Perina z hviezd

Teraz to bolo ozaj o chlp. Ale je to tu. PNP.
Podporte scifi.sk
„Dano, kurva, tak kde si?“
„Už idem, mami!“
„Tak si švihni! Potrebuješ kolkovanú žiadosť, aby si mi doniesol jeden posraný pohár vody?“
Daniel prevrátil očami. Trpezlivosť, prízvukoval si v duchu. Mama bola chorá, no aj tak pociťoval hnev zakaždým, keď ho buzerovala pre nič za nič. Zatiaľ, čo kráčal po schodoch nahor do maminej izby, spomenul si na deň, ktorý im všetkým zmenil život.
***
„Máte rakovinu... Glioblastoma multiforme, je mi to ľúto...“
Doktorove slová zneli ako rozsudok smrti. Ale jeho mama sa iba usmiala. Daniel vedel, že sa nehodlá vzdať. Jej gesto v ňom vzbudilo pocit obdivu a hrdosti. Akýkoľvek iný človek by sa zložil, ale ona nie.
„Zvládneme to,“ šepla Danielovi, keď osameli.
Objal ju. „Áno, mami. Až sa vyliečiš, darujem ti perinu z hviezd.“
„Dano, už máš tridsať,“ láskavo ho pokarhala. „Mal by si prestať toľko rojčiť.“
Namiesto ďalších slov iba pokrútil hlavou. Pevnejšie ju objal, na tvári mu zahral jemný úsmev.
Vtedy veril, že to zvládnu. Ale choroba postupovala rýchlejšie a agresívnejšie. Už o pár mesiacov sa z jeho mamy stal iný človek.
***
Opatrne otvoril dvere.
„Dano...“ postaršia žena ležiaca na posteli sa už zadýchavala po takmer každom slove. „Jeden... skurvený... pohár... To si... ho niesol.... z Mongolska?“
Stisol pery do tenkej čiary a podal jej vodu. Jeho mama si z nej odpila a vyprskla. „Chcela som... bublinkatú! Ty... neschopný... potrat!!!“
Aj keď vedel, že z jeho matky hovorí choroba, každé slovo ho bolelo. Ako rozžeravený nôž, ktorý niekto otáčal v rane a vyžíval sa v jeho utrpení.
„Bojuj, mama,“ povzbudil ju, stálo ho veľa ovládania, aby jej neodvrkol späť. „Sľúbil som ti perinu z hviezd, pamätáš?“
„Strč si... ju... do riti!“
Na tento deň sa odhodlával dlho.
Ikskrát si predstavoval, ako to urobí. Z lásky voči nej sa postupne stal súcit, ten sa plynulo zmenil na opovrhnutie a nenávisť.
Ako rakovina postupovala, mozog Danielovej mamy fungoval menej a menej. Kedysi nežná dáma nadávala ako ožran v štvrtej cenovej. Hádzala po ňom veci. Dokonca sa ho pokúsila bodnúť nožnicami. Dvakrát.
Nemohol sa na to pozerať. Ale dlho nevedel nabrať odvahu, aby jej uľavil. Zmiernil jej utrpenie.
Až dnes.
„Daniel?“ z jamy sa ozvalo slabé zašepkanie.
Neodpovedal. Namiesto toho otočil kohútikom. Do plytkého hrobu sa začala valiť voda.
„Daniel!“
Nikto ti nepomôže, pomyslel si pohŕdavo.
„Daniel, pomoc!!!“
Nazrel do jamy, pri pohľade na bezvládne staré telo so strachom v očiach sa uškrnul. Na hladine okolo jej matky sa už jagali hviezdy.
Počkal, kým ju zaleje voda. Sledoval, ako sa bublinky na hladine objavujú čoraz zriedkavejšie. Až zmizli úplne. Na vodnom povrchu sa odrážala nočná obloha.
„Vravel som, že ti darujem perinu z hviezd. Spi sladko, matka!“

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

hayd
Keby si preventívne občas pofajčia trafku, mohlo to celé dopadnúť inak...
28.09.2019

Monika Kandriková
Výborne napísané -- ale, stiahla som bod za nevysvetlenú perinu z hviezd ak sa uzdraví :D :D a bod za to, že takto k človeku s rakovinou - povieš si psychopat nemyslí, pravda, je to horor, pravda, ale predsa len - príliš mnoho motivácie/premeny syna zostalo nevysvetlené ... asi som citlivka. :D :D A já byť tá mater - prídem hentohto strašiť do basy, by som mu urobila z doživotia peklo. :D :D
28.09.2019

cyberstorm
To bola rakovina mozgu? Aj tak dobre...a krute... Velmi krute. Az mi moje kamenne sedco stislo. A smutne :''(
29.09.2019

Kei
Naozaj dobrá hodinovka. Drsná a mrazivá, jediné čo by som vytkla, je ten prerod z milujúceho syna v psychopata. Síce je tam vysvetlené že sa menil postupne, ale vzhľadom k extrému ku ktorému dospel mi to škrípe. Uverila by som vraždu v afekte, ale spôsob akým ju pochová chce inú náturu.
Tak či tak, dať dokopy takýto text v časovom rozsahu ktorý bol k dispozícii, klobúk dole.
29.09.2019

Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem všetkým za komentáre :-) Toto bola poviedka, ktorá sa rodila za okolností "dofrasa, mám už iba desať minút!!!" :-D Uvedomujem si, že mi preto ušlo trochu to prepojenie, plus, už neostal čas na vykresľovačky synovej premeny v totálneho psychopata. Ešte raz vďaka za všetky hodnotenia.
30.09.2019

Milan "Miňo" Tichý
Nebudem opakovať, všetko už asi bolo povedané. Je to hodne dobré, ale škoda, že nebolo viac času na vysvetlenie pár vecí. Viď ostatné komentáre.
03.10.2019
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.