Peklo je plné

Nela už vie, ako pomôcť ostatným.
Podporte scifi.sk
Nela sa ako každé ráno ponáhľa do práce. Samozrejme nestíha. Hľadá po vreckách kľúče, aby zamkla. V hlave sa jej miesi asi milión myšlienok. Po ceste k výťahu jej napadne, či vlastne vytiahla žehličku na vlasy zo zásuvky. Potom si predstavila, ako sa vracia domov, dom horí, susedia zoškvarení na škvarok, no proste katastrofa. A za všetko môže ona! Za všetky tie životy. Vráti sa teda späť domov, aby sa presvedčila o tom, že je žehlička skutočne vypnutá. Potom beží znovu späť k výťahu. Stlačí nulu. Nič sa nedeje. Vystúpi. Nastúpi. Stlačí nulu.
„Čo to?“
Vystúpi. Nastúpi. Stlačí nulu. Starý výťah sa pohne smerom k prízemiu. Ale klesá neskutočne dlhú dobu. Je to realita? Nela už nedokáže posúdiť situácie racionálne. Má pocit, že s približujúcou sa päťdesiatkou neprichádza len o posledné zvyšky mladosti, ale i o zdravý rozum. Skutočne klesá už celé minúty. Keď sa výťah konečne zastaví, uvidí pred sebou dlhú chodbu, ktorá snáď nemá konca. Po oboch stranách stien chodby sú v tesnej blízkosti za sebou umiestnené dvere. Vystrašená Nela sa vydá chodbou hľadať východ.
„Halóóó!“ zakričí jej zrazu ktosi za chrbtom.
Nela sa rozbehne. Teraz je už skutočne vydesená k smrti. Beží, ako by ju naháňalo sto čertov. Keď jej dôjde dych, zastaví sa. Nie, nepočula za sebou kroky.
„Halóóó!“ ozve sa jej znovu za chrbtom.
Nela znovu beží nekončiacou chodbou kamsi do nikam. Nohy ju pália, zastaví sa a nastraží uši. Nie, určite za sebou nepočula nikoho bežať, ale možno jej strach odhlučnil všetko vôkol.
„Halóóó!“ zakričí jej ktosi za chrbtom.
Tentoraz sa žena otočí. So smrťou v očiach hľadá budúceho vraha jednej milej ženskej z druhého poschodia, ktorá umrela nevedno kde, v podzemí, sama a stratená. K jej veľkému prekvapeniu, to čo ju prenasledovalo, bola malá čierna mačka.
„No konečne, už mám celú hubu vysušenú od behu a je mi teplo v tom robustnom kožúšku,“ sťažuje sa mačka.
„Už som sa zbláznila,“ oznámi Nela mačke.
„Som Elvíra, hľadala som ťa, musíš mi s niečím pomôcť,“ vysvetľuje mačka Nele.
„Nechcem tu byť, nechcem ti pomáhať. Asi som nevytiahla zo zásuvky hriankovač!“ vykríkne Nela a klesne na podlahu.
„Daj sa dokopy a trochu spolupracuj. Musíme zničiť vysielače, ktoré sú schované v podzemí pod podzemím. Chápeme sa?“
„Prečo by som mala ničiť vysielače.“
„Sú to pekelné vysielače, ktoré vysielajú ľuďom do hláv zlé myšlienky, aby páchali zlo,“ vysvetľuje mačka.
„A my musíme zachrániť svet,“ usúdi Nela, lebo až takéto vyústenie celej tejto absurdity dáva zmysel.
„Pff,“ odfrkne si mačka, „keď začneme ničiť vysielače, budú ma musieť vziať do pekla kam patrím,“ vyvedie Elvíra Nelu z omylu.
„Prečo chceš do pekla?“ opýta sa Nela.
„No to je nad slnko jasné, chcem domov, nechcem byť viac na Zemi. Peklo je od roku 1950 plné a každý hriešnik končí v tele mačky.“
„Prečo by som ti mala pomáhať?“ nechápavo zažmurká očami Nela.
„Á, veď ty vieš,“ prehlási mačka znechutene.
Nela pokrčí ramenami. Prečo nie, veď do práce to dnes aj tak nestíha, zavolá tam, že jej nie je dobre. Teraz idú popri sebe a akosi sa okúňajú začať rozhovor.
„Tieto dvere!“ vykríkne mačka.
Keď ich otvoria, objaví sa pred nimi akási strojovňa so všelijakými trúbkami, rúrami a ozubenými kolesami. V miestnosti je mnoho pavučín.
„Už dlho tu nikto nebol. Vidíš, hentam dozadu sa pozri, to je ono!“ vykríkne mačka natešene.
Zamieria k anténe pripevnenej na železný podstavec.
„Musíš ju dostať z toho podstavca,“ vysvetľuje mačka Nele.
Nela vyskočí na podstavec a začne anténou hýbať zo strany na stranu, až kým ju nadobro nerozkmitá a nevytrhne z podstavca. Keď sa tak stane, má zrazu aj ona hlavu o niečo ľahšiu. Akoby zrazu chcela pomôcť celému svetu. Behajú s mačkou z jedných dverí do druhých a likvidujú antény. Keď si nájdu chvíľu na odpočinok, pozrie sa Nela mačke do očí a opýta sa: „Čo som ti spravila?“
„Ále,“ odfrkne si mačka. „Milovala som tvojho starého.“
„Viktora?“ zdvihne Nela obočie.
„Héj, toho. Bola som jeho milenkou. Chcela som, aby od teba odišiel, ale on nechcel. Nafingovala som samovraždu. Nechcela som zomrieť, ale akosi sa to zvrtlo a ja som bola kvôli tej samovražde zavrhnutá až do horúcich pekiel!“
„Ja.., nenachádzam slov. On bol mojou láskou, to predsa nemôže byť pravda,“ rmúti sa Nela.
„Pravdou je, že ty mi nedĺžiš nič,“ povie mačka smutne.
Inokedy by si citlivá Nela vyplakala oči. Rmútila by sa celé hodiny, dni a mesiace, a roky. Lenže po tom, čo zničili tie vysielače, jej bolo akosi krásne. Zrazu necítila žiaden hnev ani zlosť. Keď sa vydali znovu chodbou, začuli za sebou pekelný rámus. Prišli. Znetvorené obludy rozhnevane chňapli po mačke.
„Ty, zaručali na Nelu, "máš šťastie, že nepatríš peklu.“
***
Nela už vie, ako pomôcť ostatným. Mohla by sa vrátiť späť do výťahu, ale ona sa rozhodla pokračovať ďalej po ceste nekonečnou chodbou a ničiť pekelné stroje.

Olex

Olex
Písanie mi robí radosť. Samozrejme si rada prečítam i tvorbu iných autorov. Teším sa na vzájomné reflexie:))

Diskusia

8HitBoy
Rozsah pekný! Vyrušovalo ma opakovanie slov a množstvo nepríjemných kratučkých viet hneď v úvode textu. Pointa vtipná, ale záverečná veta/scéna mohli vypáliť lepšie, takto ostáva vo mne ako čitateľovi istá mini vnútorná nespokojnosť so záverom. Bolo to ale pekné čítanie.
26.06.2022

Veles
Ten prítomný čas mi trošku vadil, ale inak dobrá práca :) Koniec mohol byť trošku lepší, ale to sa stáva často pri PnPčkach.
27.06.2022

YaYa
Poviedka je trochu v nerovnováhe medzi dlhým úvodom, v ktorom sa dosť podrobne opisujú všedné veci, ale potom zrejme dochádzal čas, tak keď prídeme k zaujímavému, ide to dosť z rýchlika. V jednej knihe o písaní som čítala, že poviedku je dobré začať čo najneskôr, a PNP obzvlášť. Nápad s pekelnými vysielačmi sa mi páči, hraničí s konšpiračnou teóriou. Postavy majú zaujímavý vzťah, mačka v podstate zatiahne do nebezpečenstva niekoho, voči komu by mala cítiť skôr výčitky, ale určite by sa to dalo doladiť, aby mali obe pekný vývoj.
Také drobné logické zaškrípanie, keď výťah očividne zastaví na zlom poschodí, asi by nebolo mojím prvým inštinktom vydať sa divnou chodbou, ale skôr sa vrátiť hore. Ale to by sa dalo vyriešiť proste tým, že mačka skôr povie "haló" ;)
Ale jasné, to by sa všetko vychytalo, nebyť nášho šibeničného časového obmedzenia.
28.06.2022

Olex
Ahoj,
ďakujem za komentáre. Ja som hlavne rada, že nakoniec stihnem PNP v takom krátkom čase napísať a dokonca sú aj publikovateľné:) Tie krátke vety – snaha o malú dramatizáciu nestíhačky do práce. Veles, prekvapujeme ma, že ti vadí prítomný čas. Ja rada píšem v prítomnom čase, mám z toho lepší pocit, akoby som príbeh s postavami práve teraz prežívala. Čo sa týka konca, tak ten som vážne nestíhala, napísala som ho v posledných minútach. Tentoraz som pri písaní PNP bola v takom zasekanom rozpoložení, veľmi dlho som premýšľala nad nie úplne správnymi slovami, akými inými ich mám nahradiť.
28.06.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.