Apokalypsa vojen

Sme v tom spolu. Nezdá sa to iba mne, či tebe. Apokalypsa je za dverami...
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Keď som bol na vojne, tak sa mi to snívalo ako živé dianie z pohľadu prvej osoby v procese spánku, čo stúpa a klesá a rotuje po húsenkovej dráhe s mokrým vyvrcholením na konci. Prinútilo ma to vstať z postele, ale aj ten hluk z vonkajška sídliska. Roztvoril som tú zaprášenú žalúziu za záclonou a stále mám to dianie pred očami. Porozbíjané sklá na oknách panelákov okolo, horiace a zdemolované autá, ľudia hocijako porozhadzovaný po ceste, na trávnikoch- Ako vysypané zápalky z krabičky. Aj moje auto má znova rozbité čelné sklo, a znova ošúchaný lak a preliačiny po bokoch, no tento raz nie mojou príčinou. Bolo to tak živé. Ako naozaj, ako lucídny sen. Neuveriteľné! Fascinujúce. Tak skutočné. Začalo to byť strašidelné.
Hovorím si: „Zobuď sa!“ Aj zavriem oči.
Otvorím oči, ale stále som tu. Nič sa nezmenilo. Do tela dostávam dávky adrenalínu. Je to vzrušujúce, že sa mi takto živo sníva a neprestáva to. Čudujem sa, že nemám erekciu. Idem pozrieť sa do bytu za dverami mojej izby. Otvorím ich, ale na ten pohľad nezabudnem dokým nebudem úplne mentálne zdegenerovaný. Chýbal kus paneláku po ľavej strane, dve spálne preč aj s kúpeľňou.
Je to smiešne. Vždy bolo. To plátno sestry a mňa, keď sme boli mladistvý, a matka si nás dala vyfotiť na pamiatku. Mal som osemnásť a mal som ísť do Francúzska na kuchársku stáž, a sestra mala pätnásť a tiež bola niečo. Už neviem presne čo. A tá naša póza a výrazy na ksichtoch sú furt humorné. Dokonca aj teraz aj vtedy som sa uškeril, keď som to tam videl len tak stále visieť na stene, aj s polovicou roztrhaného paneláku, ohňom a mŕtvolami na balkónoch. A cez to prestrekuje voda z trubiek, a z toho večne upchatého hajzla. Bol som zmetený. Potreboval som chvíľku.
Potreboval som viac než chvíľku. Sedel som na posteli vo svojej izbe, v ktorej som prežil viac ako dvadsať rokov, a zrazu z momentu na moment, okamih sťa nepatrný prachový epitel špiny odfúknutý vetrom, že neviem si naň ani spomenúť čo a ako, a naokolo mňa toto. Nikde neboli ani rodičia. „Ani ty Spok, môj malý nesmrteľný psí priateľ...“
Jednoducho som sa obliekol. Dal si do očí šošovky, a zvyšok balíčka vzal so sebou, aj s náramkom od frajerky, nožom od sestry a hodinkami od mami. A s darom tohto podivného života od otca, keď už teda si to takto menujem. Frkol som sa aj parfumom, čo som mal v skrini. Kašlem na to. Apokalypsa jak sa patrí. Moja izba nedotknutá ako sarkofág. Znamenia. O podrobnostiach rituálov rozlúčky momentálne ani nehovorím.
Zliezol som dole na ulicu, neustále vo vytržení z niečoho nového čo vidím a počujem. A nejaký nechutný, už z diaľky špinavý a krvavý preživší chlapík znásilňoval jednu pani, čo som poznal z videnia. Úplne nechutne, len tak na asfalte cesty, s krikom a plačom šíriacim sa do okolia. Akési červené SUV prerážalo si priechod po hlavnej, autá horia. Z okolia počuť výbuchy. Neviem sa spamätať. Snažím sa akože konať, a rozutekal som sa k tomu mäsiarskemu psovi čo sa odbavoval na žene. Beh, výskok a kopačka. Odšuplo ho na niekoľko metrov...
„Stačí, zoberte ho. Buď sa pridá alebo bude makať do skorej smrti. Toto je tretia svetová vojna. Nikto neostane nečinný!“ odriekol rozkazy seba-zvaný vodca občianskeho odboja statočných a debilných.
Apokalypsa je tu. Som v tom. My Sme v tom.

hayd

hayd
Metatropomorf

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Už genitív v názve ma upozornil, že niečo tu smrdí. Opäť, mrzí ma, že musím kritizovať. Dlhé zložité súvetie na začiatku skôr odrádza, hneď do toho buchne hrúbka (porozhadzovanÝ ľudia). Navyše, celé to akosi len tak plynie v priestore, zvrat je nasilu a pôsobí ako deus ex machina. Dal som 2.
28.09.2019
hayd
Je iritujúce, že sa nedá komentovať bez nutnosti hodnotiť hviezdičkami. Som rád, že ľudia tvoria. Za mňa osobne, ani jeden príbeh ma nejak nechytil za srdce, ale fajn súťaž. Určite sa ešte zúčastním.
Ps: Posieram gramatickíí nacizmus, ako aj národniarské hodnoty a pýchy jazykových abnormalít...Inak vďaka.
28.09.2019
Kei
Na prvý pokus nie zle, ale ťažšie sa to číta, trochu ťažkopádny štýl.
30.09.2019
Milan "Miňo" Tichý
To, čo tento text zráža dole je jeho neučesanosť. Je to jeden chaos. Ja viem, za hodinu napísať dokonalý text sa nedá, ale základ je , aby to bolo čitateľné. Pôsobí to ako kopa navŕšených myšlienok naskladaná za seba v rozťahaných súvetiach. Vidno, že bol nápad, ale myšlienky utekali rýchlejšie ako sa stíhali písať. Inak nie je nutné komentovať vlastný text, niekedy je to viac na škodu...a píš ďalej
03.10.2019
Magda Medvecká
Mám pocit, ako by tu bola snaha o nejaké poetické/dramatické/teatrál ne vyjadrovanie (čo vlastne celkom môžem), aj keď občas ten slovosled a pády a skladba slov trochu škrípali. A ten dej bol zvláštny, naozaj ako sen, ale asi sa mi páči postava hrdinu, okolo ktorého udalosti viac-menej prelietavajú bez toho, aby sa ho dotýkali, aj keď on sa ich môže zúčastniť. Nepríde mi to ako taký klasický hrdina, ktorý všetko berie osobne a všetko sa deje jemu osobne. Po premyslení a odfiltrovaní tých zlých vecí s prekvapením zisťujem, že sa mi to vlastne celkom páčilo.
Bohužiaľ, všetok dobrý pocit zabil komentár autora. Lebo, bohužiaľ, bez gramatiky sa nikto ďaleko nedostane a môže si písať akurát tak pre seba. Lebo čo som si všimla, tak je tu dosť veľa čitateľov, ktorým na tom záleží. A keď už je text na verejnosti, aby si ho mohli prečítať aj iní ľudia, tak by už mohol mať aj nejakú formu a úroveň.
09.10.2019
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.