Jaštere z Mexicana Street

Z diaľky bolo počuť dunenie. Žeby sa mestom valila ťažká vojenská technika? Ale veď tu v Amerike nebola žiadna vojna.
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
Ulicami mesta sa ozval hluk. Aj ťažké autá nadhadzovalo, no zatiaľ nič nebolo vidieť. Ľudia odstavovali vozidlá, niektoré dopravné prostriedky sa narážali medzi sebou. No všetko prichádzalo z Rosemary Avenue. Z dvoch strán zaznieval dunivý zvuk.
Ale keď z Mexicana Street vykukli ostré zuby, ľudia spustili krik. Nevedeli kam skôr utekať, lebo sa ocitli v slepej uličke zastavaných áut a z ďalších strán sa na nich valili jaštere. Obrovské jaštere.
Des a hrôza. Krik a jakot konkurovali divokému revu šupinatých tvorov, ktorý sa s čoraz väčšou vervou púšťali do spanikárených chodcov či vodičov odstavených áut.
„Tak to by sa mi páčilo. Za každého dinousaura...“ mädlil si ruky George Cayton.
„Pane, to sú tyranosaurusy!“ upozornil ho obchodník v drahom obleku.
„Dostanete milión dolárov. A druhý raz ma neprerušujte, lebo skončíte v pazúroch mojich miláčikov.“
„Dobre, dobre!“ pritakal rýchlo obchodník.
Obaja sedeli vo vrtuľníku, ktorý sa vznášal nad hlavami oboch dinosaurov. Cayton podal na kolená obchodníkovi kufrík s dvoma miliónmi dolárov.
„Pane, ale to riziko, ktoré som musel podstúpiť, keď som ich tajne nakladal v Jurassic Parku… Chcelo by to bolestné aspoň pol milióna.“
„Jasné. Ale ako vravíte, bolestné vám vyplatím.“
Cayton pravačkou chytil kufrík, a ľavým ramenom vysotil obchodníka von z vrtuľníka. Ulicami sa niesol ďalší rev, kým nezanikol v hltane jedného z dinosaurov.
„Bolestné máte vyplatené v naturáliach,“ uškrnul sa Cayton. „Steve, zavolaj mužom, nech odchytia tie dve jašterky a dopravia loďou do Washingtonu. Pôjdeme pozrieť strýčka Sama do bieleho domu.“
Rukou dal znamenie pilotovi a ten obrátil vrtuľník ku Caytonovmu sídlu asi dvadsať kilometrov od tohto miesta.

Aleš Horváth

Aleš Horváth
V okne mojej kajuty zažiarila Zem. Už sú to roky, čo som kedysi podobne pozoroval Mesiac. Na vesmírnej lodi Alpha 751 z termoplastického materiálu zažívam momenty, keď vidím Mesiac a Zem naraz takmer vedľa seba. V ojedinelých chvíľach mávam vo výhľade spolu s nimi aj Slnko. Jeden by si myslel, že rokmi sa začne človeku cnieť za rodnou planétou, mne však nie. Z nostalgie zapínam z času na čas stroj a ja sa teleportujem do dávnych vekov. Vekov bohov a mýtov do čias legiend a hrdinských bojov. Práve preletel okolo nejaký Klingon. Musím ísť, pošlem po ňom zásielku do Delta kvadrantu. Keby niečo, nechajte odkaz na 3D zaznamniku. Tá stará kraksňa už síce blbne, ale to viete, počas bojov Jediovia nikdy nešetrili lode Darth Vadera. Bol zázrak, že som ho vôbec rozchodil, keď sa Temná hviezda rozpadla. Ešte že teleport fungoval správne, vyhodilo ma z budúcnosti naspäť pár sekúnd pred jej výbuchom.

Diskusia

HB
V podstate mám rovnaké výhrady ako v prvej poviedke, tu ale pribúdajú aj zlé vyskloňované slová. Fakt je asi lepší nápad spraviť jednu poviedku a naozaj ju skusit "vypilovať". Ale veď nevadí, o nič nejde, poviedka zabavila!
23.05.2020

xius
Unava autora sa ukazuje, a asi aj malo casu. Zase sa tam obcas zjavi nieco fajn, ale je to zahrabane v beznadeji zvlastnych slov a tvarov. Rychlost a kvantita nie je naozaj dolezita! :) Celkom by ma zaujimalo, co by si napisal, leby si tomu dal celu hodinu.
23.05.2020

Marek Páperíčko Brenišin
HB a xius to povedali aj za mňa. Nabudúce skús jednu ale poriadne. Nápady máš, ale spracovať ich všetky za tak krátky čas je ozaj o hubu. Potom akurát trpí kvalita a začína to byť prúser aj na pomery PnP. Za 5 bodov.
23.05.2020

Milan "Miňo" Tichý
Je to presne o tom, čo už bolo spomenuté. Radšej jednu a poriadne ako takto. Je to veľmi cítiť pri čítaní. Elementárne chyby aj v štylistike aj vo forme. Škrípe to proste kde sa dá, pričom keby si lepšie spracoval len jednu z dnešných mala by lepšie hodnotenia.
23.05.2020

YaYa
Nope. Tu už dosť trpela aj zrozumiteľnosť.
24.05.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.