Uviaznutí

„Kerberos ticho!“ zakričala na svoju uvrieskanú čivavu moletná, asi 60-ročná pani s ovocným s kvetinovým výbuchom na hlave a usmiala sa falošným blahosklonným úsmevom.
Filmová história scifi
„Kerberos ticho!“ zakričala na svoju uvrieskanú čivavu moletná, asi 60-ročná pani s ovocným s kvetinovým výbuchom na hlave a usmiala sa falošným blahosklonným úsmevom.
Chlap v čiernej teplákovej súprave sa tiež usmial. Nie že by bol ten úsmev pre masku vidno, no aspoň sa pokúsil. Koniec – koncov, škrípajúca kabínka v ktorej sa všetci traja aj so psíkom už minútu viezli, bola malá a nedalo sa nikam ujsť. A hoc to neznášal, odkedy sa tu ocitol, musel sekať dobrotu. A dobrého suseda.
Konečne výťah ohlásil prízemie, dvere sa otvorili a muž nechal guľatučkú majiteľku aj s Kerberom na rukách vystúpiť ako prvú.
„Éeeeh,“ otočila sa z ničoho nič susedka. „Pán sused, viete o nadchádzajúcej domovej schôdze? Chceli by sme prerokovať zateplenie činžiaku, tak snáď prídete?“
Chlap iba nemo prikývol. Hlavne pokoj, vravel si potichu.
„Dobre, tak sa vidíme v stredu pán Oblačný,“ pípla suseda a zmizla.
Muž v ešte chvíľu počkal, dal jej dostatočný náskok, a vydal sa von.
Po ceste premýšľal. Doteraz sám nevie, ako sa tu dostal. Pamätá si, ako sa zbavil šéfa, ako ho zraneného odviedol syn a ...a potom sa prebral v nejakej posranej diere, kde nič nefunguje tak ako má. Uviazol v inom svete.
Po rokoch sa však naskytla šanca. Z novín sa už pred nejakým časom dozvedel, že sa v meste vyskytli aj ďalší, podobný jemu, a tak sa rozhodol s niekoľkými z nich stretnúť. Pred tým, než ich ale nakontaktoval si na internete vyhľadal čo najviac dát, naštudoval dôležité informácie a získal čo najväčšie množstvo primárnych prameňov. Z knižnice. Časť z nich mal koniec – koncov so sebou v Tesco igelitke.
Na okamih sa zastavil, pozrel na hodinky, ktoré mal na čiernej rukavici a napokon rozhodne vykročil smerom k zastávke električky. Po tom, čo nastúpil, pár ľudí síce na neho divne pozrelo, no už si zvykol. Aj tak si myslia že je nejaký crosslayer, ako im tu vravia.
Z MHD vystúpil asi o pol hodinu neskôr na zastávke v meste. Stretnutie malo prebehnúť v parku, nakoľko z dôvodu nedávnej pandemickej krízy ešte nie sú jedálne a reštaurácie otvorené. Zrazu sa zastavil. Bolo by fajn na dnešné stretnutie aj niečo kúpiť, možno nejaké koláčiky. Poobzeral sa teda vôkol seba a vošiel do najbližšieho obchodu s jedlom.
„Pane, ale tu naozaj musíte mať rúško, nie len respirátor, či čo to vlastne máte“ spustila na neho hneď pri vchode malá blonďatá predavačka v okuliaroch a s výzorom besného krtka. Chcel čosi namietať, ale napokon si to rozmyslel a otočil sa teda k odchodu. Smerom z potravín stretol ramenatého, i keď v porovnaní s jeho dvomi metrami omnoho nižšieho SBS-kára. Len tak z cviku ho skúsil použiť svoje schopnosti. Nič. Napokon to vzdal a vyšiel von.
Neznášal tento svet, neznášal tento vesmír a neznášal pohybovať sa medzi normálnymi ľuďmi. Chýbali mu jeho vymoženosti, jeho hračky, jeho schopnosti. Čosi spôsobilo, že nič z toho čo ovládal, nefunguje. Tam doma bol niekým, druhým najmocnejším mužom. Tu nemohol poriadne ani žiť. To sa musí zmeniť!
Po asi dvadsiatich minútach dorazil k parku. Už z diaľky ich videl. Šedivý starec s orlím výrazom a dlhou bradou v červenej bunde, no inak celý v bielom, sedel na lavičke a oboma rukami sa opieral o akúsi veľkú železnú palicu. Ten druhý bol bledý ako stena a nemal nos. Na sebe mal rifle a tričko a neustále sa pohrával s akýmsi prútikom a čosi stále tlačil starcovi do hlavy. Kúsok od nich ležal na studenom chodníku akýsi blázon s odrastenými prefarbenými zelenými vlasmi.
Pristúpil k nim. Z kníh poznal ich mená. Saruman. Voldemort. Joker.
„Páni, asi čakáte na mňa. Som Darth Vader a myslím, že sa musíme porozprávať, ako sa dostať z tejto situácie. Z tohto sveta.“

cyberstorm

cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

Straka
Po prečítaní úvodu som už ticho dúfala, že nie som jediná, kto si o čivavách myslí, že sú krvilačné beštie :DDDD keďže ja som ich v svojej PNP brala ako zdroj všetkého zla :DDDD Inak poviedka super, pobavila najmä predstava ako si Vader vláči fantasy romány v tesco igelitke a „Pane, ale tu naozaj musíte mať rúško, nie len respirátor, či čo to vlastne máte“ :DDDDDDDDDDDDDD
02.05.2020
Myrmarach
Z tohto mám rozporuplné pocity, ale nie je to zlé. Pozor na dlhé vety. 7 bodov
02.05.2020
Marek Páperíčko Brenišin
Chlap v čiernej teplákovej súprave :-D Oukej. Škoda toho záveru, trošku lacné, ináč ma ale pobavilo. Silná úvodná scéna a čivava Kerberos okamžite zaujala :-D Za 8.
02.05.2020
xius
Crosslayer! :D Ucta prevelka, nedokazal som na prvu temu nic vymysliet a toto je take krasne priamociare a presne v duchu PNP. :)
02.05.2020
B.T. Niromwell
Páčil sa mi hint s respirátorom a malá hra vp oslednom odseku, keď čitateľ hádal, kto je kto:)
04.05.2020
Nie som robot
Dávam veľmi veľa bodov. Poviedka skončila inak, ako som čakal, presne ako v živote....
a...výzor besného krtka....
05.05.2020
Milan "Miňo" Tichý
Niektoré momenty boli fakt vtipné. Nieslo sa to v takom príjemnom duchu a očakávaní, čo sa s toho vykľuje. Náznaky fungovali viac než dobre. Bolo tam ale sem tam dosť preklepov a občas to bolo trochu kostrbaté, čo sťažovalo čítanie. Nápad ale bol rozhodne dobrý :)
08.05.2020
Monika Kandriková
Fajne, v pohode. Ale podľa môjho názoru by v živote neboli za dobrých susedoch. :D :D Aj som sa posiala, ďakujem pekne.
11.05.2020
cyberstorm
Vsetkým dakujem. Vidime sa uz tuto sobotu v dalsom kole ;)
19.05.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.