Magické oči

PNP - „Pche! Stojí tam, akoby mu to tu celé patrilo!“ Poviem si a zavrtím chvostom. Hrdzavá dlhá srsť mu pláva vo vetre. Vôbec si nevšimol, že túto strechu už osadila iná mačka. Vytáča ma a ani neviem prečo, rozbehnem sa jeho smerom.
Podporte scifi.sk
Celé to vzniklo náhle. Vraví sa, že neplánové veci sú tie najlepšie. Možno práve preto ma to tak prekvapilo.
Bol nádherný jarný deň. Ležala som na streche hlineného domu a vyhrievala sa v prvých teplých lúčoch Magirského slnka. Tu na Abione sa ročné obdobia tak rýchlo menia, ešte som si na to úplne nezvykla. Premáhala ma nostalgia za domovom a niekde som čítala, že vitamín D pomáha pri depresii. A tak som si ležala, nasávala príjemné teplo, ktoré mi napĺňalo dušu, ktorá akoby hibernovala. Nehla som ani chvostom.
Náhli tresk vyrušil môj pokoj a ja som sa ihneď postavila na všetky štyri.
Stál tam. Trasúci sa konár stromu pri dome napovedá, že práve z neho pán tajomný zoskočil. Stojí si hrdo na samom vrchole strechy, chvost má vztýčený a hlavu až príliš vysoko.
„Pche! Stojí tam, akoby mu to tu celé patrilo!“ Poviem si a zavrtím chvostom.
Hrdzavá dlhá srsť mu pláva vo vetre. Vôbec si nevšimol, že túto strechu už obsadila iná mačka. Vytáča ma a ani neviem prečo, rozbehnem sa jeho smerom.
Bola som nahnevaná. Vytočená, že sa opovážil skočiť na moju strechu a ešte viac, že si ma vôbec nevšimol. Mala som pripravené štipľavé slová. Viem sa nimi celkom dobre obháňať. Nie jedného kocúra som už odmietla, či poslala kade ľahšie.
Vtom sa však otočil a ja som sa nezmohla ani na slovo.
Zelené oči.
Boli priam magnetické. To oni ma dostali do stavu bdelej kómy. To jeho šibalský úsmev a šťastný chvost ma priviedli o rozum. Netrvalo dlho a už sme sa váľali v tráve. Milujem, keď sa pred aktom trochu pobijeme. Veď každá krásna mačka robí na začiatku trochu drahoty. Hrali sme sa celú noc, preskakovali na strechy v okolí až kým z našej rozkoše susedia nepozatvárali všetky okná.
Prešlo takto zopár týždňov, kým som sa v jedno ráno prebrala sama. Tie hlboké zelené oči zmizli. Zrazu som sa cítila prázdna, i keď moje telo bolo plné k prasknutiu. Prešlo toľko rán, až kým som neporodila sedem mačiat, ktoré si moja majiteľka zmyslela utopiť v potoku.
Z veľkej lásky som cítila len veľkú nenávisť. Bola som preňho ako izbová rastlina. Na začiatku sa na mňa nevedel vynadívať, staral sa o mňa, chodil okolo mňa ,ako keby som bola nejaká kvetinka! Ale už si ma opozeral. Nechal ma napospas osudu.
Hnev vo mne kypí a v tieni uvidím svoj naježený chvost.
Prišla druhá tohtoročná jar a ja som si niesla svoju trpkosť všade so sebou. Prišla som o mačiatka. Prišla som o všetkých, ktorých som mala rada. V kútiku duše som si predstavovala, ako mojej majiteľke vyškriabem oči, ale dáva mi žrať, tak som to radšej zavrhla. No nenávisť sa vo mne kopila a kopila a vedela som, že ju musím nejakým spôsobom ukojiť.
A potom to prišlo. Jedného krásneho večera sa na streche zjavil ryšavý kocúr zo zelenými očami.
„Ahoj cica.“ Povedal potmehúdsky. Tvárou mi šklbol úsmev.
„Konečne.“ Poviem ľúbezne a nechám ho pristúpiť bližšie.
Nechala som si ho myslieť, že sa mu poddám, tak ako naposledy. Hrali sme hry, celú noc. Klbkovali sme sa, naháňali sa a keď už bol vysilený a chcel ísť na to, vytasila som pazúre a išla mu rovno po jeho magických očiach. Bolo to rýchle. Každým škrabancom vo mne narastala eufória, až kým ako malé červené klbká nevypadli na zem. Otočím sa a so širokým úsmevom sa nadýchnem. V tieni sledujem, ako sa jeho srsť naježila z hlavy mu kvapkala krv.
„Dokonané.“ Poviem si hrdo a odchádzam.
„Čo si mi to urobila?!“ Piští kocúr za mnou a labami si chytá vypadnuté buľvy.
Tmou sa rozlieha môj šialený smiech.
„Hahahaha! Ty si ma tu nechal napospas osudu! Keby si zostal so mnou, mohli sme niekde utiecť a spolu sa starať o naše mačiatka! Ale ty nie! Odišiel si, opustil si ma a o mňa sa nemal kto starať! Moja pani mi zobrala aj to posledné čo som milovala! A ty si myslíš, že sem prídeš a miesto ospravedlnenia povieš „ahoj cica“ a všetko bude ok?“ Zasyčím.
Kocúr sa schúli predo mnou do klbka. Trasie svojou naježenou hrivou a mňauká nezmysli sám pre seba. Isto si opakuje moju reč. Potrebuje ju vstrebať. Bude mať na to čas, do konca života.
Pousmejem sa. Pomsta, sladká pomsta.
Dvihnem víťazoslávne chvost a oblížem si labky od krvi. Keď skončím, vstanem a poviem to posledné čo mám na jazyku.
„Teraz si môžeš hľadať ďalšiu izbovú rastlinu.“ A tmou sa rozlieha môj škodoradostný, ale spokojný smiech.

WriterInTheDark

WriterInTheDark
Milujem sci-fi, horor, fantasy, pretože nie je krajší únik z reality, ako na krídlach fantázie :)

Diskusia

Nebuzardar
Pekne znepokojujúce, dobre napísané, násilnosti na očiach patria medzi moje obľúbené motívy.
25.02.2023
MartinB
Nepozdávalo sa mi to, že si nepísala poviedku o izbovej rastline, iba si to tam dva krát vsunula ako prirovnanie, čo dokáže urobiť každý s hocijakou svojou poviedkou. Poviedka inak fajn napísaná, vadilo mi len toto.
26.02.2023
MartinB
Chápeš, keby sme písali takto, kľudne môžeme napísať o čomkoľvek, čo nám vyhovuje a tému tam len raz alebo dva krát spomenúť iba ako slovo.
26.02.2023
WriterInTheDark
Ahoj, ono niekoho to môže naštvať, že som to brala svojsky, ale! - Ihneď ako som uvidela tému, som vedela, že nebudem písať doslovne o izbovej rastline. Myslela som to skôr ako metaforu - pýtala som sa samej seba, s čím by som to mohla prirovnať a napadol ma vzťah. Ten je na začiatku krásny, o rastlinu sa vždy staráme, až kým nás prestane baviť.
Bolo to myslené ako metafora presne od začiaktu, bol to môj cieľ. Ak to však niekomu vadí, akceptujem to.
26.02.2023
MartinB
Nehneva ma to, len mi to prišlo ako ohýbanie pravidiel. Pribeh tak mohol byt o comkolvek, napr. o manzelke a cely by bol o tom, ako som bol nervozny, potom som ju zabil, vypreparoval, postavil do rohu obyvacky a na konci by som spomenul, že pohlad na nu ma upokojuje ako pohlad na izbovu rastlinu. Ale beriem, uchopila si to takto, ja som to nepochopil, niekto iny to pochopí a uzná, že je to kvalitné spracovanie témy.
26.02.2023
Arcey
Pekná poviedka. Dobre vystavaná motivácia hlavnej postavy - sklamanej a smutnej mačky. Občas by to chcelo niektoré odseky prehodiť, ale v rámci PnP super.
@MartinB: Je iba na šikovnosti autora, ako sa vysporiada s témou. Pokojne môže byť téma studňa a ty môžeš napísať o nenásytnej duši, ktorá pohltí všetko ako taká bezodná studňa. Mne to ako ohýbanie pravidiel neprišlo, skôr ako inovatívne a svojske poňatie.
26.02.2023
MartinB
@Arcey potom v poriadku, potom platí len to, čo som napísal vyššie, poviedka je fajn napísaná.
26.02.2023
Veles
Zaujímavý nápad, ktorý si dokázala vydolovať z jednej z tém, celkom dobré. By ma ale zaujímalo ako sa dostala tá mačka na nejaký cudzí svet? Majiteľka si ju zobrala zo sebou?
26.02.2023
WriterInTheDark
Áno Veles, zobrala. Mohla by som to niekedy rozviesť v inej PNP - novoosýdlený svet je vždy zaujímavá voľba miesta pre príbeh. :)
26.02.2023
Martin Hlavňa
Ospravedlňujem sa za neskoršie hodnotenie, ale mám toho teraz celkom dosť, tak sa postupne dostávam k poviedkam :)
Dobrá voľba miesta - nová planéta je vďačný námet.
Po technickej stránke sa občas našla nejaká drobná chybka v gramatike, ale to je pri PNP pochopiteľné. Možno by som privítal viac striedania krátkych a dlhších viet hlavne v tej akčnej scéne so škriabaním očí.
Čo sa týka témy tak metaforické poňatie mi vôbec nevadí, ale bol by som radšej ak by to prepojenie bolo výraznejšie a nejak v náznakoch pretkané celou poviedkou (napr. v tej pozitívnej fáze by mohlo byť spomenuté ako jej láska kvitla a potom neskôr, keď odišiel by zas vädla a schla a menila sa na nenávisť.)
03.03.2023
WriterInTheDark
Ďakujem ti, dobrý postreh. Máš pravdu :)
05.12.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.