Zbav nás Zlého

Pravda oslobodzuje. A napokon vždy vyjde na povrch. Nech už je to z akéhokoľvek dôvodu. Poviedka sa zúčastnila súťaže Ohnivé pero.

Ilustračné obrázky k spacenews - Zbav nás Zlého / Zdroj Disclaimer

»Otče náš, ktorý si na nebesiach …«

Každý klame. A potom kričí. A potom, povie pravdu. Hocakú len chcete. Na svete je toľko právd, stačí prstom ukázať a vybrať si. Nie každý ju vie hľadať, to je veru kumšt. A on ním vládne, vie, ako sa páči pravda spomedzi stisnutých pier. Je na to pyšný, jedného dňa remeslo odovzdá synovi. Druhému, nie prvorodenému. Ten prvý sa… nevydaril.

Ľudia sa mu boja pozrieť do tváre, tak isto ako jej. Štítivo ho obchádzajú kdekoľvek naňho naďabia, ale on vie svoje. Hľadač pravdy, áno, tak sa mu to páči, má to v sebe istú dôstojnosť. Ale ani kat nie je na zahodenie, to slovo krája vzduch ako plesnutie bičom.

»Chlieb náš každodenný, daj nám dnes …«

Paholok z kaštieľa sa krútil a zvíjal, kým jeho pery vyslovili pravdu, na ktorú ctihodný súd čaká. Ukradol ovcu z panského stáda, no uznajte, toľká hanba! Pre nič za nič, aby si jeho detiská pomastili bruchá. Že s ním bolo roboty, kým si dal povedať.

Kat si zotrel pot z tváre do špinavej handry a podal ju aj synovi, čoby učňovi. Bola to dlhá noc, čochvíľa sa bude brieždiť. V mučiarni už boli len oni dvaja a nešťastný paholok, ale ten len tak napoly. Zajtra bude doznanie ako treba, to je nič, keď ich už raz zlomíte. Paholok bude bez hlavy a tá jeho suka i nenažrané štence bez strechy nad hlavou, ak budú mať šťastie. To je spravodlivé.

Panstvu sa neráči úradovať pred obedom, preto mal aj kat a jeho syn dosť času na odpočinok. Žena sa krútila okolo pece, k večeri bude pečená jahňacina, čo tato tak dobre vyhandloval na trhu. Katovi sa handluje. Starší syn sa utiahol na lavicu do kúta s knihou na kolenách, jeho pery nehlučne vyslovovali slabiky a slová, ktoré sa snažil vtlačiť do pamäte.

Starý pri jedle len pohŕdavo fľochol tým smerom. Čarodejov učeň. Eh, na kieho čerta… Akoby nestačilo, že vie čítať, on musí ešte aj čarovať. Tu, jemu pod nosom, aká potupa! Keby radšej vedel sekerkou zaťať do živého. Alebo aj do mŕtveho. Ale ten len pozerá, ako také sprosté jahňa, no povedzte, zverili by ste mu svoju pravdu?

Druhý syn, špinavý a ešte rozospatý si pchal do úst plné lyžice kaše s medom. „Ej, tato, že sme sa včera narobili!“ zaprskal s plnými ústami a začal si oblizovať med z prstov. Za nechtami mal zaschnutú krv, to je známka remesla.

„Tak, tak. Jedz, že sa poberieme.“ Kat si obtrel ulepené fúzy a tresol päsťou o stôl až všetko v chalupe poskočilo. „Hej! Ty tam! Hókus pókus!“ zavolal na prvého syna, „buď za mak k úžitku, prines holbičku. Vari nebudeš celý deň za pecou sedieť!“

Syn slovka nepreriekol, len krotko odložil knihu a pobral sa do krčmy.

„A nie, aby si cestou porozlieval!“ zakričal za ním ešte otec.

„Alebo poodpíjal, pazgudiak!“ pridal sa brat a spoločne sa rozrehlili.

Čarodejov učeň na ceste kopal do kamienkov, niektoré odleteli preč, iné sa mu stále vracali pod nohy. Tak, ako myšlienky. Majster mu raz dal veľkú lekciu. O tom, čo je tma a čo je svetlo. Lekciu, ktorú by mohol uštedriť i vlastnému otcovi. Svetlo ho bude chvíľu pichať do očí ako každého, kto je navyknutý hľadieť do temnoty. No zvykne si a uvidí. Hoc by sa potom aj obzrel späť do tmy, na svetlo už nikdy nezabudne. Za pokus to stojí.

U krčmára si nechal načapovať pivo nie do džbánu, lež do dvoch korbeľov. Sústredene sa vliekol uličkami. Už ho aj ruky boleli, keď zastal pred dverami. Na prahu si poháre na chvíľu položil a do jedného z nich nakvapkal presne určený počet kvapiek z malej fľaštičky, ktorú od čias onej pamätnej lekcie stále nosil pri sebe. Hókus pókus, uchechtol sa pod nos a vstúpil.

„Si ty ale trdlo, s dvoma korbľemi sa ťahať. A že čo ti to tak trvá. Na, daj sem…“

Otcovi podal pivo obohatené o esenciu, bratovi obyčajné. Dopili, a už bol čas ísť.

»… a odpusť nám naše viny,«

Doznanie sa koná v márnici, taký tunajší móres. Panstvo rado teáter. Treba tu trochu upratať, aby sa niekto nešmykol v kaluži krvi, nedajboh nezakopol o čosi. Väzňa treba umyť, potúžiť páleným, nech vyzerá k svetu.

Služobníctvo ponosilo čalúnené stoličky do podzemnej siene a usporiadali ich do polkruhu. Každý chce dobre vidieť. No zase nie príliš dobre, nech si väzeň smrdí v úctivej vzdialenosti.

Kat a jeho učeň podopierali obvineného na určenom mieste, po pravej strane kňaz a úradník zo súdu, po ľavej železná panna. Nik nemôže povedať, že sa s väzňom nezaobchádza podľa práva. Zašuchotali drahé látky, zavoňali cudzokrajné parfumy. Páni galantne usadili dámy, potom zaujali svoje miesta. Doznanie sa mohlo začať.

Prvý mal reč úradník, dlhú a nudnú. Nezabudol sa v nej pozaliečať vrchnosti, až v druhej časti sa káravým hlasom obracal na obvineného, prehováral mu do duše. Presne tak isto sa prihováral všetkým zločincom, bez ohľadu na to, či mali dušu, alebo ju už stihli vypustiť.

Pán vstal, pred vlastným výstupom si odkašľal a prihladil briadku.

„Vyzývam hriešnika, nech dozná svoje previnenie pred Bohom a pred svedkami a uľaví tak svojmu svedomiu.“ Ticho narúšal iba bzukot dvoch vypasených mäsiarok obletujúcich čalúnené stoličky. Jedna si sadla pánovi na líce, voňavka ju nemohla pomýliť. Ozvalo sa hlasné plesknutie a pán pokračoval v reči. „Nech sa zaraz prihlási ten, čo ukradol pred troma dňami z mojich pasienkov ovcu!“

„Ja! Ja som ju ukradol!“ vykríkol kat ešte skôr ako stihol polomŕtvy paholok odlepiť jazyk od podnebia.

„Ako?“

„Ja som ju ukradol. Bola taká tučná a pekná, pritrafila sa mi zamotaná do malinčia. Tam som ju podrezal, rozštvrtil. Hlavu som zobral a podstrčil tomuto niktošovi,“ z kata sa naraz všetko vysypalo, kým si stihol uvedomiť čo sa robí a ručiskami si priplesnúť neposlušné gamby. Keď tak urobil, väzeň sa bez polovice opory zošuchol k zemi.

V podzemí to zašumelo prekvapením, rozhorčením i pobavením. Báječné predstavenie!

„Tato! Čo to vravíte?!“ katov učeň neveril vlastným ušiam.

Pán sa narovnal, odkašľal si a ešte raz pre istotu zopakoval svoju žiadosť. Kat celý očervenel, dlane si držal pritisnuté cez nos a ústa, dochádzal mu dych. Radšej by sa bol zadusil, celé telo ho svrbelo zvnútra. Podskočil akoby ho pichli ihlicou, zahryzol sa sám sebe do ruky a skôr ako natiahol do pľúc dúšok vzduchu, sípavo odverklíkoval predchádzajúcu odpoveď.

„Keď je tak, spravodlivosť ťa neminie, kat!“

„Nie! Nie! Čakajte, milostivý pane!“ zadržal verdikt katov syn. „Vari nevidíte, že zišiel z rozumu? Pán otec je… vyčerpaný. Netrestajte verného služobníka za chvíľkovú slabosť, ponížene prosím!“ v slzách sa kolenačky šuchtal k pánovi, prosebne vzpínajúc ruky.

Pán sa zamyslel. Toto bolo zaujímavé. Privolil.

„Nech sa teda kat spamätá do úsvitu, inak mu bude uložený trest podľa poriadku.“ S týmito slovami ukončil celú parádu a zástup postupne opustil podzemie.

»… ako i my odpúšťame svojim vinníkom,«

„Majstre! Tato! Čo ste to porobili? Veď všetci odvisneme…“ plačlivo šepkal do dlaní čerstvo povýšený mladý kat.

„Keď to všetko… pravda.“

„Aká pravda? Čo za pravda? Nezmysel… teraz, dobre si to premyslite. Pre Boha živého vás prosím. Povedzte mi pravdu!“

„Ja som ovcu ukradol.“

»… a neuveď nás do pokušenia,«

„Povedzte mi, tato. Kto ukradol tú ovcu?“ z mladého kata tiekol pot, ruky sa mu triasli, keď priťahoval škripec. Nechápe, že vedie celú rodinu na smrť? To sa nesmie stať. Mŕtvi nehovoria, doznanie nebude.

Vo vzduchu bolo cítiť spálené mäso, stružka krvi sa plazila od mučeného do odtoku v podlahe.

Starý muž dávno prestal bojovať sám so sebou. Jeho pery sa zašklbali samé od seba, „Ja som to bol…“

»… ale zbav nás Zlého.«

„Tak ešte raz a naposledy, tato. Kto ukradol tú ovcu? Ale pravdu!“ ešte chvíľu a vyjde slnko.

„Ja… ja…“ zašepkala kôpka kostí a mäsa.

»Amen.«

… a kat konečne uveril v svetlo.


Puf

Diskusia

Zemoneo
Veľmi sa mi to páčilo. Chytilo ma to hneď na začiatku a nepustilo. Koniec bol dobrý, nečakal som to, len mi trochu vadí, že to spravil jeho vlastný syn. Skôr by som bral keby bol adoptovaný, alebo nevlastný. Ale to len môj názor. Čítalo sa to parádne, aj prekladanie modlitbou bolo funkčné. Hodnotím 9kou :)
02.08.2014

Víla Lila
Zaujímavý príbeh. Zaradila by som to ale ako horor, keďže to skončilo tak nepekne pre kata. Dala som 7 a to preto, lebo ak chceš písať historickú fantasy, musíš používať dobový jazyk. Tu sa to konalo iba vo veľmi malej miere. Keďže som čítala aj Červenáka, aj poviedky z minuloročnej CF, jednoducho to chýba. ďalej som ubrala body za nedostatočne rozpacované postavy-ich povahu, prípadne minulosť. Boli ploché, jedine druhorodený syn bol ok. Inak napätie rástlo, dialógy boli celkom fajn, ale nápad taký no, čakala som viac, ale nie zlé. Inak zatiaľ som dala najvyššie hodnotenie tebe.
02.08.2014

William Cody
Dobovy jazyk nieje podmienkou dobreho historickeho fantasy.Nebudem vymenovavat mnozstvo prikladov, myslim,ze niektori citatelia (aj autori) maju dost obmedzeni pohlad na nazeranie na tento zaner prave pre ovplyvnemie Cervenakom a pod.. Mne to tu vobec nechyba,ba priam som tej snahy on u mnozstva autorov prejedeny. Na takuto kratucku poviedku fajn naznacene charaktery postav.Tento zaner obvykle nevyhladavam,no od Puf je citatelny aj pre mna;-).
02.08.2014

Víla Lila
Nesúhlasím Cody. Pokiaľ chce niekto vytvoriť uveriteľnú atmosféru príbehu, musí siahnuť po dobovom jazyku alebo aspoň jeho ekvivalent, ktorému budeme my z 21.storočia rozumieť. Inak je to len pokus. Zase je tiež nemám rada, keď je jedna dobová reália za druhou o ktorej nemám ani šajn a musím vyhľadávať v slovníku, ale aspoň snaha sa cení. Chápem, že toto je taká mikropoviedka, ale aj tu sa dali viac vykresliť charaktery postáv. Nekritizujem, lebo ma to teší, ale preto, aby autor vedel, ako to nabudúce môže vylepšiť. Samozrejme nemusí. A zapájam sa aj preto, lebo sa mi zdá nefér, aby som iba prispievala a sama nedávala spätnú väzbu.
02.08.2014

zuna
Jazyk sa mi zdal v poriadku, napr. taký "pazgudiak", to tam pekne pasovalo :) Aj dialógy boli svižné a uveriteľné. Aj mne však prekážala tá spomínaná plochosť postáv. A ešte mi prišla akási rozproruplná morálka toho príbehu. Ono čítalo sa to ako rozprávka, postavy úplne polarizované, a potom prvorodený bez nejakej morálnej dilemy, len tak narafičí na otca pascu, ktorá znamená jeho smrť. Ale to len tak moj subjektívny dojem, príbehu to asi neuberá.
02.08.2014

William Cody
hmm,nenamietam,ak sa to niekomu ziada. Mne osobne dobovy jazyk nechyba,ani v prekladoch,ani u nasich autorov. Dokonca si dovolim tvrdit,ze ho zahranicni autori vo vacsine obchadzaju(alebo,ze by sa stracal v prekladoch?).Vadia mi chyby ako su moderne vyrazy v historickej fantasy,ale to je ina tema. Nemusia vsetci pisat ako Cervenak,nie je to ziadna povinnost autora. Citame pribehy,nie kroniky a historicke listiny.Uveritelnost stoji na inom,ako na jazyku.
02.08.2014

Víla Lila
Dobre, poviem to inak: text ma nepresvedčil o svojej kvalite, aj keď je to jeden z tunajších lepších. Mne tam chýbala dobová reč, bez nej to nebolo ono. ale samo, že každý podľa svojej chute. Verím však, že autor sa chce zlepšovať bez rozdielu, ako to vidíme my. Držím mu v tom palce.
02.08.2014

Puf
Dakujem za komentare. Co sa tyka historickych pribehov, som toho nazoru, ze jazyk resp. kto ako silno tlaci na pilu v tomto smere je cisto vec vkusu a nie nejakého "musíš". Ale zase, ja uboha som Cervenaka necitala, co ja uz viem o historickych romanoch :) Okrem toho, tento pribeh sa odohrava v krajine Bolo-Nebolo, nesuzi na sprostredkovanie dobovych realii ani by som ho nasilu netlacila do tejto polohy. Povodne som chcela odkliknut pri publikovani fantasy aj horor, ale to druhe mi asi uslo :)
03.08.2014

Puf
A teraz k veci. Ja som predpokladala, ze najvacsou slabinou je chaba zapletka a pointa predvitatelna od prveho riadku. Je prekvapive, ze to niekoho dokazalo prekvapit (Zemoneo;)) Vlastny syn starého kata musel jednoducho presvedcit za kazdu cenu, alebo radsej zabit, pretoze inak by bola potrestana cela rodina (toto som tam spominala tusim, ale asi nie s dostatocnym dorazom). Dalej prvorodený naraficil na otca pascu, ale urcite si takyto vysledok nepredstavoval. Nevedel, ze otec ovcu ukradol, tak isto ako nevedel o tom, ze prave v "praci" tento pripad prejednavaju. To by sa asi ziadalo spomenut slovkom, ze bol na studijach alebo co, ale poviedka isla do sutaze s limitom 7.5 tis. znakov, a mne sa tam uz navyse nezmestil ani jeden jediny :)
03.08.2014

Zemoneo
nemyslel som to tak, že do samého konca som nevedel ako to dopadne :) Na konci sekcie "a odpusť nám naše viny" mi to bolo jasné. Len dovtedy som to nečakal. A bol som vtom, že syn vedel čo otec porobil a aj vedel čo sa stane. Preto som sa čudoval, že by to dopustil jeho vlastný syn. A prečo mu dal sérum pravdy ak to netušil? Čo čakal že sa stane?
03.08.2014

Puf
No, asi ze foter zazije par trapasov a skrotne :) S tou ukradnutou ovcou som to mozno nedobre zaonacila, dala som len ze na obed mali jahnacinu, ktoru vyhandloval na trhu vyhodne - aspon to povedal rodine. Ale bola to ta ukradnuta.
03.08.2014

jurinko
Ja som to s jahnacinou pochopil hned, ako sa priznal. Postavy boli podla mna na rozsah plasticke uplne presne, ako byt mali, aj sadisticky syncek, co "chrani" rodinu tak, ze zabije tatka, bol podla mna uplne v pohode (papat kasicku s krvou za nechtami asi ani v stredoveku nerobil uplne kazdy ;-) ). Este aj ten syn bol fajn, jazyk bol imho uplne v pohode a cele to bolo fasa. Akurat (vedeli ste, ze to pride, vsak? :-D ) mi trochu prekazalo, ze tam bolo malo fantastickeho prvku. Serum pravdy, ked som cakal nejake osvietenie vo flaske, kajanie sa a podobne? Co ja viem... Plus je haluz to, ze vlastne dobro, reprezentovane akousi krestanskou moralkou, tu vyslo na povrch (hoci teda podla mna nedostatocne) vdaka okultnym kuzlam, to je z filozofickeho hladiska dost zaujimave spojenie :-) Cize mne vlastne vadilo (okrem nedoriesenych filozofickych presahov, co ale asi bude rozsahom) najviac to, ...
04.08.2014

jurinko
[pokr.] ze hoci "pravda oslobodzuje" je pekne posolstvo, ta postava vlastne nezazila skutocnu ocistu a katarziu (branil sa tomu, aby ta pravda vysla z jeho ust, nemal v ociach to take zastrete typu "doteraz som hresil, ale uz viac nemozem", co by tam mozno mohlo zostat aj po tom, ako ucinky napoja vyprchaju), ale to skoncilo niekde v polovici filmu Liar, liar (Jim Carrey ;-) ), kde je este (vo filme) vtipne, ze typek hovori pravdu hoci nechce, a nemoze si pomoct, resp. (v poviedke) tragicke, ze typek hovori pravdu hoci nechce, a nemoze si pomoct. Vo filme to prave (typicky happyendovo, ale za to dejovo-oblukovo zmysluplne) vyustilo v to, ze sa manik uvedomil (ano, v realite by to asi take jednoznacne nebolo :-) ), ale tuto ta poviedka skoncila, ked sa vlastne malo zacat diat to omnoho zaujimavejsie (vyvoj postavy a posolstvo). Rozsahove obmedzenia su svina, no :-) Dal som 6
04.08.2014

Puf
Jurinko, tvoj prispevok ma potesil :) Nielen, ze si vsetko pochopil, ale mas plus za to, ze si objavil netuseny filozoficky aspekt poviedky! A to, ze sa podarilo nenaplnit tvoje ocakavania co sa tyka zaveru, povazujem za malu vyhru. Nemala som v plane zakoncit to inak, toboz nie po vzore toho filmu, co uz by bolo podla mojho nazoru troska trapne klise.
04.08.2014

jurinko
Mne by sa to sem hodilo (tato tema si to podla mna priam ziada) a klise vobec nie su zle, vacsina reality je klise a v literature "klise" casto funguju velmi dobre ako skratka vseobecne znamych veci. Taka ta honba proti klise podla mna v dosledkoch vyusti v to, ze clovek moze pisat iba absurdne diela (ale pozor, lebo aj "ide mravec po pusti a padne nanho balkon" uz je klise :-D), pretoze z isteho uhla pohladu je vlastne vsetko klise, este aj tragicky koniec klamarskej a zlodejskej postavy. Podla mna sa nad tym vobec netreba zamyslat a treba to pisat tak, ako to slina na jazyk prinesie:-) Ja som to teda akosi prestal riesit a zrazu som zistil, ze som omnoho slobodnejsi ako autor, pretoze tancovat na minovom poli je omnoho zvazujucejsie, nez si uvedomit, ze tie miny su iba myslienkovy konstrukt, ktory kazdy aj tak chape uplne po svojom a (ne)vybuchuju casto uplne nezavisle od cohokolvek:-)
05.08.2014

Nadalan
Výborné :) Mne teda sadol aj jazyk a ani postavy mi neprišli neprepracované, až na jednu a to mágo-syna. Mal v príbehu dôležitú rolu, bol strojcom zvratu, ale akosi sa už potom na neho nedostalo. Aj samej mi došlo, že také dôsledky nečakal, ale možno ešte drastickejšie by bolo, keby nakoniec mladšiemu pomáhal, aby otec predsa len začal klamať. Aj napriek tomu ma záver prekvapil a prišiel mi logický :) Jedna vec mi nesedla a to úplný koniec. Teda všetko, čo nasledovalo za predposlednou vetou. Nestačilo mi to ako vysvetlenie, že otec našiel svetlo. Tam to malo byť popísané viac. A obmedzený počet znakov neberiem ako dôvod, lebo tu na scifi sa už na počet znakov nehrá a druhá verzia poviedky mohla byť dlhšia. Prvú verziu už hodnotili čitatelia Ohnivého pera. Chcela som dať 7 bodov, ale páčil sa mi trik s dobre vyhandlovanou jahňacinou (v priamej reči by bol ešte lepší), tak dávam 8.
05.08.2014

Puf
Dakujem. Vidim, ze kolko ludi, tolko chuti :) To s obmedzenym rozsahom som nemyslela ako vyhovorku, iba skonstatovanie faktu. Je to ake je a hotovo, poviedky uz raz publikovane nemam vo zvyku prepisovat. Som rada, ze ste sa vsetci vyjadrili, lebo v OP to malokomu stalo za komentar. A k tomu klise, Jurinko, mas pravdu, vsetko je uz dnes klise, ale nemozem si pomoct, ked kazdy druhy (alebo aj prvy) pribeh o pravdovravnosti konci napravou hriesnika... pre mna je to uz jednoducho prilis :)
05.08.2014

mayo
nezaskodi precitat si znova to co bolo dobre, dokonca sa mi vdaka mojej chabej pamati zdalo ze si tu i tam poviedku obohatila :) ale teraz vidim ze nie. to s jahnacinou bolo hadam pochopitelne, ze starsi syn si to nedal do suvislosti. a co sa tyka tej pointy, tak pre mna to nemalo nejaky "bod zlomu" od ktoreho je uz vsetko jasne (niektori mali ten dojem na zaciatku, no ja nemam vo zvyku vyvodzovat zavery prilis skoro), skor som sa poviedkou nechal viest a so zdesenim sledoval kam to speje, zatial co bolo stale viac a viac jasne, no este nie definitivne, ze ako sa to vyvrbi. takyto sposob budovania deja pre mna funguje vyborne. k tym klise (stale poriadne neviem, co to je, ludia toto oznacenie zvyknu pouzivat na najroznejsie veci) tak osobne si vzdy cenim originalitu nad spracovanie, "amaterske" poviedky citam kvoli niecomu inemu, ked ma zaujima spracovanie, siahnem po znamych autoroch.
06.08.2014

mayo
(tym nechcem naznacit zeby som mal dojem ze tu spracovanie nejako pokrivkava - vzhladom na rozsah v povodnej sutazi, kde sme sa uz na tuto temu bavili poviedka obsahovala prave to, co mala - a keby to bolo inac, pridavanie dalsich veci, len preto ze je miesto, mohlo byt skor na skodu...)
06.08.2014

Kr4b
“...vonavka ju nemohla pomylit.“ :D :D Jazyk mi praveze pripadal za je akuratne napasovany na potreby poviedky a dej ma (ako nevelmi pozorneho citatela) ku koncu milo prekvapil... Milo tym ze to bolo zaujimave nie tym ze im zomrel sadisticky tatko. Za 8 ponevac to bolo hezke
06.08.2014

andrej android praznovsky
Ahojte:) Moj nazor na filozoficky aspekt poviedky, ak niekto aspon ciastocne uznavate reinkarnaciu /aj v biblii su zmienky/ tak syn otca da sa povedat napravil. AK smrt neznamena koniec a otec sa kajal, malo by mu byt odpustene a svoje hriechy si odtrpi v dalsom zivote. ZAse...:) aby to nebolo take jednoduche, olutoval a priznal sa nedobrovolne pod silou séra, takze ta lutost asi velmi nefunguje, co ale neznamena za aj tak si to v nasledujucom zivote vypapa, mozno aj pod katovou sekerou niekde podas francuzskej revolucie.
Ale fajn, vadilli mi len dve veci, prva: Stracal som sa v priestore, nevedel som chvilami kde som a kto s kym hovori, pri scenke s obedom./chapal som ze sa tam je ukradnuta jahnacina/. Druha vec Jedno slovo HANDLOVAL na ktore som z prace uplne alergicky:) Inak Ti drzim palce a tesim sa na dalsie diela:)
06.08.2014

Puf
Dakujem :)
07.08.2014

Alexander
Naozaj dobre!nevsimaj si tych ''psedo''bojovnikov.pis dalej,mozno nie na tomto serveri,plnych ''mudrich'' ludi.tvoje po viedky aj komentare,davaju zmysel .takze na sci fi nemas co robit..
06.08.2016

Aleš Horváth
alexander neprskaj. puf dostala konstruktivnu kritiku podanu ako tabletka s medom. cize nie ´zdrba'' ako si to ty myslis. ked chce clovek rast musi prijat kritiku. porozmyslat co sa da zmenit, ci ta pozadovana zmena je prinosom(je rozdiel ci si to mysli jeden alebo vacsina nezavisle na sebe). je uplne samozrejne ze si myslis ze tvoje diela su genialne ale uspech bude ked si to bude mysliet aj niekto druhy ako len ty.
06.08.2016

Alexander
Och Boze!myslel som ,toto je priestor kde sa vyjadrujeme k prispevku PUF!ales,si na voziku ,alebo inak postihnuty?puf na to tu dva roky kasle a ja kaslem na teba ,konstruktivny kritik...
06.08.2016

Aleš Horváth
ano som postihnuty a co? nehanbim sa za to. za to ze dostanes preplesk od jurinka, a to veru opravneny, tak uz vyskakujes jak pochaby kohut. puf ma toho trochen viac napisane ako ty tak ako aj ostatni ktorych tu ty kritizujes a navazas sa. tak skludni hormony. radsej si sadni a pis, opravuj, prerabaj alebo citaj, uc, skusaj. skor si ziskas respekt dobrou poviedkou ako takymto spravanim. tu nie si v svojej parte aby si ziskaval vodcovstvo svojim krikom
06.08.2016

Puf
Alealeale! Puf na to nekasle, mozno nepridava nove poviedky lebo jej to pise taaak pooomaly a sem-tam sa podarilo cosi publikovat na papieri, ale vsechno z povzdali jednym ockom sleduje ;) Takze, kamarati, dakujem vam za komentare, ja si cenim si aj pochvalu aj kritiku, pochvala uzasne motivuje a kritika, no, kritizuje, co je sice menej uzasne ale casto prinostne :P Len hadky nevedu k nicomu, takze mier (lebo vazne pride Jurinko).
08.08.2016

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.