Za prsty

Niekedy je aj napriek snahe pád nevyhnutný. No aj tak si nikdy neprestaneme klásť otázku, či sa niečo nedalo urobiť inak... lepšie... A to aj vo chvíli, keď už na tom absolútne nezáleží a vôbec nie v našej moci, čokoľvek zmeniť, či napraviť.
Podporte scifi.sk
Do očí sa mu drali slzy a vzlykal, keď sa mu ostré okraje skaly aj cez kovovými drôtmi vystužené rukavice zarezávali do prstov. Tie slzy tam však neboli iba kvôli bolesti, ale najmä kvôli tomu, že si uvedomoval svoje zlyhanie. A bolo to vlastne zlyhanie, či iba prach sprostá smola? Nohami neustále šliapal vzduch a špičkami topánok zakopával o skalnú stenu, no nenachádzal v nej oporu. Mal vlastne šťastie v nešťastí, že sa pridržiaval, inak by sa už dávno bol zrútil dolu so značným kusom rímsy, keď sa pod ním náhle prepadla. Celé ruky od ramien až po končeky prstov ho pálili ako niesli váhu celého jeho tela a výstroje ktorú si vzal zo sebou. Svaly dostávali nepravidelné kŕče a protestovali proti námahe ktorej boli vystavené. Vedel že od bolesti a zúfalstva kričí z plného hrdla no poryvy vzduchu odŕhali zvuk jeho kriku od jeho úst a niesli ho do ďaleka. Cítil teplú krv stekajúcu mu po rukách. Opäť sa pokúsil, viac-menej naslepo nájsť nejaký výčnelok či puklinu o ktorú by sa mohol zaprieť hoc aj len jednou nohou a uľaviť tak strápeným rukám ale márne. Ani si neuvedomil kedy nastal ten bod zlomu... kedy sa vlastne pustil. Zvláštne aký ľahký, a podivne slobodný sa na moment, ktorý mu pripadal neskutočne dlhý, cítil, keď sa žiadnou časťou tela nedotýkal ničoho pevného, ako keby vstúpil do nejakej medzery medzi svetmi, či sa náhle ocitol v nejakej bubline. No pocit ohromenia, pokoja a bezpečia pominul hneď ako sa dostavil ten zvláštny pocit v žalúdku, akoby sa jeho obsah dral naspäť do hrdla, no nemohol sa tam úplne dostať. Jeho myseľ zaplavili myšlienky na jeho sestru. Uvedomoval si, že jeho smrť spečatí aj jej osud otrokyne. Ale možno sa nájde niekto iný, kto sa vydá oslobodiť otrokov a ona bude mať to šťastie, že bude medzi nimi. Ibaže ak sa aj niekedy vráti domov, jeho tam už nenájde a ani sa nikdy nedozvie, kde leží jeho telo. Keby si to bol lepšie premyslel! Keby možno zvolil trasu okľukou aj za cenu, že stratí ich stopu, ale aspoň by mal nádej, že sa mu ju podarí nejako znova nájsť. Bolo mu predsa jasné, že Eončania odrezali lanový most nad roklinou práve preto, aby zamedzili komukoľvek ísť priamo v ich stopách. Nevravieval mu jeho otec toľko ráz, že je zbrklý a horkokrvný? Že sa vrhá do vecí po hlave bez sebe menšej myšlienky na možné... Jeho smrť tú myšlienku uťala v polovici. Prišlo to odrazu, ako keď náhly závan vetra cez otvorené okno zhasí sviečku na stole. Nebol ani čas si uvedomiť... bolesť.

GirappAWt

GirappAWt
Váš geek 101! Páči sa mi rovnako Star Wars ako Star Trek a v hľadáčiku mám aj MCU. Som fanúšik diel J. R. R. Tolkiena, G. R. R. Martina, Terryho Goodkinda, aj H. P. Lovecraft sa mi sem začína miešať... Samozrejme nemôžem opomenúť Sapkowského Zaklínača v hernej (hoci dvojku som ešte nehral vôbec) aj knižnej (a dúfam, že aj v seriálovej) podobe, hernej i knižnej série Warcraft, najmä tých ktoré písal Richard A. Knaak, Harryho Pottera, hernej trilógie Mass Effect (Andromeda bola taká, že meh, a to nielen kvôli bugom a facial modelom)... No prosto všehochuť zo sci-fi, fantasy a steampunku. Momentálne je ale moja najväčšia láska Ernest Cline a jeho Ready Player One, čo bol pre mňa ultimate nerdgasm. Nie preto, že by to bola z hľadiska storytellingu či príbehu najlepšia kniha, ale podľa mňa veľmi presne vystihuje geekov pohľad na svet a dôvody prečo sa zubami-nechtami drží toho, čo zbožňuje.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Budem hnusný, dám 4 body. Neboli to zlé, ale fakt jeden odsek? V mikropoviedke? Musel som sa premáhať,.aby som nečítal diagonalne. Čo je škoda, lebo príbeh mal na viac.
20.02.2021
B.T. Niromwell
Veľmi sa mi páčil, ako uťal ten koniec. Len škoda, že skoro celý príbeh sa udial na posledných pár riadkoch.
20.02.2021
8HitBoy
Ňo, takto.
Po formálnej stránke isto porozbíjať, z takéhoto veľkého bloku je 98% čitateľov veľmi smutno.
Po obsahovej stránke to je lepšie! Zaujímavý námet a rozhodne nie márny jazyk. Pre spisovateľa je veľmi nevďačné písať takúto (len) úvahovú a spomienkovú vecičku, pretože text vie bez akcie a priamej reči stratiť svoju šťavnatosť. To sa u teba (zrejme kvôli rozsahu) nestihlo stať.
Aj napriek tomu by som ale do ďalších kôl PnP asi navrhol niečo živšie a akčnejšie. Ber to však len ako návrh od random týpka na nete :)
Drž sa!
21.02.2021
YaYa
Až na konci si prišiel na to, prečo tam visí, čo? :D To nie je kritika, to sa pri PNP stáva. Inak máš potenciál pekne skladať vety, aj keď v tomto prípade to nebolo ešte úplne ono, občas bolo to plynutie narušené slovosledom alebo nejakým zbytočným príčastím. + ten jeden odsek je fakt odrádzajúci. Pozri si napríklad, ako tá poviedka vyzerá, keď ju čítaš na mobile. Posúvaš nadol a ten blok proste nekončí.
22.02.2021
GirappAWt
Marek: Kľudne, kľudne. Sám som si plne vedomí toho, že toto je asi najslabšia poviedka na počkanie akú som doteraz napísal. A musím sa už konečne naučiť nezabúdať na delenie textu na odseky. Ja som v tej divnej absolútnej menšine, ktorá by čítala texty aj keby písmená boli v skutočnosti zoradené vertikálne od hora dole. Nie, že by som nechápal, že to znepríjemňuje čítanie a ostatným to vadí, len ako vždy, sa absolútne sústredím na vytvorenie príbehu a na nejakú gramatiku, pravopis a delenie odsekov je "na tretej koľaji".
24.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.