mu ich videl, tak mu do nich naštím, nech toľko nekuká!“
„Na to by som sa teda pozrel,“ ozval sa posmešne druhý.
„Videli sme, ako si sa ty aj ostatní zachovali!“ okríkol ho Farkas. „Pobehujete tu ako staré tetky na trhu, vystrašil vás obyčajný vlk, či čo to vôbec bolo zač. Ale aspoň na niečo bola tá panika dobrá, snáď ste tú beštiu odplašili.“
„A čo ak tu ešte niekde je?“ vystrašene sa spýtala žena, na ktorej bolo nalepených zo šesť detí.
„Vidíte to tu niekto?“ odvetil Aedwulf a rukou ukázal vôkol seba. „Nie, však? Tak čo keby sme pokračovali vo svadbe?“
„Nepreložíme to na inokedy?“ spýtala sa ho potichu Loveta, ktorá mala doteraz hlavu schovanú v Valkovej hrudi. Ten len nemo prikývol na súhlas, zatiaľ čo sa dotykmi snažil upokojiť Lovetu, ktorá sa od strachu triasla.
„Aed,“ Farkas potiahol suseda za ruku a zašepkal mu do ucha, „čo ak sa bohovia konečne rozhodli potrestať nás, veď vieš za čo,“ povedal a v očiach sa mu zračil strach. Aedwulf si však len vymanil ruku z jeho zovretia a nazlostene sa na neho pozrel.
„Nezačínaj už s tým zase,“ odvetil potichu, „najmä nie pred nimi, alebo si už načisto zošalel?“ spýtal sa a hlavou mykol smerom ku Valkovi a Lovete.
„Ak niekoho chcú bohovia potrestať, určite som to ja,“ ozval sa zrazu žrec. „Pred bohmi a ľuďmi priznávam, že moja viera nie je taká silná, ako by mala byť. Tá beštia bola určite zoslaná, aby ma potrestala.“ Ako hovoril, pomaly si vyzliekol halenu. Len čo okolo stojaci ľudia uvideli, čo má na sebe namaľované, rozutekali sa preč.
„Nie,“ rázne odvetil Farkas. „To istotne my sme cieľom ich hnevu, ja a Aed.“
„Hovorím ti, drž hubu,“ výhražne povedal Aedwulf a zovrel ruky v päste. „Inak ti ju zavriem ja.“
„Vari to nechápeš?“ spýtal sa Farkas. „Musíme zaplatiť za to, čo sme vykonali, za tie životy...“ Viac už však nestihol povedať. Aedwulf bol pripravený zahnať sa po ňom, no všetkým stuhla krv v žilách, len čo začuli hrdelné zavrčanie, ktoré sa im ozvalo spoza chrbta.
O chvíľu neskôr sa zvukom niesli už len ich predsmrtné výkriky, trhanie mäsa a lámanie kostí.
/*/
Bohovia, prečo?
Zviera zvíťazilo. Stojím uprostred krvavého kruhu, vôkol mňa je rozhádzaný nespočet ľudských tiel. Ruky, nohy, hlavy, trupy... To všetko vytvára šialené obrazce, ktoré teraz týrajú moju myseľ.
Všetci sú mŕtvi. Ako na svadbe, tak i tu.
Prečo? Prečo na mne visí táto kliatba, toto prekliatie? Ako sa moja duša i telo sprotivili bohom, že ma takto trescú? Koľko nevinných už padlo rukou tej odpornej beštie, čo vo mne sídli? Skončí sa niekedy moje utrpenie, alebo mi je súdené túlať sa zemou do skončenia sveta?
Vykrútim hlavu do nebies a z úst mi vyjde dlhé, smutné zavytie. Cítim, ako sa postupne mením do mojej ľudskej podoby. Tak ako vždy, keď sa zviera nasýti. V ľudskej podobe je pohľad vôkol mňa ešte horší.
S tým sa však už nedá nič robiť, tak ako vždy. A tak sa opäť vydávam na cestu, za sebou zanechávam len spúšť a smrť.
A dúfam, že raz sa nájde niekto, kto zastaví mňa i beštiu, čo sa skrýva vo mne.
Veles
Fear is ever-changing and evolving
Diskusia
MartinB
Jedna z tých lepších v tomto kole, aj keď mi tam chýbali trochu opisy postáv, bolo ich aj pomerne dosť, rovnako nejaký opis toho zvera. mi to takto pripadalo ako len nejaký scenár, ale ako dialógovka okej. a to oddelovanie jednotlivych scen mohlo byt kludne len ***, nevadilo by to. Ale bolo to fajn.
07.05.2023
Jedna z tých lepších v tomto kole, aj keď mi tam chýbali trochu opisy postáv, bolo ich aj pomerne dosť, rovnako nejaký opis toho zvera. mi to takto pripadalo ako len nejaký scenár, ale ako dialógovka okej. a to oddelovanie jednotlivych scen mohlo byt kludne len ***, nevadilo by to. Ale bolo to fajn.
07.05.2023
Veles
Tie opisy pri postavách mi chýbajú, pri tej beštii či to vlastne bolo ani moc nie, páči sa mi to tajomstvo okolo toho. Sú tam ale nejaké chyby, napríklad:
A tak len potichu vzdychol a podišiel ku nádobe, v ktorej sa nachádzala posvätná farba, určená pre svadby a sobáše.
„Tak odlišné udalosti, prečo vtedy nosíme jednu a tú istú farbu?“
Tu mi to príde, že autor alebo autorka chcel dať nejakú inú kombináciu. Napríklad svadba a pohreb?
Mená sú celkom dobré, len som si nie celkom istý tým miešaním slovanského folklóru a severských mien.
Ale inak je to tiež jedna z lepších poviedok tohto kola, možno sa dostane aj do top tri.
07.05.2023
Tie opisy pri postavách mi chýbajú, pri tej beštii či to vlastne bolo ani moc nie, páči sa mi to tajomstvo okolo toho. Sú tam ale nejaké chyby, napríklad:
A tak len potichu vzdychol a podišiel ku nádobe, v ktorej sa nachádzala posvätná farba, určená pre svadby a sobáše.
„Tak odlišné udalosti, prečo vtedy nosíme jednu a tú istú farbu?“
Tu mi to príde, že autor alebo autorka chcel dať nejakú inú kombináciu. Napríklad svadba a pohreb?
Mená sú celkom dobré, len som si nie celkom istý tým miešaním slovanského folklóru a severských mien.
Ale inak je to tiež jedna z lepších poviedok tohto kola, možno sa dostane aj do top tri.
07.05.2023
Kasiopejka
Poviedka zaujímavá, má šancu byť v prvej trojke i keď som v nej našla pár chýb ako čiarky, z/s, opakujúce sa slová.
08.05.2023
Poviedka zaujímavá, má šancu byť v prvej trojke i keď som v nej našla pár chýb ako čiarky, z/s, opakujúce sa slová.
08.05.2023
Martin Hlavňa
V tomto kole určite jedna z lepších poviedok. Nápad bol dobrý, rovnako sa mi páčilo aj spojenie severskej a slovanskej mytológie a mien. Nelineárny spôsob rozprávania dal textu zaujímavú dynamiku a striedanie rozprávania prvej a tretej osoby pôsobilo zaujímavo. Začiatok zaujal a poskytol silný háčik. Trochu škoda je to, že si nedokážem postavy dosť dobre predstaviť, keďže chýbali opisy. jazykovo sa občas objavil preklep, či zlá čiarka, zopárkrát som si všimol aj opakované slová. Najväčším nedostatkom bol pre mňa záver. Je škoda, že sme sa nedozvedeli viac o beštii. Myslel som, že obety, presnejšie ich množstvo spustí u niektorého zo svadobčanov premenu na vlkolaka. Takto tam bola príšera, ktorá tam len proste prišla a možno aj úplnou náhodou išla okolo. Vieme, že svadobný otcovia spáchali nejaký zločin, zrejme zabili skupinu ľudí, ale nič viac, čo by naznačilo spojitosť s beštiou.
14.05.2023
V tomto kole určite jedna z lepších poviedok. Nápad bol dobrý, rovnako sa mi páčilo aj spojenie severskej a slovanskej mytológie a mien. Nelineárny spôsob rozprávania dal textu zaujímavú dynamiku a striedanie rozprávania prvej a tretej osoby pôsobilo zaujímavo. Začiatok zaujal a poskytol silný háčik. Trochu škoda je to, že si nedokážem postavy dosť dobre predstaviť, keďže chýbali opisy. jazykovo sa občas objavil preklep, či zlá čiarka, zopárkrát som si všimol aj opakované slová. Najväčším nedostatkom bol pre mňa záver. Je škoda, že sme sa nedozvedeli viac o beštii. Myslel som, že obety, presnejšie ich množstvo spustí u niektorého zo svadobčanov premenu na vlkolaka. Takto tam bola príšera, ktorá tam len proste prišla a možno aj úplnou náhodou išla okolo. Vieme, že svadobný otcovia spáchali nejaký zločin, zrejme zabili skupinu ľudí, ale nič viac, čo by naznačilo spojitosť s beštiou.
14.05.2023
Hieronymus
Dobrá poviedka, veľmi ma bavila a potom prišiel koniec a... ani neviem. Neviem prečo sa stalo, čo sa stalo. Všetci pomreli a tak. Opisy mi až tak nechýbali, proste som si tých ľudí nejako predstavil, objektívne vzato by bolo fajn, keby ich bolo viac, ale mne osobne toto nevyskočilo, keď som čítal.
Proste celá poviedka niekam mieri a ten koniec je neuspokojivý.
A pritom je to tak dobre napísané.
Takže škoda, ale určite to je jedna z najlepších poviedok tohto kola.
21.05.2023
Dobrá poviedka, veľmi ma bavila a potom prišiel koniec a... ani neviem. Neviem prečo sa stalo, čo sa stalo. Všetci pomreli a tak. Opisy mi až tak nechýbali, proste som si tých ľudí nejako predstavil, objektívne vzato by bolo fajn, keby ich bolo viac, ale mne osobne toto nevyskočilo, keď som čítal.
Proste celá poviedka niekam mieri a ten koniec je neuspokojivý.
A pritom je to tak dobre napísané.
Takže škoda, ale určite to je jedna z najlepších poviedok tohto kola.
21.05.2023
Lucika
Pekne napísané, aj dobrá atmosféra, ale koniec ma trochu sklamal. Čakala som, že tá obluda bude niekto z prítomných, mohol to byť ozaj ktokoľvek a malo by to pekný zvrat. Ale to, že to bola beštia, o ktorej vôbec nič nevieme, ani prečo ich všetkých vyvraždila...
21.05.2023
Pekne napísané, aj dobrá atmosféra, ale koniec ma trochu sklamal. Čakala som, že tá obluda bude niekto z prítomných, mohol to byť ozaj ktokoľvek a malo by to pekný zvrat. Ale to, že to bola beštia, o ktorej vôbec nič nevieme, ani prečo ich všetkých vyvraždila...
21.05.2023
8HitBoy
Pekné, v tomto kole som bol viackrát vlastne spokojný. Neviem, ktorý z vás vyhrá a či vyhrá peniaze, alebo "len" tričko, ale až na tú jednu slabučkú poviedku som bol inak vlastne so skoro každou (minimálne čiastočne) spokojný. Fajn napísané, dobre sa to čítalo, ďakujem.
01.06.2023
Pekné, v tomto kole som bol viackrát vlastne spokojný. Neviem, ktorý z vás vyhrá a či vyhrá peniaze, alebo "len" tričko, ale až na tú jednu slabučkú poviedku som bol inak vlastne so skoro každou (minimálne čiastočne) spokojný. Fajn napísané, dobre sa to čítalo, ďakujem.
01.06.2023