Radšej sa báť

Schrodingerova mačka

Estel sa už nemohla ani len prejsť po ulici bez toho, aby sa neobávala o svoj život. Neustále na sebe cítila niečie oči. Jej myseľ sa s ňou riadne zahrávala. "Veď neprichádzam o rozum!" Zúrivo si povedala pre seba a pokračovala k parkovisku. Odkedy jej začali chodiť tie správy, nikam nechodila sama, až na dnešok. Potrebovala nutne nakúpiť aspoň základné potraviny a veci do domácnosti. Nenechá si predsa nejakým anonymom zničiť život. Aj tak však bola opatrná a na nákup sa vybrala do preľudneného obchodného domu. Keby sa niečo prihodilo, urobí rozruch a hneď jej niekto pribehne na pomoc. Nákup mala vybavený, ostávalo sa len vrátiť domov. Od parkoviska ju delili už iba dve možné cesty. Eskalátorom alebo výťahom. Výťah sa jej nepozdával, čo ak sa práve tam na ňu vyrúti onen úchyl a nebude jej mať kto pomôcť. Vybrala sa k eskalátoru aby sa čím skôr dostala do bezpečia domova. No pred pohyblivým schodiskom postávala nepríjemná partia. Asi štyria chlapi ako vytiahnutí z filmu o gangstroch s vraždou v očiach. "Prestaň s tou paranojou, hlúpa hus," zašepkala si popod nos a pokračovala ďalej. Jeden z chlapov s ňou nadviazal očný kontakt a pomaly sa vybral naproti nej. Takmer urobila piruetu a v návale adrenalínu vbehla do výťahu. V ušiach jej hučalo. Srdce jej bilo tak silno, až mala pocit, že ju niekto päsťou opakovane udiera do hrude. Potrebovala chvíľku, aby sa spamätala. Zhlboka dýchala, pričom sa snažila tváriť normálne. Po chvíľke sa upokojila dostatočne na to, aby si uvedomila kde stojí. Bola vo výťahu, ktorý sa pomaly plnil prichádzajúcimi ľuďmi. Jej panický atak trval len chvíľku, pretože sa ešte nestihli pohnúť. Výťah bol veľký a kapacitu mal na pätnásť ľudí. Zatiaľ ich bolo deväť vrátane jej. Modlila sa aby sa čím skôr spustil do prízemia aby sa rozbehla k autu. Zatvárali sa dvere. "Poďme, poďme, nech nás neprivolá nejaký debil na každom poschodí," šomrala si pre seba. Pípol jej telefón. "Akurát to teraz potrebujem," pokračovala v rozhovore so sebou. Stálo tam: "SOM TU S TEBOU." Zalial ju studený pot. Jej prenasledovateľ je v výťahu. Ale ktorý z nich to bude. Šli dole z piateho poschodia kde ich polo deväť, na štvrtom pristúpili traja ľudia. Boli tam Štyri ženy, dve deti, čo nechalo šesť mužov v rôznom veku. Najmladší bol akýsi pubertiak v mikine, najstarší zase pán v úctyhodnom veku. Stála celkom vzadu, takže nevidela kto každý drží v ruke mobil. Napadlo ju zavolať na to číslo. No biedne. Síce jej to zvonilo, ale vo výťahu nebolo počuť ani len vibrovanie. Navyše ak to jej prenasledovateľ zaznamenal, tváril sa, že sa nič nestalo. Premýšľala ako zistí, ktorý to bol. Požičala si od priateľky elektrický paralyzér. Až ho nájde, dá mu okamžite šok a zavolá políciu. Darebák bude ľutovať, že si s ňou začal. Ďalšie pípnutie. "Do šľaka."

Pozrela na mobil. "Dnes ti odoberiem pečeň a obličky." Šok jej znova vohnal adrenalín do žíl. Obzerala si rýchlo každého z mužov. Jednu ruku mala v kabelke pevne zvierajúcu paralyzér. Pomaly sa predierala vpred k dverám. Výťah šiel neuveriteľne pomaly. Už boli na treťom poschodí, ale nikto nepristúpil alebo nevyšiel. Prešla okolo prvého muža, stojaceho najbližšie. Nemal mobil v rukách. Ďalší držal za ruku jedno z detí. Pristúpila k pubescentovi. Možno ide len o jeden s tých mladistvých žartov, čo sú v móde. "Ukáž mi mobil," povedala a nastavila dlaň. "To ani náhodou," odvetil a ignoroval ju. Vytrhla mu ho z rúk čo spôsobilo vo výťahu menší rozruch. Chalan sa hral nejakú hru, ale všetci ostatní okolo nej vytvorili polkruh. Pár ľudí sa však stále ešte tvárilo, že sa ich to netýka a preto si to nebudú všímať. Začula známe pípnutie. Pozrela na mobil. Otvorili sa dvere výťahu. Druhé poschodie. Znova žiadna výmena pasažierov. Situácia sa zmiernila, všetci stále normálne, len ďalej od nej. V sms stálo: "Za chvíľku si moja." Dosť, dosť, dosť. Opakovalo sa jej v hlave. Už nevedela ako ďalej. Vytiahla paralyzér a zaútočila na jediného muža s mobilom v rukách. Starý pán ihneď padol k zemi. Dvaja ďalší chlapi ihneď priskočili, zatlačili ju k stene výťahu a vytrhli jej paralyzér z rúk. Jeden z nich ju pustil, ale druhý ju pevne zovieral, aby sa o nič ďalšie nepokúšala. "Čo to robíte ženská?" spytovali ju. "Posielalmi výhražné smsky, chcel ma zabiť a vybrať moje orgány. Veď si pozrite môj mobil aké mi chodia správy." Počas jej vysvetľovania sa starší pán zmietal na zemi, aj keď už šok skončil, lapal po dychu, triasol sa. Vyzeralo to ako by sa dusil. "Čo ste si mysleli, že zaútočíte na starého pána? Ak má v ruke mobil tak je to len Schrodingerova mačka a vy to risknete? Mohli ste niečo povedať. Dalo sa to riešiť aj inak." Pán na zemi znehybnel. Zabila ho. Po tom ako mu roztrhli košeľu, bolo vidieť jazvy po voperovanom kardiostimulátore. "Zavolajte niekto sanitku," povedal muž ktorý ju držal. "Volajte aj políciu, ja ju postrážim." Na prízemí vystúpili. Väčšina sa rýchlo rozutekala preč od incidentu. "Zavriem ju do auta, aby neútočila na nikoho ďalšieho. Nevieme či má aj inú zbraň," dopovedal muž ktorý ju držal. Plakala, bola bez seba keď hľadela na ochabnuté telo človeka, ktorému vzala život. Muž sa k nej naklonil ako ju dával sadnúť do auta a prehovoril: "mám ťa suka." Jej vydesený nemý pohľad zakryl úder dverí auta. Počula ako naštartoval.


Grimbur
Arubis

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Dal som 2. Aj napriek PnP. Vysvetlím.
1/ Blok textu. Odseky robia text čitateľným, v mikropoviedke sú esenciálne krátke a výstižné myšlienkové útvary. Zjednodušene: jeden odsek = jedno miesto, jedna osoba, jeden čas, obvykle aj jedna myšlienka.
2/ Tvorba deja trošku viazla. Tu bola téma namontovaná nasilu, vyvážili to ale iné dva momenty.
3/ Pobavilo ma: "Dnes ti odoberiem pečeň a obličky." To bolo fakt cool. Žiaľ, to bolo všetko.
4/ Koniec mal dobrý zvrat, ale vyznel béčkovo.
Autor, máš potenciál, ale dávaj svoje poviedky čítať iným, najmä takým, ktorí sa neboja text skritizovať a ukázať ti, čo robíš zle. Potom to bude fajn. ;-)
20.10.2018

Milan "Miňo" Tichý
Nebudem opakovať po Marekovi...alebo jednu vec predsa len zopakujem:"ODSTAVCE!"
Nejako som to nevedel zaradiť do určenej témy a to prirovnanie k Schrödingerovej mačke tam bolo buchnuté na silu, len aby to tu mohlo byť. Inak zase raz slušný rozsah práce, len mi tam ostáva visieť priveľa nezodpovedaných otáznikov...
21.10.2018

YaYa
Keď si odmyslím tie chýbajúce odseky - áno, odseky sú dôležité, a ešte viac, keď ide o text, ktorý sa bude čítať z obrazovky, blok človek po dvoch riadkoch odradí - tak to bol v pohode ucelený príbeh s dávkou paranoje. Asi by sa mi ale tiež viac páčil iný koniec ;)
21.10.2018

Grimbur
Ďakujem každému za spätnú väzbu. Pôvodne som chcel napísať sci-fi príbeh o tom, ako psychopatický doktor odoberie orgány žene, vhodnej darkyni orgánov pre svoju cybernetickú manželku v kóme. Trik mal byť v tom, či sa orgány vôbec ujmú, pretože kým ich extrahuje, spomenutá darkyňa podľahne zraneniam ktoré obdržala pri únose. Len som sa zapísal a o 19.40 som si uvedomil, že to proste nestihnem. Koniec som zúfalo zakončil B-čkovým hororom z 80-tych rokov. zhruba 20.08. Než som to prekopíroval, bál som sa babrať s úpravou. Ale to nie je výhovorka. Chcem sa lepšie naučiť zvládať dialógy, čo tu nie je až tak vidno. A hlavne tie odseky. Popravde, netušil som, že je to až tak na oči. Každopádne vyhľadám si k tomu niečo aby som to nabudúce zvládol technicky lepšie. Poteší návrh na nejakú literatúru, alebo stránky kde sa o tom naučím viac.
21.10.2018

YaYa
Viac o týchto veciach sa dá v prvom rade naučiť z akejkoľvek kvalitnej literatúry - čítať, čítať, čítať, kým sa to nedostane pod kožu a do krvi.
Na základnú teóriu odporúčam Alexandru Pavelkovú. Konkrétne článok "Ako nepokaziť poviedku" a sériu "Spisovateľská alchýmia" - nájdi si to podľa názvov cez Google, linky sa tu zle posielajú :) Veľa šťastia :)
22.10.2018

B.T. Niromwell
Mne sa to čítalo celkom fajn, plynule, nebolo to veľmi kostrbaté. Áno,absencia odsekov vytvárala taký pocit, že sa veci dejú vo veľmi rýchlo slede, ako v starých čiernobielych groteskách, to bolo rušívé. Tým že je to PNP, tak fígeľ je v tom, že veľký blok textu je pascou na autora. Čo sa mi páčilo, určite záver a opis psychopatického správania, ako rátala ľudí vo výťahu, to bolo super. Námet, ktorý si psomenul v komentári znie super, určite ho spracuj a pošli.
22.10.2018

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.