Chápadlá

Chápadlá a koniec sveta
Filmová história scifi
Vždy na vás dočiahnu, vždy. A teraz sa dívam do očí ich majiteľom. Och bože...
Aj keď to vládou nikdy nebolo priznané, každému bolo jasné, že by bola príliš veľká náhoda, keby chápadlová choroba nesúvisela s misiou, ktorá sa vrátila z Marsu. Tamojšia posádka prišla zdecimovaná údajne po útoku obrovských chápadiel. Presnejšie sa vrátil jeden človek, pomätený od hrôzy. Nikto mu neveril. Mysleli si, základňa bola zničená dažďom asteroidov alebo zemetrasením, pričom sa on jediný ako zázrakom zachránil, a trauma sa na ňom podpísala. Nakoniec sa ukázalo, že pravda bola len v tom, že sa jediný ako zázrakom zachránil. Bodaj by sa to nestalo...
Muža poslali do blázinca. O týždeň na to sa to začalo. Bol to prvý človek nakazený H.P.L.-3033 ľuďmi nazývaná chápadlovou chorobou. Šírila sa enormne rýchlo a než sa ľudia stačili spamätať, bola nakazená polovica sveta, a kým sa zaviedli opatrenia, ostalo len pár jedincov. Vírus sa šíri vzduchom ale prvé viditeľné príznaky, slizké bradavice sa ukazujú až po mesiaci. Zdravotne bol pacient č. 1 podľa kontrol v poriadku čo znamená, že vírus sa nedá žiadnymi nami známymi metódami zistiť. Dokonca aj z objektov pokrytých slizom sa nič nezistilo a podľa testov boli negatívni. Vírus bol akoby spôsoboval iba “prirodzený“ rast. Nakazení sa postupne menia na podivné zväzky chápadiel, ktoré sa neustále hemžia a krútia. Situácia bola zúfalá a vláda sa rozhodla vytvoriť loď menom Archa. Posledných 100 ľudí, ktorí majú zachovať ľudskú rasu. Mali byť podrobení najdetailnejším prehliadkam, zatiaľ čo boli umiestnení v izolačných bunkách, uvrhnutí do hyperspánku. Tam boli sledovaní, či na nich nie je vidno známky vírusu. Pokiaľ prešli, boli prevezení v bunkách na Archu. Ja, ako veliteľ Archy som bol umiestnený do oddelenej bunky, ktorá bola načasovaná na obdobie jedného mesiaca. Následne som sa mal vzbudiť do svojho kapitánskeho mostíku, a otvoriť ostatné bunky. No sa zachoval sebecky a zničil som ľudstvo. V strachu som na loď prepašoval svoju rodinu bez kontroly...
Zobudil som sa z hyperspánku, zapol som naplno prúd a rozhliadol som sa z veliteľského okna na bunky v hale pred sebou. A zachvátila ma hrôza. Z buniek mojej rodiny vyrastali obrovské chumáče chápadiel. Tie už otvorili asi polovicu buniek a šírili sa k ostatným. Deň za dňom som nemohol robiť nič iné, len sa s hrôzou prizerať skaze Archy...
Ako veliteľ mám zabezpečený vlastný dlhodobý prístup k zdrojom a tak som netrpel hladom a smädom... No inak som bol prázdny. Čo som to urobil...
Vírus ma neprestával prekvapovať. Zrejme sa dostala do nejakej novej fázy, o ktorej nebolo nič zistené. Začali sa zväčšovať... Deň za dňom zapĺňali čoraz viac priestor haly. Po mesiaci sa chápadlá začali driapať po vnútornom okne veliteľského mostíka...
Nejakým spôsobom to začalo hýbať celou loďou. Nabralo to kurz smerom späť k zemi...
Šialenstvo. Nič iné... Na mieste, kde kedysi stála zem, teraz stojí neforemná obrovská hruda chápadiel. Nie Chápadiel. Pretože to nie sú chápadlá. Ale Chápadlá! A dívajú sa na mňa. Aj zvonka, aj z nimi zastreného veliteľského okienka. Akoby vraveli jednu jedinú vetu. Budeš našou súčasťou...

Dearon

Dearon
Som veľký fanúšik fantastiky, predovšetkým žánru fantasy. Dávam prednosť hlavne klasike ako Tolkien, Kay či Williams ale nepohrdnem ani drsnejšími vecami ako Sapkowski, Martin či Červenák.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Škoda. Príliš si sa zamotal do vysvetľovačiek, až na akciu neostal čas. Ten pseudoobraz na konci sa nedá nazvať scénou, ide v zásade o generické vety, len aby sa niečo dialo. Pričom by si z toho mohol vykresať ozaj niečo hutné. 6 bodov.
22.08.2020

B.T. Niromwell
Bol tu vykreslený veľmi pekný obraz, živo som si vedela predstaviť chápadlové zväzky, chýbali mi tu však dialógy, alebo nejaká výraznejšia akcia, niečo, čo by prerušilo monológ rozprávača a vyvolalo nejaké napätie. Na záver sa mi páčil final twist, ale posledný odsek by potreboval trochu preformulovať, lebo to, že sa na neho dívajú, je síce skvelý silný výrok, ale výkrik s veľkým Ch to trochu paroduje.
22.08.2020

B.T. Niromwell
Bol tu vykreslený veľmi pekný obraz, živo som si vedela predstaviť chápadlové zväzky, chýbali mi tu však dialógy, alebo nejaká výraznejšia akcia, niečo, čo by prerušilo monológ rozprávača a vyvolalo nejaké napätie. Na záver sa mi páčil final twist, ale posledný odsek by potreboval trochu preformulovať, lebo to, že sa na neho dívajú, je síce skvelý silný výrok, ale výkrik s veľkým Ch to trochu paroduje.
22.08.2020

Myrmarach
Prekvapivo dobré, hoci mi to pripomínalo skôr zápisky v denníku ako poviedku v pravom zmysle slova. Miestami ma miatla nekonzistentnosť prítomného a minulého času. 7 bodov
22.08.2020

xius
Hm. Mne sa to zdalo prilis prevarene. (nakaza, utek z planety, ale nakaza je uz aj na lodi, posledny clovek sleduje skazu sveta) Ako asi vravia ostatni: chybala akcia. Rozpravanie v prvej osobe straca na dynamike a ak je to cele len vysvetlovanie deja citatelovi, uplne strati dych. Napad mohol fungovat, ale chcelo by to inu formu.
22.08.2020

8HitBoy
Nápad ozaj fajn ale súhlasím, ze tomu trošku chýba zvrat/cliffhanger/hocičo na tento štýl. Nevadí ale, možno nabudúce!
22.08.2020

Aleš Horváth
Pripájam sa k ostatným.
Nápad super, aj konšpiračné teórie a là korona, či americké horory.
Ale spracovanie.... ty, juuuuuj
23.08.2020

YaYa
Jedna z najviac klišé zásad pri písaní hovorí Show, don´t tell. Síce podľa mňa neplatí absolútne, ale tebe by som odporučila sa ňou riadiť. Ono to totiž znie skôr ako prerozprávaný obsah niečoho než ako poviedka. Napríklad si mohol začať tým, ako sa kapitán preberá zo spánku, prechádza sa archou a zisťuje, že niečo je zle. Pozadie by som odporúčala odhaľovať postupne a nevybafnúť to celé v úvode. Viem si predstaviť, že by potom poviedka vyzerala oveľa lepšie.
25.08.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.