Plánovaná razia

Čo ak existujú bytosti ktoré by mali byť len rozprávkach? Kým nechcú aby ste ich spoznali tak o nich ani neviete. Dokonca aj polícia je na nich krátka. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - bez udania - Plánovaná razia
Ilustračné obrázky k spacenews - bez udania - Plánovaná razia / Zdroj Disclaimer
Sladká vôňa cukrovej vaty po mojej pravej ruke ma lákala. Odolávala som, za bežných okolností by som sa do tej ružovej sladkej dobroty pustila bez zdržiavania. Každý lunapark má svoje lákadlá. V podobe sladkých dobrôt, rôznych hier , kolotočmi od výmyslu sveta. Už len pohľad na kolotoče mi robil nevoľno. Mojím cieľom dnes bol hlavný cirkus. Videla som ho už z diaľky. Osvetlený ako celé Las Vegas. Pozrela som sa na hodinky mala som dosť času do môjho dnešného stretnutia. Prechádzala som okolo stánkov s sladkými pochúťkami. Zaujali ma čokoládové tyčinky. V tom som ucítila pohľad na sebe. Všetky moje zmysly volali na poplach. Prechádzala som ďalej po ceste k cirkusu. Dnes tu nie som kvôli čokoláde ani kolotočom. V tme som videla lepšie ako ostatný ľudia. Ja vlastne ani nie som človek. Prechádzala som okolo stánku s puškami kde chlapec s kolosálnym akné na tvári získal veľkého plyšáka pre dievča v dlhej károvanej sukni a obrovskými okuliarmi. Nadšene ho objímala. Nôž v mojom podpažnom púzdre ma začal chladiť. Ľudské vzťahy majú trvanlivosť ako jogurt. Nenávidela som podobne sladké páry. Môj tieň ma stále sledoval. Ako som kráčala k cirkusu potili sa mi dlane. Dnes sa s ňou stretnem. Nôž ma stále chladil. Ten pako ktorý ma kontaktoval si myslel , že niečo vyťaží. Hral sa s ohňom. Bolo mi horúco to je daň za to , že mi v krvi koluje ľad. Mrzelo ma, že som moju ľadovú dýku nechala doma. Pod červenou koženou bundou by bola veľmi viditeľná. Míňala som stánok so zrkadlami. Zahľadela som sa na svoj odraz. Čierne v drdole, hnedé oči výrazne čierne namaľované, drobný nos ktorý zo mňa robil roztomilú tínedžerku. Vzrastom som nebola vyššia ako bežná 16-nástka a tie kožené čierne nohavice a biely top robili zo mňa prototyp dnešnej tínedžerky. Jediné čo na mne nesedelo boli topánky, ktorí nosia aj špeciálne jednotky. Dnes som sa nemala stretnúť s profesionálmi. Títo si nič nevšimnú. ,, Páči sa vám ? ´´ opýtala sa ma pani s veľkým papagájom na pleci. Ako správna tínedžerka som si vybrala zrkadielko a prezerala som si v ňom svoje oči. Zachytila som odraz toho čo sa mi lepil na päty. Vyzeral ako typický Nedov chlap. Veľmi výrazný nehodil sa do tohto prostredia. Od vyholenej hlavy , cez výšku nad dva metre a čierne oblečenie a ten kožený plášť ako keby práve vyšiel z Matrixu. Bol to určite Medveď. Ďalší na zozname zomrieť. Zaplatila som zrkadlo . Medzičasom sa zotmelo. Blúdila som medzi stánkami. Pozrela som sa na hodinky. Mala som pol hodinu so stretnutia s Nedom. Akurát. Dostala som sa k okraju lunaparku posledné stánky boli opustené. Vbehla som medzi dva a oprela sa o jeden. Čakala som a vytiahla som nôž. Vbehol presne vedľa mňa . Hodila som do neho zrkadielko. Na chvíľu zamrzol, otočila som okolo neho a presne miereným pohybom som mu preťala miechu. Ani nemukol iba klesol k zemi. Utrela som si nôž do jeho kabátu. Nôž bol ako ľadový ako ja. Spálil vstup do krku a nenarobila som neporiadok. Počula som ako mu dobilo srdce. Smola kamoš. Zodvihla zrkadielko a z vrecka páchnuci sáčok. Posypala som telo. Po tele ostal iba prach. Sestra mi vždy vravela aby som si upratala, za každých okolností. Prášok na metamorfov vždy fungoval skvele. Moje hodinky mi ukazovali, že meškám. Prešla som nepozorovane k hlavnému stanu cirkusu. Ned na mňa nasadil len jedného, pako. Zato policajti nás už sledovali. Nebolo ich ťažké ich rozoznať. Hlavný stan bol bledý so strebornou výzdobou. Pri hlavnom vchode stáli dvaja černosi do pol pása nahý. Prešla som okolo stánku s cukrovou vatou a potichu mierila vchodu pre zamestnancov.Spozoroval som ju skoro okamžite. Dračica s čiernymi vlasmi. Bolo zvláštne , že svoju energiu netlmila. Pokynul som gestom Luise aby ju sledovala. Luisa s Jimim sa nepozorovane blížili aj keď mi bolo jasne, že o nich dávno vie. Dnes dračicu nedostaneme. Boli sme tu kvôli priekupníkovi Tomasovi Nestovi, zvaným Ned. Mal prsty v otrávení skoro celého mesta. Pracoval na droge menom Sen. Vďaka prototypu drogy sme nachádzali mŕtvych po celom meste a mňa to štvalo. Našou jedinou stopou bol ten. To bolo na prd. Zapálil som si cigaretu a čakal som kým začne cirkus. S Jimim sme sledovali Dievča. Odhadovala som jej tak 17. Za roky detektívnej práce som vedela presne ako sa aj také neviniatko môže zapliesť do drogového biznisu. S Jimim sme mali pôsobiť ako dvojica. Jimi ma chytil za zadok. Zazrela som po ňom. Najradšej by som ho niekam poslala. Ale radšej som ho chytila za ruku. Dievča vošlo do stanu cez vchod ktorý by sme ťažko našli. S Jimim sme vytiahli zbrane a hlásila som polohu kapitánovi. Celá táto akcia sa mi začínala páčiť. ,,Risa ´´ usmial sa na mňa Ned. ,, tak rád ťa vidím...´´ Svoju tvár som nechala nečitateľnú keď mi podával ruku. Prijala som ju. ,, Škoda , že to nemôžem povedať aj ja Ned.´´ zatváril sa prekvapene. Ned mal husté hnedé vlasy, zelené oči a plné pery. Vyšší ako väčšina mužov. Ženy sa za ním išli potrhať. Úprimne ich chápem ale jeho posteľové zručnosti sú smutné. ,, Dúfam , že toho ,, človeka´´ čo si na mňa nasadil nebudeš postrádať. ´´ Zasmial sa. ,, Myslím si , že nie.´´ Sadol si na gauč. Ukázal na kreslo. V miestnosti mal 4 gorily podobné tej čo som odpravila. ,, Čo si myslíš o mojej ponuke ?´´ Drogový biznis bol lepšie výnosný ako zabíjanie. Možno porozmýšľam o zmene. Nôž ma chladil. ,, Šla by som do toho, kedyže nezomierajú ľudia.´´ ,, Ale noták. Ja nemôžem za to , že ten pako Dylan to dal tej ľudskej šľapke a ona to posunula ďalej.´´ odpil si z pohára s whiskey ,, stále mám to čo chceš.´´ Zavrtela som hlavou.,, Našla som ju.´´ Nedovi skoro spadol pohár z ruky. ,, Čo do čerta ...´´ nestihol dopovedať. Do vnútra vtrhli policajti. Gorily vytiahli zbrane ale policajti neváhali a začali strieľať. Ľahla som si na zem. Ned sa rozbehol oproti nim. Posledné čo som počula bol výstrel. Ned padol na zem.
,, Vstávať a ruky hore.´´ Kričal po mne ženský hlas. Vstala som a žena na mňa mierila zbraňou. Stretla som sa s jasne zeleným pohľadom mojej netere Luisi.

Katy. Adamove

Katy. Adamove

Diskusia

YaYa
Pre chýbajúce odseky sa v poviedke nedá orientovať, je posiata hrúbkami a chybami v čiarkach. Po formálnej stránke katastrofa: medzery pred čiarkami, bodkami, používanie dvoch jednoduchých úvodzoviek namiesto dvojitých. To všetko pri čítaní ruší.
Nepokladám za dobrý nápad mať v takom krátkom dielku hneď tri uhly pohľadu, tobôž nie rozprávané v prvej osobe. Taký postup skôr pristane románu. Tu spôsobuje chaos, nie je jasné, kedy sa striedajú. Opisu lunaparku, ktorý si čitateľ vie predstaviť, sa venuje priveľa času, nové fantastické reálie vysvetlené nie sú. Pokus o prekvapivý koniec nevyšiel. Poriadne sa nedá rozoznať, kto je čia neter, a ani nevieme, prečo nás to má zaujímať. Nápad by bol, aj nejaká hrubá kompozícia, ale celé to treba sprehľadniť – formou aj príbehovo, poriadne si to premyslieť a až potom písať. Takto je to len osnova, nie poviedka. Dávam za 1.
11.12.2017
Marek Páperíčko Brenišin
Ja viem, že sú sviatky radosti a pokoja, v dobe, keď píšem tento komentár, ale "Ach-môj-Bože!". Podstatné nedostatky zhrnula YaYa, ja len doplním.
Mohutný odstavec je ako päsť na oko, musel som sa premáhať, aby som text dočítal do konca. Treba vedieť štruktúru príbehu, kedy čo oddeliť a zvýrazniť. V mnohom by to pomohlo.
Konanie postáv je nudné, schematické, chýba mu motivácia. Stačil by pri tom trošku väčší priestor, dať tomu nejaké epizódy a bolo by to o niečom inom.
Nechcem, aby to odradilo, ale celé mi to prišlo, ako keby to čítala hlásateľka v nedeľných správach, príbeh smeruje k pointe až v posledných vetách.
Je mi ľúto, ale občas je škoda, že jeden bod je najnižšie hodnotenie, lebo tam, kde som dával jednotky, by som mal po tomto dvihnúť hodnotenie. Obligátna 1.
26.12.2017
jurinko
Striedanie postav bol cisty WTF moment, najprv som si myslel, ze tam chybaju "a" na konci zenskeho rodu. A on to akoze zrazu len tak z nicoho nic zacal rozpravat nejaky chlap. Hm. A pritom tam bola veta o tlmeni prejavov akejsi dracice, ktora bola super (az mam podozrenie, ze bola odniekial okukana). Cize asi tolkoto by som mal k tomu: Ak ta bavi citat veci, tak v prvom rade citaj dobre veci, nie iba teen-scifi a rozne podobne obskurne zanre. Kludne klasiku, a literaturu mimo SF/F. Ked budes vela citat, potom skus napisat nieco, co bude mat dejovy obluk (nie ako toto). A ked to bude vyzerat tak, ako knihy, ktore sa ti pacia, potom s tym skus vyjst von. Zatial to na publikum nie je. Nehodnotim.
16.01.2018
draculin
Taka vacsia klavesa co ma napisane "Enter". Ano, presne TA! Ak sa rozumne pouziva, tak text nevyzera ako...poblijon. Poblijon je vsetko dohromady, prezute a zmiesane, vyliate niekam na tanier. Mozno nejaky neprezuty hrasok by bol chutny, ale dusevne zdravy clovek to zrat nebude. Z takehoto textu boli mozog. Nabuduce...prosim...nie. Radsej obycajny suchar, ale rozzuty poblijon.
Inac, okrem toho co napisali vyssie - klasicka chyba zaciatocnikov ked pisu v "Ich" forme. Text sklzne do zbytocneho blabotania o nezmysloch. Zaciatocnik si casto mysli, ze prva osoba je lahsia na pisanie a doda veci autenticitu, ale v skutocnosti to je tazsie nez klasicka tretia osoba. Po precitani mam pocit akoby som strcil hlavu do miesacky, po tej niekto mlatil lopatou a vnutri este blikal stroboskop. Netusim o com to bolo. Nemalo to poriadne dej, dejovu linku ani postavy.
29.01.2018
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.