Futhark

Kráľ ho poslal priniesť čarovný poklad. S jeho pomocou zjednotí vikingské kmene a vybuduje v Nórsku kráľovstvo.
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Futhark
Ilustračné obrázky k spacenews - Futhark / Zdroj Disclaimer
Z hmly bolo počuť nepravidelné špliechanie vesiel. Po chvíli sa objavilo slabé svetlo na čele člna. Obrysy dvoch postáv s námahou veslovali. Dlhý čln sa pohyboval dopredu veľmi pomaly, lebo málokedy sa im podarilo zabrať naraz. Ľudia na drakkare boli netrpezliví. Všetci sa zhromaždili pozdlž celej strany lode, odkiaľ prichádzal čln. S napätím očakávali, kto bude v člne. Odišlo desať mužov s jedným bersekerom, no vracali sa dvaja muži bez bersekera. Zatajovali dych, aby počuli, či sa čln vôbec hýbe. Napriek malej vzdialenosti to trvalo veľmi dlho.
V člne boli dvaja silní bojovníci známi svojou silou a vytrvalosťou. Ten vzadu mal medzi nohami menšiu truhličku. Niekedy jeden z nich chvíľu čakal. Zbadali drakkar, ale ani jeden to nedal najavo. Mlčky sa opierali do vesiel, až sa priblížili k drakkaru. Z lode zhodili rebrík. Najprv ten vpredu opatrne vyšiel po rebríku hore. Každý jeden stupienok mu trval dlho. Keď muži na lodi dočiahli jeho spotené ruky, pomáhali ho vytiahnuť hore. Akonáhle ho vytiahli, muž zakričal z posledných síl:
"Metheglin!"
Vikingskí bojovníci mu podali roh s medovinou. Muž si hltavo odpil. Snáď len dva glgy, potom od únavy zaspal. Dvaja muži zišli po rebríku. Pomáhali udržať čln vedľa lode. Keď vyšiel druhý muž, vyniesli hore aj truhličku. Druhý muž si tiež vypýtal medovinu. Takisto odpadol od únavy. Oboch ich odtiahli do stanu pre mužstvo, kde ich nechali spať.
Truhlicu podali veliteľovi. Veliteľ ju mierne pootvoril. Bol v nej Futhark, runová abeceda. Každé jedno písmeno bolo na štvorcovej doštičke zo zlata.
"Olaf a Urk! Ostatní mŕtvi aj s bersekerom!" hlásil jeden muž veliteľovi.
"Smer
land, vy lenivé psi! Okamžite!" znel príkaz.
Veliteľ sa posadil na kraj pri veslo. Truhličku si dal k nohám.
"Pane!"
"Bubnom a bičom nešetri! Lebo ja dám teba zbičovať až ti budú trčať kúsky kože z tvojho bastardieho chrbáta!"
Loď sa pomaly obrátila. Vydala sa smerom na
land. Muži synchronizovane veslovali. Nad ránom sa vymenili s tými, ktorí medzitým spali.
Veliteľ odišiel s truhličkou do svojho stanu.
"Privedte mi Olafa aj s Urkom, lenivci!" prikázal.
Než došli, dal si dole plášť, prilbu i nátepníky. Meč si dal vedľa postele. Vyzliekol si i koženú zbroj. Sadol si na deku, ktorá slúžila ako posteľ. Čakal na dvoch statných bojovníkov. Medzitým si vybral hrebeň. Najprv si rozčesal vlasy. Česal si akurát bradu, keď začul krátke zakašľanie.
"Poďte dnu!" povedal veliteľ Bjorn.
Chlapi vošli dnu. Bjorn im ukázal rukou na vankúše. Chlapi sa tam rozvalili.
"Vychrápaní?"
"Áno," odpovedal Olaf.
"Ostatní sú mŕtvi?"
"Všetci skapali," na zbroji boli vidieť trhliny a krv. Na miestach, ktoré neboli chránené boli čerstvé rany.
"Nech si ich Odin zavolá k sebe!"
"Kálali nás jak prasata na zabíjačke," Urk výškou prevyšoval o čosi Bjorna. Už od mala sa plavil s Bjornom po mori. Silné ruky zažili nejeden boj.
"Verím, že kráľ Harald to ocení. Zatiaľ sa nalogajte mojej medoviny. O pár dní zakotvíme na
lande, tam doplníme zásoby. Užijete si tam jak prasatá, než zanesieme túto vzácnu truhlicu kráľovi," povedal Bjorn. Popritom otvoril veľkú truhlu, odkiaľ vybral roh so špeciálnou medovinou. Podal jednu Olafovi a Urkovi. "Nebudete veslovať, ale strážiť túto truhlicu! Ktokoľvek sa jej dotkne okrem mňa, tak ho bez milosti zarežte ako bezbožné sliepky. Aj keby som mal ja sám veslovať celý drakkar do Vestfodu!"
land bolo jedno veľké súostrovie v Severnom mori, malo vyše šesťtisíc ostrovov a ostrovčekov. Bjorn s drakkarom zamieril k jednému z centrálnych ostrovov. Tam bola jedna veľká osada.
Bojovníci išli do neďalekej krčmy, kde si spoločne chlastali pivo i veselili sa so ženami. Len na večer sa strhol krik. Z krčmy povybiehali bojovníci s vytasenými mečmi. Naháňali jazdca na bielom koni. Jazdec im po chvíli unikol. Oni len zlovestne pokrikovali za ním. Vrátili sa. Z krčmy vyniesli k člnu dve mužské telá. Krčmár vyliezol von spolu s dvoma nahými ženami odetými do plášťov. Obidve nariekali. Cez plášť presvitala krv. Aj osadníci z blízkych domov sa pozbiehali, aby videli, čo za krik sa to zodvihol. Zočili už len vzďalujúci sa čln. Z lode zazreli ako krčmár rozhadzuje rukami. Päsťami kýval smerom k lodi. Potom odviedol skrvavené ženy dovnútra. Krikom ešte odháňal ľudí preč.
"Pri Ódinovi, čo sa stalo?" opýtal sa Bjorn, keď uzrel Urka a Olafa mŕtvych ležať na palube.
"Nevieme," ozval sa jeden z mužov. Pristúpil dopredu.
"Štekaj, Tjersien!"
"My sme dolu slopali. Olaf s Urkom išli so ženami hore do izieb. Bola dobrá nálada, keď sme počuli ako niekto zoskočil z koňa. Dvere sa rozleteli. V ňom sa objavil neznámy bojovník. ´Pri koreňoch Yggrasilu!" skríkol som. Bola to žena. Ale aká žena! Statná ako hociktorý vagabund z nás. Silné nohy a svalnaté paže, že nejeden z nás by mohol závidieť. Čižmy po kolená, zásteru tak do tretiny stehna. Nátepníky, rukavice, plášť aj ostatné veci mala strieborné. Tvár jej zakrývala prilba. Pohľad mala taký, že mi pálila srdce vo vnútri."
"Ožral si sa, tak si mal chuť na ženu!" ironicky poznamenal Bjorn , "ale pokračuj, ty pes!"
"Nie. Aj keby som vypil akokoľvek silný nápoj, jej pohľad by zmrazil chuť aj nadržaného chlapa. Rýchlo som šiel vytasiť meč. Než som stihol položiť ruku na rukoväť, tak som mal meč pod bradou. Ty vieš, že ja meč viem tasiť veľmi rýchlo."
"Niekedy až moc prirýchlo, tupec!"
"To áno," Tjersien potiahol kútikmi úst, "ona v tom momente vybehla hore. Chlapov, ktorí sa po nej rozbehli, sotila zo schodiska. Začuli sme krik. Potom už bolo ticho. Len ženy kričali stále dokolečka - Ronagorda, Ronagorda. Keď sme sa dostali hore, obaja mali otrčené nohy."
Všetci, aj Bjorn, zbledli. Nahnevali bohov. Tí poslali svoju bojovníčku, aby priniesla truhlicu naspäť.
"Nebojte sa, vy poserovia, poklad nás ochráni!" Bjorn sa tváril znechutene. "Polovica chlapov za veslá . Swen, rozdeľ mužstvo."
Bjorn sa posadil vo svojom stane na lôžko. Čaká ho dlhá cesta na juh. Za kráľom Haraldom. Futhark má dodať kráľovi potrebnú moc, aby zjednotil vikingské kmene a ustanovil v Nórsku kráľovstvo. Plán cesty bol jasný, opustiť Botniski viken, preplávať Baltské more. Potom cez Øresunde a okolo švédskeho pobrežia do Vestfodu.
"Bjorn! Bjorn!"
"Čo sa deje, vy duté hlavy?"
"Tjersien capol do mora!"
"Prašivec jeden! Tak mu treba ožranovi. Môže chlontať až do smrti! "
"Spodné rahno ho zhodilo. Tam sa pozeral!"
Bjorn sa pozrel tým smerom. Na neďalekom ostrove bola Ronagorda na vzpínajúcom sa koni. Kývala s mečom.
Celá posádka postupne zmizla. Deň po dni mizol muž za mužom. Nevládali ani manévrovať loď. Vietor a morský prúd odviali loď od Øresunde južnejšie ku dánsko-germánskym hraniciam. Nakoniec zostal Bjorn úplne sám.
Bjorn nehybne sedel pri vesle. Pozeral mŕtvo pred seba. Kŕčovito chytil pokladnicu, musí ju doviezť kráľovi Haraldovi. Sľúbil mu to. Od neho bude závisieť osud kráľa Haralda a osud Nórska.
Strhla sa búrka. Zabýslo sa. Pred Bjornom zrazu stála Ronagorda. Biela dáma, biela zbroj.
"Rozhneval si bohov, Bjorn," všade sa ozývala ozvena jej hlasu.
"Plním len rozkazy svojho kráľa."
"Musíš byť veľmi oddaný kráľovi, keď si kvôli nemu ochotný aj zomrieť."
"Povedal som kráľovi, že radšej zdochnem, ako by som mal prísť bez Futharku."
"Kráľ je dosť silný aj bez Futharku. Takto o sedem rokov bude korunovaný za kráľa Nórska po bitke v Hafrsfjorde."
"Ako to vieš? Chceš ma len ošialiť ako prašivého psa, aby som ti vydal Futhark."
"Ozaj ti je poslušnosť kráľovi Haraldovi cennejšia ako tvoj život? Videl si, že som potrestala celú tvoju výpravu."
"Áno, radšej zomriem! Nebojím sa smrti. Nech žije kráľ Harald!"
Ronagorda natiahla ruku. Pokladnica s Futharkom sa vzniesla. Rýchlym pohybom ju roztrieštila na skalách. Zlatý Futhark začal blčať ako fakľa. Bolo to zlatom, ktoré tak svietilo. Pomalým pohybom presunula Futhark nad pevninu. Bjorn videl, že Ronagorda premenila Futhark na dve skaly.
"Odteraz ich nikto nebude môcť zobrať. Jedného dňa tu dánsky kráľ dá vytesať runový nápis na počesť dobytia Dánska i Nórska. Splním ti však tvoje želanie, lebo si poctivý a verný viking."
Blyslo sa. Ronagorda stála na runových kameňoch. Fúkla mrazivý víchor. Loď sa rozbehla po mori a celou silou sa roztrieštila o pobrežie. Vo vlnách bolo vidieť, ako Bjorn mizne. Svoj meč objímal až do poslednej chvíle.

Aleš Horváth

Aleš Horváth
Memento vivere!

Diskusia

Zdeno Jašek
Poviedka sa mi páčila. Je živá a nenudí.
Diskusia na konci medzi Bjornom a Ronagordom sa mi zdá príliš akademická, ako keby sa odohrávala medzi dvoma nezainteresovanými ľuďmi v kancelárii, pričom opak je pravdou. Ona je naštvaný posol naštvaných bohov, ktorý pozabíjal celú posádku a chystá sa zabiť aj kapitána. On je na všetko odhodlaný kapitán, ktorý stratil celú posádku a fanaticky slúži kráľovi. Chcelo by to viac emócií a možno aj iracionálneho fanatizmu.
A asi by poviedke pomohlo, keby ten motív rozhnevania bohov bol prítomný od začiatku a keby sa zdôrazňoval na viacerých miestach. Takto vzniká otázka, prečo si mocná Ronagorda neprišla poklad jednoducho vziať. Lenže jej nešlo len o poklad, ale aj o potrestanie.
10.09.2016
Zdeno Jašek
Ešte pár technických drobností:
" Lebo ja dám teba zbičovať až ti budú trčať kúsky kože z tvojho bastardieho chrbáta!" - toto som si nevedel celkom predstaviť, ako niekomu budú trčať kúsky kože z chrbáta.
"Veliteľ sa posadil na kraj pri veslo." - asi sa mal posadiť "k veslu", nie?
"Muži synchronizovane veslovali." - neviem, či je vhodné použiť v takomto texte slovo "synchronizovane".
10.09.2016
Aleš Horváth
vyjadrim sa k synchronizacii, ostatne beriem na vedomie.
drakkar bola viacradova veslova lod. bez synchronizacie(viem ze je to prilis moderny vyraz) by hrozilo zeby lod plavala cikcakovite(podla strany zaberu), resp. dokolecka, alebo by sa dolamali vesla(keby vesla vedla seba na jednej strane isli nahodne). islo o to ze vesla isli na jeden zaber. porozmyslam ako to lepsie vyjadrit
10.09.2016
Nadalan
Kvoli stylistike 5 bodov. Inak by bolo viac, citim tam zavan povesti. Laka ma pogooglit, ci naozaj existuje skala s runovym napisom od danskeho krala. Ak ano, slo by o zaujimavy pribeh spojeny s realiami. Teda ak neexistuje nejaka podobna norska legenda, ktora posluzila ako inspiracia. Ale preco nie. Spat k stylistike, ta to kazi. Je dobre, ze pises kratke pribehy, lebo na tych sa da vypracovat. V prvom odstavci je v 10 vetach 5x vysklonovane slovo cln. Minimalne dvoch sa da bez problemov zbavit. Vetne konstrukcie su krkolomne, priklad uviedol uz Zdeno vyssie. Co/kto je berseker? Lod? Zmiatla ma veta, ze ostatni su mrtvi aj s bersekerom. Na tak kratky utvar je v pribehu vela mien a pomenovani. Stracala som sa, nepamatala som si, ako sa kto/co vola. Na druhe citanie to uz ale bolo lepsie. Tento pribeh by si zasluzil v buducnosti byt prepisany. A vacsi priestor.
11.09.2016
Aleš Horváth
skala: https://en.m.wikipedia.org/wik i/File:Runestone_from_Snoldele v,_East_Zealand,_Denmark.jpg
Bola vytesana kralom Haraldom(Bluetooth)-dansky kral v roku 960. Vo Svedsku je podstatne viac takychto skal.
aj Kral Harald Krasnovlasy(norsky kral) bol naozaj korunovany v Hafrsfjorde v roku 872.
berseker, bojovnik psychopat, ktoreho dostali do stavu šialenstva pred bojom.
urcite chystam prepracovat(dovod je silnejsi ako moja lenivost),budem mysliet na rady.ono povodne som mal len uvodnu scenu, neskor pribudla scena ako prisla Ronagorda prvy raz. zvysok bolo neustale kopanie sa a hryzenie aby som to vobec dokoncil.motiv pomsty ako temy pribehu tam povodne nebol(ani som dlho temu nemal)preto je to cele krcovite a Zdenov nazor ma velmi prekvapil.cakal som kritiku typu "nudne krcovite tazkopadne" skor. aj preto je tam vela mien lebo to malo byt dlhsie len sa mi to nechcelo rozvit(lenivost)
11.09.2016
Norbert
Dej super poviedka veľmi pútavá , a aj zameranie super. Zaujímavý pohľad na rozprávanie a tiež smer poviedky. Zaujímavé super. Let tak pokračuj Noro
11.09.2016
jurinko
Dal som 3
28.09.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.