Prvé velenie

Novopečený kapitán sa už nemôže dočkať svojho prvého velenia hviezdnej lode a vstupuje na jej palubu, neoficiálne, zatiaľ čo je ešte v rozostavanom stave.
Podporte scifi.sk
Bol to duto kovový klepotavý zvuk. Zvuk jeho krokov rozliehajúci sa po priestore prázdnej chodby. Ten však nebol jediný. Hoci vstupná chodba bola prázdna a zatiaľ v nej fungovalo iba núdzové osvetlenie, z iných častí a podlaží k nemu doliehali rôzne zvuky. Plazmové rezačky a zváračky, elektronické šrubováky a vrtáky a aj tlmený, zvuk mnohých rozhovorov z ktorých ešte nešlo rozoznať nič konkrétne. Ako postupoval od vstupu na palubu stále ďalej začal stretávať aj osamotených inžinierov a technikov alebo ich hlúčiky. Väčšinou boli tak zabraný do práce, že si jeho výskyt vo svojej blízkosti ani nevšimli. Alebo ho zámerne ignorovali? Zase ďalší hlaváč ktorý im sem priliezol nazerať cez rameno. Technický personál dokov hviezdnych lodeníc sa s posádkou ktovie ako nemuseli. Obvykle nemali jedny pre druhých veľa vľúdnych slov. Posádka nadávala na dĺžku stavby či opráv nových hviezdnych lodí, a technici zase na nezodpovedných kapitánov a posádky, ktoré si dovolili nechať dopustiť na svojej lodi taký rozsah škôd, s akými sa museli potýkať. No samozrejme, ako keby každý kapitán túžil po tom aby jemu zverený zvar rôznych zliatin kovov, elektroniky a výzbroje za minimálne miliardu kreditov ich protivník rozcupoval na kúsočky. Podstatnejšie však bolo niečo iné. Káble, pláty a počítače dajú technici, aj keď s náležitým sprievodným nadávaním, do poriadku. Ale člena posádky, ktorého úlomok kovu zubatejší než žraločia tlama prepolí vo dvoje, dohromady nedá už ani súčasný držiteľ Elingtonovej plakety svetovej neurochirurgickej asociácie. A loď so zdecimovanou posádkou len ťažko niečo vybojuje.
„Prepáčte pane, ten v pravo ešte nie je spojazdnený.“
Obťažoval sa jeho smerom zamrmlať jeden z pracovníkov, ešte pred tým, než dokončil pohyb, ktorým by stlačil tlačidlo na privolanie turbovýťahu.
„Aha, ďakujem.“
Utrúsil a urobil tie dva kroky stranou, aby privolal funkčný výťah. Ten síce fungoval, ale zatiaľ nie na plný výkon a tak jeho cesta na mostíkovú palubu trvala takmer minútu a pol.
„Vyzerá to, že než bude hotová, bude na nej treba urobiť ešte kopec roboty.“
Pomyslel si, keď čakal na ladné a nehlučné otvorenie dverí. Bol tu predčasne, minimálne o tri týždne skôr než by mal byť, navyše tu bol neočakávane a zatiaľ neoficiálne. Vedel to, no nemohol si pomôcť. Jeho prvá loď! V žalúdku cítil poletujúce motýle, ako pred štyrmi dňami keď mu to oznámili, alebo ako pred piatimi rokmi, keď ho povýšili na prvého dôstojníka. Pred ním sa otvorila ďalšia, relatívne krátka, a opäť celkom opustená chodba zakončená pretlakovými bezpečnostnými dverami s označením „lodní mostík“. Neotvorili sa pred ním samé keď bol zhruba tri kroky pred nimi, ako tomu bývalo na ISF (Ixonian StarFleet) Torchflame, musel siahnuť po panely vedľa. S krátkym, tichým, hydraulickým zasyčaním sa kruhová prepážka z troch štvrtín odsunula do steny naľavo a odhalila prázdny mostík. Stačil jeden ani nie dlhý pohľad na to aby mu bolo jasné, že všetky práce tu už boli ukončené. Nikde žiadne odkryté panely či visiaca kabeláž, všetko na svojom mieste tak ako má byť. V najvzdialenejšej časti od miesta kde stál dvojica kresiel, pre obsluhu primárneho stanovišťa pohonných systémov a palebných batérií provy. Po stranách taktické, komunikačné a obranné stanovištia. A v presnom strede toho všetkého... Vykročil a každý jeho krok ako keby bol zosynchronizovaný s jedným z úderov jeho srdca. Zhlboka sa nadýchol a potom položil ruku na pohodlne mäkkú opierku hlavy. Zahľadel sa čelným priezorom do čierne diaľky vesmíru, obklopujúcu orbitálne lodenice. Do diaľky, kam za niečo málo vyše mesiaca s touto loďou vyrazí. Kam ho asi tentoraz zavedie služba? A ako si bude ako kapitán počínať? A čo posádka? Ako sa mu s ňou bude spolupracovať? Podriadia sa jeho veleniu, alebo budú vzpurný voči kapitánovi, ktorý má prvý krát skutočne velenie?
„Čo tu robíte?“
Ozvalo sa za jeho chrbtom. Otočil sa. Stál tam muž v pracovnom odeve, v rukách diagnostický tablet a premeriaval si ho pozorným skúmavým pohľadom. Ten sa v zápätí rozšíril, mužov postoj v momente napätý ako struna, v pozore a jeho pravá ruka vystrelila k čelu aby zasalutoval, keď si zrejme všimol kapitánske výložky.
„Pane!“
„Pohov! Pohov... Poručík.“
Chvíľu mu trvalo než si všimol označenie na kombinéze.
„Baroom pane. Som Váš palubný šéfinžinier pane. Nevedel som, že prídete.“
„Ani ste nemohli poručík. Som tu zatiaľ neoficiálne, ale nedalo mi to sem neprísť.“
Neodpustil si poznámku mierne zasneným tónom.
„Prvá loď pane.“
To zo strany poručíka Barooma nebola otázka, skôr to znelo ako konštatovanie. Ako keby on nebol Baroomovim prvým kapitánom-nováčikom.
„Prvá loď.“
Prisvedčil.

GirappAWt

GirappAWt
Váš geek 101! Páči sa mi rovnako Star Wars ako Star Trek a v hľadáčiku mám aj MCU. Som fanúšik diel J. R. R. Tolkiena, G. R. R. Martina, Terryho Goodkinda, aj H. P. Lovecraft sa mi sem začína miešať... Samozrejme nemôžem opomenúť Sapkowského Zaklínača v hernej (hoci dvojku som ešte nehral vôbec) aj knižnej (a dúfam, že aj v seriálovej) podobe, hernej i knižnej série Warcraft, najmä tých ktoré písal Richard A. Knaak, Harryho Pottera, hernej trilógie Mass Effect (Andromeda bola taká, že meh, a to nielen kvôli bugom a facial modelom)... No prosto všehochuť zo sci-fi, fantasy a steampunku. Momentálne je ale moja najväčšia láska Ernest Cline a jeho Ready Player One, čo bol pre mňa ultimate nerdgasm. Nie preto, že by to bola z hľadiska storytellingu či príbehu najlepšia kniha, ale podľa mňa veľmi presne vystihuje geekov pohľad na svet a dôvody prečo sa zubami-nechtami drží toho, čo zbožňuje.

Diskusia

HB
Je to dobre napísané, naozaj ma to na tak krátkom rozsahu úplne vtiahlo do deja, čo nie je jednoduché docieliť. Chválim.
24.10.2020

Monika Kandriková
A ja už viem o čom sníva GirappAWt. O vzdialených svetoch, o vesmírnych lodiach... kúzla a čary isto nevynímajúc. Lebo predsa mágia je iba veda, ktorej ešte nerozumieme. :D :D A tá láska v autorovi je pravá a nefalšovaná. :D :D lebo je zaklata v slovíčkach, ktoré používa. Aj sa som si zasnívala, tak dík.
25.10.2020

B.T. Niromwell
Páči sa mi, že táto poviedka nie je o nejakom mega akčnom dobrodružstve, proste obyčajný deep dive do mysle človeka. Trochu som vynechávala pozornosť pri opise technických detailov, ale zas niektorí čitatelia si v tom hovejú, takže proti gustu žiaden dišputát.
25.10.2020

Magda Medvecká
Veľmi pekné, taký dobrý pocit som z toho mala. :) Síce sa tam nič (akčné) nedialo, ale bolo príjemné niečo tak pomaly objavovať a vidieť myšlienky a city človeka. Vyzerá to ako začiatok/súčasť niečoho väčšieho. Je súčasť niečoho väčšieho? :D
Aj keď teda pár chýb sa tam našlo - prvýkrát sa píše spolu, ako to bývalo, nie tomu, urobiť krok do strany, nie stranou (obe sú čechizmus), občas trochu kostrbatá stavba viet. Ale podobné chyby bývajú v textoch všeobecne, celkovo to bol čitateľný a plynulý text.
04.11.2020

GirappAWt
Magda Medvecká:
Nie je to súčasť ničoho väčšieho. Technicky by mohlo byť, ale obávam sa, že by sa že by to musela byť fanfiction, lebo nedám ruku do ohňa za to, že by som to dokázal dostatočne odlíšiť od príbehov série "Honorverse". To, a ešte mať na to čas to rozpísať.
Samozrejme ďakujem všetkým, ktorý si užili čítanie tohto môjho kúsku.
No a chyby. Tie tam sú, o tom sa hádať nikdy s nikým nebudem a bez korektora sa ich asi nezbavím. Vždy sa snažím aspoň vychytať tie, ktoré mi vyznačí word.
28.11.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.