Kocúrova fontána

Dvaja gumbaldi objavia fontánu v ktorej sa skrýva o mnoho viac ako si myslia. Zároveň sa ich snaží zachrániť jeden kocúr a keď sa do toho zamotá aj malé dievčatko tak už zrazu nič nedáva zmysel.
Podporte scifi.sk
Gumbaldi boli vždy tajomný. Ich vysokou postavou a zafarbením sa skoro vôbec nelíšili od stromov vôkol nich. Pohybovali sa pomaly a i trochu nemotorne a tak veľa krát o niečo zakopli. I v tento deň, možno dávno v minulosti, možno dávno v budúcnosti a možno práve teraz v súčasnosti, zakopli. Boli len dvaja, oddelili sa od ich malej skupinky a vydali sa sami na cestu, hádam k jedlu. Keď nižší z nich zrazu zakopol o niečo malé a tvrdé, len zmätene vydýchol ťažký vzduch, obkročil tú zvláštnosť a pokračoval ďalej. Aj vyšší z páru sa o túto nepríjemnosť potkol, ale na rozdiel od svojho spoločníka nepokračoval ďalej. Zastavil a hlasným výdychom vzduchu získal pozornosť nižšieho gumbalda.
Obaja pozorovali ten výjav nízko pod nimi. Bolo to niečo divne tvarované, tvrdé - asi z kameňa a najzvláštnejšie bolo, že z toho niečo vytekalo. Po chvíli si pozreli do očí a ešte hlbšie sa zamysleli. Nevedeli, či to majú nechať tak ako to je alebo vziať to so sebou. Vyšší z dvojice sa po dlhej chvíli rozhodol podivnosť vziať, predsa len možno to bolo jedlo. Nižší ho pozoroval, no nič nevravel a ani nijak inak neprejavil, že vníma čo sa vlastne deje. Vyšší natiahol ruku a dotkol sa tej podivnej veci. Išiel ju zodvihnúť keď zrazu už nemohol, lebo tam nebol. Nižšieho to prekvapilo. Chvíľu mu trvalo si uvedomiť, že jeho priateľ zmizol. Nechápal čo presne sa mu stalo a tak sa rozhodol vziať tú vecičku so sebou on. Avšak aj on sa po jej dotknutí jednoducho vyparil.
,,Počkaj, kam letíš?” vykríklo dievčatko. Bolo veľmi maličké, vlasy malo zopäté vo dvoch vrkočoch a bežalo za svojím kocúrom ktorý sa vydal na útek. Utekala dlho, kocúr sa nevzdával a viedol ju cez mesto až do lesa. Dievčatko už dlho nestíhalo a mierne zaostávalo, ale vedelo, že musí priviesť kocúra domov a tak bežalo až dokým kocúr nečakane zastavil uprostred lesa.
,,Preč- čo si...?” snažilo sa opýtať kocúra ale nestíhalo s dychom. Kým sa snažilo upokojiť sa, prezrelo si kde sa vôbec nachádzajú. Boli uprostred tmavého lesa, bolo tam mnoho stromov, rastlín, zvukov, ale taktiež fontána. Priamo uprostred lesa sa týčila kamenná fontána a tiekla z nej voda. Dievčatko sa na ňu zahľadelo a nechápalo. Nechápalo odkiaľ sa vzala a ani ako to, že vlastne funguje. Rozmýšľalo a možno by na niečo aj prišlo, ale zrazu sa pri fontáne objavilo strašidlo.
Obrovské zelené monštrum s bielymi očami a tenkými rukami. Od strachu vykríklo a upútalo tvorovu pozornosť. Chcelo utiecť ale tvorove oči ho hypnotizovali.
Zrazu sa to stalo opäť, ďalšia zelená bytosť sa zjavila pri fontáne, tentokrát nižšia ako tá predchádzajúca. Obe bytosti sa na sebe zahľadeli akoby si niečo vraveli, no nič nebolo počuť.
Dievčatku bilo rýchlo srdce a pokúsilo sa o útek, keď sa zrazu tie príšerné strašidlá opäť otočili. Tentokrát sa naň pozreli obidve a naraz si uvedomili, že tento tvor nie je jeden z nich. Tá divná vec nebola jedlo a toto nie je ich skupina. Vrátili sa späť k fontáne a pokúsili sa ju zodvihnúť.
Tento krát sa im to podarilo, vytrhli ju z jej miesta a tak v nej prestala tiecť voda. Ihneď ju pustili ako keby im niečo ublížilo. Fontána padla na zem a rozbila sa. Aj títo dvaja gumbaldi klesli na kolená a s hrozným nárekom z nich začala vytekať čierna tekutina. S každou kvapkou sa zmenšovali až dokým sa nevyparili úplne. Dievčatko síce nevedelo, že toto sa stalo aj všetkým ostatným gumbaldom v inej dimenzii odkiaľ pochádzali, keďže tá zvláštna fontána bola okrem prepojenia dimenzií aj zdroj ich energie, ale aj tak to pre ňu bolo dosť hrozivé. V jeden moment jej ich prišlo ľúto a chcelo im pomôcť ale rozhodlo sa nechať ich tak, veď ich aj tak nezachráni. Kocúr na ňu celý čas mňaučal, ale ono nechápalo, že by im vedelo pomôcť keby chcelo. Len škoda, že nechcelo.
A tak hoci ju to mrzelo, vzalo nepokojného kocúra na ruky a radšej sa vrátilo.

magnumka

magnumka
Píšem, čítam a tak skúsim to aj tu.

Diskusia

Veles
Zaujímalo by ma, čoho sa to dotkli, keď sa premiestnili a prečo vôbec zdvíhali tú fontánu? Robia to tak so všetkým čo nájdu? Alebo len boli zvedaví? Inak celkom dobré :)
29.01.2023
magnumka
@Veles: ďakujem, dotkli sa vlastne rovnakej fontány ktorá slúžila ako premiestňovadlo. Opísaná je ako mála a čudná, keďže oni nič také ešte nikdy nevideli a pre nich bola maličká kvôli ich výške a celkovej veľkosti. A oni sa tú fontánu pokúsili zodvihnúť ešte v ich dimenzii, chceli ju vziať sebou lebo dúfali, že to je nejaké jedlo. Po premiestnení sa o to zase pokúsili, aj preto, že ich nič iné nenapadlo ale teda hlavne kvôli hladu. A robia to tak s vecami o ktorých si myslia, že sú možno jedlo aby to priniesli späť do ich skupiny.
29.01.2023
Arcey
Parádny nápad, na rozdiel odo mňa, je tam kocúr a príbeh sa točí viac okolo príšeriek. To premiesťovadlo sa mi páčilo. Trošku mi vadili niektoré vety, ale nič strašné, čo by sa nedalo raz dva opraviť, keby k tomu došlo. Možno by stála zato ten nápad rozvinúť.
29.01.2023
Lucika
Aj mne sa páčil nápad, aj názov monštier, škoda len, že ten koniec bol taký zrýchlený. To by určite chcelo viac rozpísať :) a ešte ma zaujíma, prečo sa poviedka volá Kocúrova fontána? Či preto, že ju našiel?
29.01.2023
siliante
Tipujem ťa na mladú autorku, ktorá nepotrebuje nič iné, len viac písať, lebo potenciál je neodškriepiteľný. :) Drobnosť, ale predsa - za mňa bolestivé ÁÁUUU v prvej vete, hoci nevadí: ja to rozdýcham a ty nabudúce napíšeš, že Gumbaldi boli vždy tajomní. Dobre? ;)
29.01.2023
magnumka
@Arcey: Vďaka, možno z toho ešte niečo vznikne
@Lucika: ten koniec bol naozaj veľmi zrýchlený lebo ma nič iné nenapadalo a išiel čas. Vtedy som dala prvý názov ktorý ma napadol, ale teraz by som to vysvetlila tak, že kocúr bol ich ochránca z našej dimenzie a zacítil keď monštá vytvorili prvý kontakt s fontánou a ihneď sa tam snažil dievča dostať.
@siliante: ďakujem, vôbec som si to neuvedomila ale už budem dávať pozor
29.01.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.