Para a dym na čistine

Sú miesta, o ktorých viete, kedy ste tam boli.
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
Pošúchal som si ramená dlaňami nech vygenerujem aspoň nejaké teplo, pretože v hmle spodobený chlad mi preliezol cez všetky škáry svetra. Sadol som si na kraj čistiny a v snahe zohriať sa aspoň zvnútra, zbalil som si cigaretu, zapálil a potiahol. Vyfúknutý dym sa stal okolitou parou a a spolu s ňou zahaľoval konáre a kmene stromov všade naokolo.
Ticho a šumenie lesa by som si užil oveľa viac, kebyže viem, ako som sa sem, kurva, dostal.
„Vravím ti, že viem, čo s tým mám robiť!“
„No ale vyzerá to, že nie až tak veľmi!“
V červenom svetle, ktoré sa zablyslo vynikli najmä zubaté časti komplikovaného mechanizmu.
„Polož všetko, čo držíš v ruke!“
„Nie.“
„Uvedomuješ si aspoň okrajovo, čo by si týmto všetko mohol spôsobiť?“
„Áno, uvedomujem si všetko, čo by som mohol dosiahnuť.“
„Mohol by si prosím, skúsiť myslieť ešte aj na niekoho iného okrem seba?“
„Pozri, buď budeš užitočný a pomôžeš mi vyhnúť sa všetkým týmto tvojím zúfalým hrozbám, alebo choď a opúšťaj sa niekde inde. Potrebujem sa koncentrovať.“
Niekoľko gombíkov urobilo šťuk a cez kábel hrubý ako ľudské predlaktie sa rozprúdili rozbujarené elektróny. Miestnosť zaplavilo fragmentálne svetlo kontroliek a prístrojov. Priestor však napriek kakofónií komponentov ohlušilo okázalé ticho zámerne nehovoriaceho človeka.
„Pozri. Nič sa nestane, dobre? Iba nahliadnem a vrátim sa.“
„Iba nahliadneš a vrátiš sa... Ako?“
„Vidíš toto zariadenie na boku? Je to takzvaný tenisový princíp. Jedna raketa ma odpáli tam, druhá naspäť. Akurát cesta tej loptičky bude dlhšia.“
„Chápem, že otmu veríš, ale nebude to fungovať.“
„Prečo by to nefungovalo?“
„Lebo dopredu sa nedostaneš.“
„Prečo nie?“
„Pretože „dopredu“ prestane existovať. Keď to narušíš, vezmeš princíp „teraz“ so sebou a všetko ostatné... sa proste stratí.“
„Hlúposť. To je teória, ktorú nikdy nikto nepotvrdil.“
„Sme v oblasti, v ktorej žiadnu teóriu nikdy nikto nepotvrdil.“
„Nastavil som tridsať minúť. Takže sa priprav, že o polhodinu ťa vysmejem.“
Zarachotil veľký spúšťač a rozbehli sa ozubené kolesá.
Zahasil som si ohorok cigarety o podrážku topánky a keď som sa uistil, že už nehorí, vložil som ho do vrecka. Nerád by som nikoho zmiatol. Pozrel som na hodiny a až podozrivo pokojne prikývol sám pre seba. Sú veci, ktoré fungujú a veci, ktoré nie. Mimovoľne som vytiahol tabak, ušúľal novú cigaretu a zapálil si. Potom som si zložil zo zápästia hodinky a odhodil ich niekam do krovia.
Opäť som sa zohrial zvnútra a pri výdychu sledoval stegosaura, ktorý vyšiel na lúčku predo mnou a keďže si ma nevšimol, začal sa v pokoji pásť kapradím.

Radovan

Radovan
Mám aj nemám rád gýč. Neviem si to vysvetliť.

Diskusia

HB
Ahoj! Nie je to zlé, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že trpíš na podobný problém ako ja, a to že by si potreboval možno nejakého betareadera na to, aby ti texty trošku "poľudštil". Predpokladám, že si nejaký vedec alebo fanúšik vedy, ale toto je beletria, nie vedecká práca. Inak je to zaujímavé, pošli to Christopherovi Nolanovi, možno natočí nový film! :)
Záverečný vtípek je veľmi fajn, ale kapradie mi príde ako veeľmi silný čechizmus. Teším sa na ďalšie poviedky!
26.09.2020

xius
Slovna vymena mala spad, rozhovor ma velmi bavil! Trochu by pomohlo, keby pri nich bol spomenuty recnik, hoci tusim, ze sa vzdy striedali. Dotyk ozajstneho scifi mam vzdy rad, cim viac takeho. :)
26.09.2020

B.T. Niromwell
Páčil sa mi dialóg, aj pointa, len som bola nejaký čas zmätená, kým som si to všetko spojila.
26.09.2020

Magda Medvecká
Najskôr som bola stratená, ale koniec to dosť vylepšil a za stegosaura to bolo ešte o bod naviac :) len by ma zaujímalo, či to bolo schválne alebo nie - na konci, keď uhasil cigaretu, si ju vložil do vrecka, aby nikoho nemýlil... ale potom len tak odhodí hodinky do krovia?
26.09.2020

Radovan
Ďakujem za feedback :) Prvýkrát som skúšal takto za hodinu niečo napísať, nie je to vôbec jednoduché.
Tie hodinky inak, to nebol zámer, to bol môj fail, neuvedomil som si to. Ani by mi to asi nenapadlo, kebyže nenapíšeš :)
27.09.2020

Milan "Miňo" Tichý
Noo...nebolo to zlé, ale keď v dialógu nepoužiješ vôbec žiadne uvádzacie vety, moc tomu nepomôžeš. Dialógy posúvajú dej, ale takto to proste na mňa nefungovalo. Nevadí, že postavy ostanú čiastočne anonymné, ale toto je extrém. Nevieme o nich nič, kto sú, prečo sú a podobne...navyše hovoria veľmi podobne, až som rozmýšľal, či to nie je tá istá osoba snažiaca sa presvedčiť samého seba o správnosti svojho rozhodnutia :D :D
27.09.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.