Vianoce tento rok nebudú
PNP
Bolo krátko pre Vianocami a ja som musel opustiť krčmu o dobrých päť pív skôr ako som plánoval. Tú depresívnu náladu som jednoducho už nemohol vystáť. Starý bradatý Jonáš len mlčky posedával pri bare, lebo sa dozvedel, že jeho blízki nepricestujú. Vo zvyšku roka bol veľmi opustený a a tak sviatky boli malou iskierkou v jeho biednom živote. Celestín len smutne lamentoval nad hypotékou. Ako majiteľ hračkárstva ako tak zarábal práve až na konci roka. Chovateľ rýb Aurel takisto.
V uliciach nášho mestečka som však na lepšie myšlienky neprišiel. Zo všetkého najviac ma boleli smutné detské tváre. Pani učiteľka sa im márne snažila vysvetliť, že tento rok Vianoce nebudú. Rodičia márne hľadali stále nové výhovorky, prečo tomu tak vlastne je. Oficiálne iba pár dospelých bolo v obraze.
Dorazil som pred secesnú budovu s ozdobnou bránou a na posilnenie som si uchlípol z ploskačky. Všetci ostatní v krízovom štábe už na mňa čakali.
„Posaď sa, Teodor!“ vyzval ma náčelník. Kolegovia už mali pred sebou prichystané prospekty, ktoré mapovali najnovšie zmiznutia. Kto by to bol povedal, že vianočná tragédia spojí toľkých rozlišných osobností. Aron, Omar či Iľja beznádejné listovali fotkami pohrešovaných.
„Keď sme tu už všetci, mohli by sme začať. Situácia je naozaj vážna. Dnes ráno zmizol aj Dedo Mráz!“ informoval náčelník.
„Nie!“ zvolal Iľja.
Všetci sme s hrôzou očakávali ďalšie meno. Teraz to bolo už definitívne, máme po Vianociach. Deň po dni nám ubúdali nosiči darčekov. V pondelok sa stratil Ježiško, v utorok Santa Claus, v stredu Mikuláš a dnes prišlo na Deda Mráza.
Náčelník sa v núdzi obrátil na čerta, či by sa nechcel tejto úlohy zhostiť on. Odpoveďou mu bol iba diabolsky smiech a mešťania mali čo robiť, aby uhasili oheň. Zo zeme začali šľahať obrovské plamene a čert za hurónskeho rehotu zostúpil späť do pekiel. Mohol si to konečne dovoliť – teraz, keď bol fuč Mikuláš, ktorý mal nad ním probačný dohľad!
„Dnes sme už ďalej, ako minule! Naša skrytá kamera načapala vinníka priamo pri čine!“ hovoril s nádejou náčelník.
„A kto to teda je?!“ nedočkavo sa vypytoval Iľja.
„Sú to mimozemšťania. Konkrétne z planéty Keppler. Na videu je jasne vidieť ako do svojho lietajúceho taniera unášajú Deda Mráza. Nie je ťažké si domyslieť, že majú aj ostatných.“
V štábe sa rozozvučala vášnivá vrava. Kolegovia už preberali stratégie, ako darčekonosičov oslobodiť.
„Ale prečo to vlastne tí emzáci robia?“ zaujímal som sa.
„Aj na to už máme odpoveď. Na ich planéte vypukla finančná kríza. Zavedením Vianoc chcú opäť naštartovať ekonomiku. Ak sa im podarí zajať ešte viac vianočných bytostí, môžu mať sviatky každý mesiac!“ povedal náčelník.
Všetci sme sa začali prekrikovať, Iľja do toho búchal topánkou po stole. Realita prekonala naše najhoršie predstavy a všetky doterajšie plány na obrannú stratégiu mohli ísť do koša. Náčelník nás však prerušil:
„Neprepadajte panike! Viem ako na nich! Ako som mal možnosť sa dozvedieť, Santa Claus bez sobov je pre nich bezcenný. A to je skvelá príležitosť im nastražiť pascu! Deviati z vás dostanú sobí kostým, pekne aj s parožím! Pôjdete na lúku a my ostatní budeme čakať ukrytý v zálohe!“
„Čo to je za smiešny nápad?!“ pohoršoval sa Iľja. “To sú snáď debilní, že nerozoznajú človeka od soba?!“
„Veru nie! Všetky zmysly majú v podstate rovnako dobre vyvinuté ako my, akurát zrak majú zlý ako netopiere! Na vzdialenosť jedného metra nás nebudú vedieť identifikovať.“
V štábe pre zmenu znelo nedôverčivé mrmlanie. Asi málokomu sa chcelo takto riskovať život kvôli Vianociam. Náčelník preto pokračoval:
„ A to, aby sa k nám priblížili práve potrebujeme! Plášť ich vesmírnej lode je v podstate nezničiteľný. Ale keď už ich budeme mať na dosah a oni otvoria svoj portál, aby mohli uniesť soby, zo zálohy vybehneme my a nahádžeme im tam granáty, ktoré máme tuto, od Iľju!“
Hoci spočiatku s takto vratkým plánom takmer nik nesúhlasil, no po výzve náčelníka, aby sme sa pozreli na fotografie našich detí a predstavili si, ako sa budú tváriť, keď Vianoce naozaj nebudú sme naozaj uznali, že lepšej možnosti niet.
A aj keď sme sa ešte riadnu chvíľu handrkovali, kto vlastne pôjde do prvej línie – teda bude sobom a kto bude v zálohe, o necelé dve hodiny sme už boli plne pripravení na lúke. Po chvíli ma aj opustil trápny pocit, keď som musel predstierať, že sa pasiem s parožím na hlave a červeným svietiacim nosom. Boli sme výdatne premrznutí a Aron už navrhol, aby sme to zabalili, keď sa na oblohe zjavila žiara.
„Rýchlo sa pripravte, každý na svoju pozíciu!“ zasyčal náčelník. No kým sa svetlo približovalo, vzápätí začalo aj zoslabovať.
„Do šľaka, to bolo len lietadlo!“ poznamenal náčelník. „Nerozumiem tomu. Kepplerania útočili každý deň v rovnakom čase.“
„Tak poďme odtiaľto do riti! Už som celý premrznutý!“ sťažoval sa Iľja.
„Žiadne také. Už to musíme dokončiť,“ oponoval náčelník. „Ak ti je zima, tak sa napi chľastu.“
„To je dobrý nápad!“
Každý si vytiahol svoju pripravenú fľašu a ponúkol obľúbeným špiritusom aj svojho kolegu. Lúkou kolovala vodka, borovička, rum, brandy… Keď sme ledva stáli na nohách, emzáci nás prekvapili. Žiaden lietajúci tanier, zelení mužíčkovia sa vynorili spoza stromov a začali po nás páliť.
„Do riti. Presrali nás a stavili na pechotu. Rýchlo všetci do rúk lasery a opätujte paľbu!“
Strhla sa prestrelka a výbuchy sa ozývali až do mestečka.
Tak sme boli zaujatí bojom, že sme si nevšimli, že istú chvíľu nás spoza lúky pozorovali mamičky aj s deťmi.
„Mami, čo to tí ujovia robia? A kedy mi ocko vráti tú pištoľ“ spytovalo sa jedno s detí. Jeho matka so žiaľom pozorovala, ako sa jej manžel už každoročne so svojimi opitými kamarátmi hrá na útok mimozemštanov. Bola len rada, že nie je preoblečený ako idiot za soba, ale aspoň tento raz hrá ufóna. Hoci tu pobehuje so synovou hračkárskou zbraňou.
„To nič nie je, len sa tu tak hrajú“.
„Ale budú tento rok Vianoce?“ pýtalo sa dieťa.
„To vieš, že budú. Len sa ockovia potrebujú dobre vyspať.“
jakeerko
Predovšetkým filmový fanúšik. Láka ma napísanie vlastného scenára, rozmýšľam skôr vo filmovom jazyku. (No keďže filmy rád konzumujem v kine - či už artovom alebo popcornovom - to mi teraz počas pandémie chýba a tak som sa upol na literatúru). Po blogovaní, recenzovaní, novinárčine či copywriterstve som sa pred šiestimi rokmi odhodlal aj na literárny text. Skúsil som hneď šťastie v MCF a nie neúspešne. Práve táto súťaž ma priviedla k fantastike a tie neobmedzené možnosti ma už nepustili.
Diskusia
jakeerko
Dnes mi na kontrolu zostalo málo času, tak prosím o zhovievasť pri preklepoch, gramatike, atď. ;)
18.12.2021
Dnes mi na kontrolu zostalo málo času, tak prosím o zhovievasť pri preklepoch, gramatike, atď. ;)
18.12.2021
xius
Krasne sialene. :) Tusil som zradu, ked nacelnik chcel hadzat granaty, ale nie takuto uletenu! Krasna predstava s oteckami s parohami na luke. :D
18.12.2021
Krasne sialene. :) Tusil som zradu, ked nacelnik chcel hadzat granaty, ale nie takuto uletenu! Krasna predstava s oteckami s parohami na luke. :D
18.12.2021
