Maya

Zvyčajné zvuky pralesa neďaleko dediny Batagao náhle prerušil iný. Dupot láb. Ravi spozornel. Očami sledoval húštinu, no zapadajúce slnko mu už veľa svetla neposkytlo. Srdce mu bilo ako splašené aj napriek tomu, že tigre sa v tejto oblasti nevyskytovali už veľmi dlho.
Podporte scifi.sk
Šaman dvíha nad hlavu malú hlinenú misku, z ktorej sa plazí svetlozelený opar. Pod ním kľačí dievča. Obaja odriekajú naučené slová a ani jeden si nevšíma dav okolo, ktorý bubnuje a tlieska do rytmu. Šaman s miskou krúži nad hlavou, na rukách mu pri tom hrkocú náramky z kostí. Keď dievča skončí, zdvihne hlavu, tmavohnedé oči upreté niekam ponad jeho plece. On jej podá misku a pokračuje v odriekavaní, zatiaľ čo dievča vypije hustú zelenú tekutinu.
Naraz všetci stíchnu.
Dievča sa postaví, zopäté ruky zdvihne k nebesám a poďakuje sa.
Dav vypukne v eufóriu. Oslavy môžu začať.
***
Zvyčajné zvuky pralesa neďaleko dediny Batagao náhle prerušil iný. Dupot láb. Ravi spozornel. Očami sledoval húštinu, no zapadajúce slnko mu už veľa svetla neposkytlo. Srdce mu bilo ako splašené aj napriek tomu, že tigre sa v tejto oblasti nevyskytovali už veľmi dlho. V jednej chvíli sa mu zazdalo, že sa pred ním v poraste mihlo niečo biele. Potom dupot pomaly stíchol. Ravi rýchlo nabral do džbána vodu z potoka a ponáhľal sa do dediny.
Čo však Ravi nevidel, boli oči farby letnej oblohy. Pozorovali ho z bezpečnej vzdialenosti. Keď sa vytratil, mohutné zviera podišlo k potoku a napilo sa. Bolo opatrné. Nik ho nesmel vidieť. Potom sa znova stratilo v lese.
Noc bola pre zviera náročná, prales poznalo, lenže po štyroch v ňom behalo prvýkrát. Bolo to zvláštne. Myslenie, spočiatku obmedzené, sa postupne spájalo s ľudskou časťou duše. Dušou mladého dievčaťa. Vynárali sa jej pri tom obrazy z predošlého večera. Rituál, pri ktorom oslavovala svoju dospelosť, sa náhle zvrtol. Poznala legendy, poznali ich všetci, aj deti. No nečakala, že sa to stane skutočnosťou.
Tigrica prerývane dýchala. V hlave sa jej ozvala prenikavá bolesť, ktorá sa postupne šírila do celého tela. Už nevládala stáť, brnelo jej v končatinách. Musela si ľahnúť. Zavrčala a mávla labou, akoby chcela odohnať ten pocit bezmocnosti, ktorý sa k nej vkrádal.
O malú chvíľu na jej mieste ležalo dievča. Bola zmätená, no myseľ sa jej postupne rozjasnievala. Odvar z byliny zaúčinkoval. Stalo sa to. Ale prečo bohovia prejavili náklonnosť práve jej? Nechápala vôbec nič. Modlila sa k nim každý deň, avšak nie za to, aby dostala schopnosť premieňať sa. Modlila sa za svojich zosnulých rodičov a za starú mamu, Satyu, ktorá jej do života vštepovala len dobro. Postavila sa. Noc bola v pralese chladná a ju už viac nehriala biela srsť. Rozbehla sa domov.
„Maya! Tak som sa o teba bála,“ privítala ju s otvorenou náručou stará mama. „Celá sa trasieš,“ všimla si, že na sebe nemá šaty.
Maya sa mlčky pritúlila. V jej objatí pocítila teplo domova. A to jej dodalo odvahu.
„Čo sa stalo?“ Satya si ju podozrievavo premerala.
„Keď sme kedysi žili s bielymi tigrami v prímerí, ako to, že sa z nášho sveta vytratili?“ spýtala sa namiesto odpovede a zabalila sa do deky.
Stará žena mlčala. Myšlienkami sa vrátila do dávnych čias svojej mladosti, keď počula tie príbehy prvýkrát.
„Prosím povedz mi o tom. Legendy poznám, ale prečo naozaj vyhynuli?“
Satya jej venovala smutný pohľad.
„Prišli bieli ľudia spoza mora a začali tigre loviť pre ich nádhernú kožušinu. Dovtedy sme s nimi žili v prímerí. Lenže, aj naši vlastní podľahli vidine veľkého zisku. Nik nevedel o mágii nášho kmeňa, preto, aby nič neprezradili, pomáhali chytať tigre z divočiny.“
„Aj naši predkovia?“
„Áno, dieťa moje,“ pohladila ju po dlhých čiernych vlasoch, „aj do sŕdc našich ľudí sa votrela chamtivosť. Nalomili kúzlo, bohovia im už viac nedôverovali. Snažili sa to ešte zachrániť chovom divokých tigrov v zajatí, no premeny boli zriedkavejšie. Až napokon ustali. Už sú to štyri storočia,“ povzdychla si.
„Je možné to ešte nejako zvrátiť?“
„Ľudia časom prestali veriť čarom a mágia sa postupne z nášho sveta vytratila. No stále sú tu ľudia, ako ty a ja, ktorí veria. A je dôležité túto vieru predávať na ďalšie a ďalšie pokolenia. Preto sme zachovali obrad dospelosti, aj napriek tomu, že od tých čias už takmer nik nebol obdarený schopnosťou premieňať sa.“
„Počkaj, myslela som si, že toho už nikto nebol hoden,“ Maya spozornela.
„Len čisté a láskavé srdce je schopné tých najväčších zmien,“ odpovedala záhadne. „Včerajším rituálom si vstúpila do brán dospelosti. Teraz už môžeš poznať pravdu o svojich predkoch.“
„Akú pravdu?“ horela nedočkavosťou.
„Ženské srdce je čistejšie ako mužské, pretože práve muži kedysi zradili tigre. Keď si sa môjmu synovi narodila ty, vedela som, že bohovia na nás nezanevreli.“
Maya v jej očiach zbadala záblesk, ktorý si nikdy predtým nevšimla. Náhle sa jej rozjasnilo.
„Stará mama! Aj ty...?“
„Kedysi,“ pohladila ju po líci, „no už som príliš stará. Aj napriek tomu si na svoje prvýkrát spomínam celkom živo.“
„Na to sa asi zabudnúť nedá,“ usmiala sa Maya. „Odvar bol nechutný, a keď mi prišlo zle, myslela som si, že je to kvôli tomu. No potom, ani neviem ako... všetko ma bolelo, nemohla som myslieť na nič, len na tú bolesť. Precitla som až v lese,“ vravela s nadšením. Odľahlo jej, že stará mama presne vie, čím si minulú noc prešla.
No Satyina tvár náhle potemnela.
„Musíš byť veľmi opatrná. Časy sa zmenili. Kým sa naučíš ovládať to, musíme to skrývať.“
„Ale...“
„Nie, Maya. Počúvaj ma,“ chytila ju za ramená a zahľadela sa jej do očí. „Spočiatku sa premeny dejú pod vplyvom veľkých emócií. Nikto ťa nesmie vidieť. A zvlášť,“ jej pohľad sprísnel, „ten chlapec, čo do našej dediny nepatrí.“
Netušila, ako o ňom vie. Satya však bola múdra žena a veľmi dôvtipná. Mlčky prikývla a súhlasila s tým, že si bude dávať pozor.
***
„Hej Maya!
Ustrnula v prekvapení. Čo tu preboha robí? Schválne chodila po vodu inde, tak aby sa mu vyhla. Prešli len dva dni, ešte to nemá zvládnuté. Cítila, ako v nej rastie napätie. Pevne stisla remienok plátenej tašky, v ktorej mala ukryté náhradné šaty. Od rituálu ju nosila vždy so sebou.
„Ravi,“ otočila sa, líca jej horeli.
Postavil sa rovno pred ňu. Chlapec, čo do ich dediny nepatril. Keby v neďalekom meste nevypukli nepokoje, Ravi by do Batagao pravdepodobne ani nezavítal. Prišiel s niekoľkými vojakmi, ktorí mali dohliadať na poriadok a bezpečnosť. On vojak nebol, no jeho otec áno. Keďže prišiel z mesta, o ich živote a zvykoch vedel veľmi málo. S Mayou si padli do oka. Tajne sa stretávali celé leto. Páčil sa jej, aj keď mal príliš prízemné zmýšľanie. Mágiu a legendy ich kmeňa pred ním však nikdy nespomenula.
Chytil ju za ruku.
„Musím ísť za starou mamou,“ vymanila sa mu.
„Počkaj,“ dobehol ju, „rád s tebou trávim čas. Poďme sa prejsť k vodopádu.“
Oči mu žiarili. Jej sa podlomili kolená.
Ale vzadu v hlave sa jej ozval prísny hlas.
„Prepáč, naozaj nemôžem,“ znova sa otočila, ale on si ju pritiahol k sebe.
„Tak si tu aspoň na chvíľu sadnime,“ prosíkal.
„Dobre teda,“ podvolila sa.
Chvíľu sa rozprávali a strach z Mayi opadol. Zabudla, ako sa pri ňom vedela uvoľniť. Sledovala ho, ako pri rozprávaní gestikuluje. Hltala každé jeho slovo. Vtom však spravil niečo, čo vôbec nečakala.
Pobozkal ju.
Srdce sa jej rozbúchalo. Bol to jej prvý bozk. Nával pozitívnych emócií vystriedal strach. A ten sa ešte umocnil, keď zacítila ako jej začalo brnieť celé telo. Odtiahla sa, no vedela, že je neskoro.
Ravi sa spočiatku usmieval, avšak postupne sa jeho tvár zmenila. Hľadel na to divadlo pred sebou, ústa mal pootvorené od prekvapenia. Nechápal, čo sa deje. Ustúpil, cúval. Vtom sa jeho nohy samé rozbehli.
Kým sa Maya v podobe tigra spamätala, Ravi už bol ďaleko. So zdesením a veľmi silným sústredením sa premenila naspäť na človeka, prehodila si tuniku a rozbehla sa za ním. Musí ho zastaviť skôr, ako to niekomu vytára.
Ona mu to vysvetlí. Všetko mu povie a on to pochopí.
„Ravi!“ kričala a mávala naňho, ale chlapec bol omnoho rýchlejší.
Zastavila. Videla, že oslovil jedného vojaka. Ukazoval jej smerom. Rozbehla sa na opačnú stranu a bežala do lesa.
Než tam však dobehla, začula mužský krik. Vtom z uličky medzi domami vybehol ďalší vojak a schmatol ju za ruku.
„Mám ju,“ povedal do vysielačky v druhej ruke.
„Pustite ma, prosím,“ snažila sa mu vymaniť zo zovretia, ktoré však nepovolilo. Očami hľadala niekoho, hocikoho, kto by jej pomohol. No bolo poludnie, väčšina dedinčanov práve obedovala.
„Čo je to za dievčisko?“ spýtal sa vojaka, s ktorým hovoril Ravi.
„Tuto Anguriho syn mi povedal, že je nebezpečná. Že ho chcela zabiť.“
„To by som mu nikdy neurobila!“ skríkla a smútok sa jej rozlieval telom. Pozrela na Raviho, ktorý stál obďaleč. V jeho očiach sa zračilo absolútne zdesenie.
„Je to príšera!“ vykríkol a vôbec mu nevadilo, že znel detinsky. Dialo sa tam čosi démonické a on s tým nechcel mať nič do činenia.
Maya slabo pokrútila hlavou. Pohľadom ho prosila, aby nič nevravel.
„Zmenila sa na tigra, pred mojimi očami,“ dodal.
Vojaci sa na seba posmešne pozreli. „Tigra?“
Ravi sa nahneval.
Maya pocítila svetielko nádeje. Len musí zostať pokojná.
„Hovorím vám, niečo s ňou nie je v poriadku. Je divná.“
Hľadela naňho a zrazu ho videla v celkom inom svetle.
„Chlapče, ja som sa najskôr naozaj preľakol, ale či si veliteľov syn alebo nie, tieto sprosté hry si nechajte pre seba. Poď, ideme preč,“ kývol tomu, čo držal Mayu.
„Ukáž im, čo si zač!“ Ravi do nej sotil.
Spadla na zem a udrela si hlavu. Stále sa snažila byť pokojná. Dýchala zhlboka, no zvieracie inštinkty sa v nej začali prebúdzať. Nesmie mu dopriať pocit víťazstva. Bojovala so svojim vnútorným rozpoložením, ale keď do nej Ravi strčil druhýkrát, vydral sa z nej bolestný výkrik.
Tentoraz bola premena rýchlejšia. Vojaci si nestihli uvedomiť, čo sa stalo, keď tigrica zaútočila. Náraz jej laby Raviho odhodil štyri metre ďaleko. Tvrdo narazil do steny.
Zrazu pocítila v pravom ramene ostrú bolesť. Len matne vnímala výstrel. Po bielej srsti sa rozliali červené kvapky. Rozzúrila sa tak, ako ešte nikdy v živote. Myseľ dievčaťa putovala do úzadia. Tentoraz jej šlo o život. A ona sa len tak zabiť nenechá.
Skočila na bližšieho z vojakov a zahryzla mu do ruky. Ozvalo sa puknutie kosti. Jej chuťové receptory zachytili teplú železnatú pachuť. Páčilo sa jej to. Vytušila nebezpečenstvo od druhého vojaka. Vrhla sa jeho smerom, druhý výstrel jej tesne minul ľavé ucho. Stále mieril, no ruka sa mu triasla. Nemal žiadnu šancu. Mladá, no silná tigrica naňho skočila s ľahkosťou, s akou mačka dopadá na bezbranné telo myši, ktorú si vybrala za svoju obeť. Tentoraz šla po krku. Zachytila len jeho slabý výdych. Do minúty bolo po ňom.
Medzitým sa otočila naspäť k prvému vojakovi. Plazil sa a práve sa snažil dočiahnuť zbraň, keď na chrbte pocítil váhu svojho osudu. Tigrica bola nemilosrdná.
Po zažehnanej hrozbe sa upokojila. Všade vládlo zvláštne ticho. Vtom zachytila pohyb. Zavrčala. Rozbehla sa.
„Nie!“ skríkol Ravi s rukami vystretými pred sebou. Sledoval papuľu zmáčanú od krvi a ostré tesáky. Bola pri ňom až príliš blízko. Triasol sa na celom tele a v duchu sa modlil, nech ho niekto zachráni.
Tigrica sa zháčila. Jeho pach jej bol povedomý. Svetlomodré oči, ešte pred chvíľou také zúrivé, pozorovali jeho tmavohnedé. Do popredia sa začala predierať Mayina myseľ. No než došlo k premene, tigrica sa zvrtla a stratila sa v lese.
„Stará mama,“ pribehla domov s plačom. „Stalo sa niečo strašné! Ja som sa nevedela ovládnuť... a ten parchant Ravi...“
„Počkaj, upokoj sa, pekne pomaly,“ nabádala ju.
Maya jej rozpovedala všetko, čo sa udialo. Satya ticho počúvala. Keď jej vnučka opisovala útoky, tvárila sa vážne, no nedala na sebe znať žiadne iné emócie.
„Máš ušľachtilé srdce.“
„Veď som zabila dvoch ľudí!“ bola na pokraji zrútenia.
Satya jej jemne nadvihla bradu. Hľadeli si do očí. „Teraz ma počúvaj. Musíš odtiaľto okamžite odísť. Nebude to ľahké, no viem, že ty to zvládneš. Napokon, nepokoje nebudú trvať večne. A potom bude bezpečné vrátiť sa.“
„Poď so mnou, stará mama.“
„Na to už nie je čas,“ usmiala sa na ňu, no Maya mala pocit, že sa vidia naposledy.
Vonku sa blížili nahnevané hlasy.
„Bež,“ posielala ju, „ja ich zdržím.“
„Nie, to nemôžem!“
Hlasy boli už skoro pri ich chatrči. Satya otvorila zadné dvere, ktoré viedli takmer rovno do džungle a s nečakanou silou ju vystrčila von. V tom istom momente sa ozvalo búchanie na predné dvere. Naposledy sa pozrela na svoju vnučku. Čerň sa z jej očí vytratila a nahradil ju blankyt.
Satya sa poslednýkrát premenila.
Dnu vtrhli nahnevaní vojaci a našli presne to, čo čakali. Tentoraz boli pripravení.
Maya sa skryla za strom. Z chalupy sa ozýval rev rozzúrenej tigrice brániacej svoje potomstvo. Potom začula výstrel. A druhý. Otočila sa. V srdci mala veľký žiaľ, ale silu jej dodávala práve statočnosť starej mamy. V duchu preklínala Raviho a jeho podobných. Musí chrániť dedičstvo, ktoré kedysi dostali darom od bohov. Rozbehla sa a viac sa neobzrela.

Lucika

Lucika
Písanie je moja vášeň

Diskusia

Veles
Dosť mi to pripomína Turning Red, či ako sa ten animák volá.
Napísané to bolo dobre, nejaké chyby som si ani nevšimol asi. Na začiatku som nevedel presne, v akom období sa to odohráva, tovma trochu zmiatlo. A neviem či tam aj bol uvedený Mayin vek, nejako ho neviem zadefinovať. Dej odsýpal celkom dobre, aj keď to mohlo byť možno trošku dlhšie. Ale je to dkbré aj takto ako to je. Ale zaujímalo by ma, na akú veľkú tigricu sa zmenila Maya pri vojakoch? Že ich dokázala tak rýchlo zabiť. A to poranenie sa vyliečilo samo? Bolo by dobré keby sa prenieslo aj do jej ľudského tela.
Zatiaľ tipujem na umiestnenje v top tri :)
A keďže som idiot a čítam to na mobile, nechtiac som dal nižšie hodnotenie ako som chcel :(
05.05.2023
Hieronymus
Veľmi fajn poviedka, páčilo sa mi to, dobre sa to čítalo.
Čo som si všimol, tak parchant je české slovo, po našom by to malo byť pankhart, alebo bastard. A vo vete: "V duchu preklínala Raviho a jeho podobných", by malo byť správne jemu podobných.
Prvý menší problém mám s tým, že hneď ako Mayina babka zistila, že mladá sa tiež vie meniť, tak sa jej vlastne vôbec nevenovala, neučila ju ako to má správne kontrolovať a pritom vedela, že sa dievčaťu páči Ravi a je tam hrozba toho, že vyvolá silné emócie, čiže spúšťač premeny, hlavne keď ju ešte nevieš poriadne ovládať. Čo sa aj stalo.
Potom mám problém s druhou polovicou poviedky, pretože keď sa Maya premení na tigra pred Ravim, je všetko, čo Ravi spraví pre mňa úplne v pohode. V poviedke je jeho reakcia a všetko, čo potom nasledovalo, prezentované veľmi negatívne, ale veď ona sa pred ním zmenila na tigra. Len tak. Keby som bol na jeho mieste, tak si naložím do gatí a šprintujem preč. Nie nutne v tomto poradí. Takže to, že sa zdekoval a išiel hľadať vojakov mi príde úplne na mieste. Ona je smutná, že ju potom pred vojakmi nazve príšerou, ale veď sa pre ním zmenila na tigra, tak WTF, skús sa doňho vcítiť na sekundu, veď si mu o mágii a legendách nepovedala vôbec nič, nemohol to čakať. Musel mať nervy v kýbli. Samozrejme, že ju potom chcel vyprovokovať k tomu, aby sa znova premenila. Chcel, aby ju vojaci zabili, lebo veď, čo iné by sa dalo čakať od chlapca, ktorý sa v tej chvíli absolútne bál o život a preto potreboval dokázať svoju pravdu.
Oceňujem babku drsňáčku, ktorá vôbec neváhala a išla proti puškám.
Takže celkovo to bolo veľmi fajn, skrátka sa mi páčilo, ako to bolo napísané.
05.05.2023
MartinB
Páčilo sa mi, ako bola poviedka napísaná. Zručne a s dobrým tempom. Aj akcia dobre napísaná, či prirovnania ako: Mladá, no silná tigrica naňho skočila s ľahkosťou, s akou mačka dopadá na bezbranné telo myši, ktorú si vybrala za svoju obeť. Toto je autor, teda podľa mňa skôr autorka, ktorú chcem čítať aj v budúcnosti a sledovať ako sa rozvíja.
06.05.2023
Kasiopejka
Zatiaľ najlepšia poviedka tohto kola. Veľmi dobre sa mi čítala, nemala nejaké výrazne hluché miesta. Autor mohol možno ešte viac rozvinúť vzťah vnučky a babky, ale inak pekne napísané.
06.05.2023
Martin Hlavňa
Nápadom mi poviedka pripomenula román "Rudý vlk". Premena človeka na zviera nie je asi nič nové pod slnkom, ale spracovanie je veľmi dobré. Úvod bol super a vzbudil pozornosť. Logika konania postáv bola v poriadku. Hieronymus síce píše, že Ravi konal pochopiteľne (s čím súhlasím) , ale nemyslím si, že Maya koná nelogicky - v tom strese by si totiž asi mladé dievča všetky tie súvislosti neuvedomilo. Páčilo by sa mi ešte keby bol viac rozvinutý vzťah starej matere a vnučky a možno ešte trochu viac priblížiť Raviho aj inak ako len z opisov. Dialógy starej mamy hlavne na začiatku poviedky sú trochu infodumpy aby čitateľ dostal historický kontext. Použitie čechizmu v priamej reči mi nevadí.
Celkový dojem bol super.
14.05.2023
Lucika
Poviedka sa mi dobre čítala, atmosféra bola super a nejaké chyby som si tam ani nevšimla. Dalo by sa to ešte rozviť, napr. ako písal Veles, tiež mi tam chýbalo to s tou ranou, podľa mňa sa to malo preniesť aj na jej ľudskú podobu. To, že stará mama ochránila svoju vnučku, to bolo milé :)
21.05.2023
8HitBoy
Výborné. Dobrá atmosféra, zručne napísané, prekvapivá pointa. Adept na víťaza kola :)
01.06.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.