Že ďalšia poviedka, čo takto že nie?

Čo takto trošku 'slice of life' z druhej strany vesmírneho jazera. Veď predsa to nie sme len mi kto si robí žartíky o nich.
Podporte scifi.sk
Niekde na Marse, v inštitúte zaoberajúcim sa pozemskou kultúrou, v sekcií súčasnej literárnej tvorby.
Istý marťaň ktorý tam pracoval na svojom výskume sa na moment zastavil pretože sa rozzvonila melódia istej pripomienky. Všetkého nechal a cez terminál skontroloval istú webovú stránku na pozemskom serveri. Po chvíli sa s úsmevom na tvári zachichotal, či skôr uškrnul.
Jeho kolega si tej netradičnej reakcie všimol a tiež zanechal svojej práce, aby zistil čo je vo veci.
Prvý si všimol jeho príchodu k nemu a rovno vedel na čo sa prišiel opýtať. "Predstav si to. Spomínaš si na tu webovú stránku o sci-fi poviedkach o ktorej som ti hovoril? Znovu majú tu skupinovú akciu, napíš poviedku za jednu hodinu. Zaujímalo by ma s akými témami sa vytiahnú tentoraz."
Ten druhý si to nechal na moment prejsť hlavou. "To je to, kam si písal aj predtým, že? To ta ešte neomrzelo dostávať z práce na prácu, čoraz nižšie bodové ohodnotenie?"
"Ako sa ukazuje povzniesť tie jednoduché bytosti na našu úroveň v mierke väčšej než pár jedincov na milión je náročnejšie než by si jeden myslel. Samozrejme že mnohý nepochopia hlbšie myšlienky." Skomentoval zatiaľ čo čítal súčasné témy. Následne sa znovu s pazvukom uškrnul. "Trocha literárnej histórie s odkazom na našu krásnu planétu. --a chápadlá?"
"Rozhodne je to pokrok, i keď smer je už otázny. Možno kruh... Avšak ako to, že si tak nadšený? Predsa toto nie je žiadna vzrušujúca interakcia, ktorá by stála za to."
Ten prvý mu venoval pohľad. "To má byť narážka na toho génia z novej sekcie Virtuálnej Reality?"
Na túto poznámku ten druhý akoby ožil. "Myslíš toho, čo si vytvoril svoj avatar podľa vlastného výzoru a potom v tom VR vystúpil ako nejaký vedec a mal rozhovor s pozemskou amatérskou reportérkou o možných pozitívach a negatívach, ohľadne používania VR?"
"Samozrejme že áno. Údajne sa musel veľmi premáhať, aby zostal vo svojej roly nudného vedca psychológie a neurobil žiadny žartík. Ako napríklad ten povestný svietiaci prst, alebo že by prevliekol prst skrz oko koblihy a zahlásil najbližšej osobe: 'Tak teraz je čas na pre-sondovanie!' Nevtipkovať bol jeho najväčší problém."
"Tak teraz to bola narážka na ich kino a filmy. Takže naspäť k pôvodnej otázke: čo im napíšeš za poviedku?"
"Tento rozhovor?"
Ten druhý mu venoval hlboký pohľad. "Si sa rozhodol trhnúť svoj osobný rekord a dostať zatiaľ najnižšie ohodnotenie vôbec? Alebo sa snažíš dostať 'Ban' za údajný závažný deficit na šedej mozgovej kôre?"
"Myslíš demenciu? Hovorí sa, že neexistuje neúspešný vedecký pokus. Buď sme s výsledkom, ktorý sme získali spokojný, alebo nie. K tomu to, čo tu robíme je vlastne výskum. Čo mi vlastne môžu? Slovne ma urážať mysliac si, že som na ich planéte? Alebo poslať mi upomienku, či výhražný list? To aby som napísal svoju poštovú adresu čo najpresnejšie."
Tentoraz to bol ten druhý ktorý sa uškrnul. "Tento vtip bol dobrí. Avšak nemal by si tie jednoduché stvorenia, čo sa polovicu času tvária zmätene, zatiaľ čo v tej druhej vyzerajú, že im ich mozog vypovedal poslušnosť. Jedného dňa by si ten dopis mohol skutočne dostať a okamžite by si sa stal celebritou. Požemštania spravili obrovské pokroky i pre väčšie nezmysli, ktorých sa odmietli pustiť a ktoré by jednoducho mohli nechať odviať." Naraz si na niečo spomenul. "To mi hovorí, že i ja mám drobnosť vhodnú spomenutia. V jednej ich televíznej reklame, poslali v rámci prieskumnej misie na Mars sondu. Tá sa po pristáťi v púšti, pretransformovala na pivný pult s načapovaným pivom a svetelnou reklamou. Celý štáb, ktorý dovtedy oslavoval úspech onemel, a pozrel sa na zodpovednú osobu. Ten dotyčný odpovedal: 'Čo je? Pokiaľ tam sú, tak prídu.'"
Ten prvý sa už chichotal. "Takže náš dar ľudstvu sa konečne vracia na svoju domovskú planétu. Avšak nie som si istý či by našli jediného dobrovoľníka, ktorý by šiel kvôli pivu kilometre do púšte."
"Ich chyba, že posielajú tie svoje sondy do neobývanej púšte. Niektorý extrémisti sa snažili presadiť presmerovania pristátia do obývaných oblastí, aby sa to 'náhodné stretnutie' mohlo prirodzene odohrať. Tak či onak, blíži sa ti termín na odovzdanie poviedky. Tak ťa nechám na nej pracovať."
Tentoraz to boli obaja čo sa rozosmiali, keď sa vrátili k svojím terminálom, pretože prakticky tá poviedka už bola hotová a už ju stačilo spracovať a tým pozemšťanom poslať. ...

Dretnoth

Dretnoth

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
I see what you did there. Snažil si sa vychádzať z komentárov na tvoje predošlé dielka. A aj by som to bral, ale potom si skĺzol do klasického drednothovania a umelecký zámer sa vlastne stal krutou realitou. Btw, také vzdoropoviedky sme tu už mali a nedopadli dobre.
Nehodnotím.
22.08.2020
8HitBoy
To kto tomuto dal tú 5ku? 🤔
22.08.2020
Myrmarach
Táto práca kdekoho podráždila. A ja vravím, prečo nie? Na tvoje pomery je napísaná dobre. Za mňa 5 bodov.
22.08.2020
Aleš Horváth
pripájam sa k Marekovi. tiež mi štýl prišiel taký na truc.
22.08.2020
xius
Meh. Ale napad pekny! Len to bolo cele neohrabane ako hranate koleso... Plus tusim, ze autor si skor vyburil frustraciu, nez originalitu. Nebol tam ani naznak ozajstnej nadradenosti martanov, posmech na pozemstanov potom vyznel ako debata deti o zmysle zivota. Mnozstvo gramatickych a stylistickych chyb bolo smutne. i/y by nemali byt takou vyzvou. Mozno skus menej dialogov a suveti nabuduce? Mozno to pojde o chlp lepsie.
22.08.2020
Aleš Horváth
xius, Dretnoth je tu už dlhšie a proste si myslí že svojím antiliterarnym štýlom bude originálny. on veľmi dobre vie, čo a ako treba robiť. Viď Marekov komentár.
23.08.2020
YaYa
Na Marťana celkom fajn dielko, ale ešte ale treba popracovať na pozemskej gramatike a štylistike. Ale nebudem rýpať, písať v inom ako materinskom jazyku nie je ľahké a pre jazyk inej planéty to platí stonásobne. Ja osobne mám v Marťančine tiež dosť problém s čiarkami.
25.08.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.