Súboj

V krajine Took sa schyľuje k bratovražednému boju o trón. Ako to dopadne? Dozviete sa v tejto odľahčenej poviedke, prvej od tejto autorky na našom serveri.
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Súboj
Ilustračné obrázky k spacenews - Súboj / Zdroj Disclaimer
Raag-huul sa pozeral z kamenného výklenku na úpätie hory Took. Ako násypné kužele sa tam rozprestieralo vojsko Ghu-baala. Množstvo ohnísk dávalo tušiť, že majú práve čas obeda. Odpľul si smerom k nim a dúfal, že ho niekto sleduje ďalekovizorom. Zaváhal však, či si odpľul dostatočne opovržlivo. Zopakoval to. Potom si však uvedomil, že ten niekto, kto ho pozoruje si nemusí domyslieť, že pľuvanec patrí práve jemu a tak zúfalo pátral po výraze, ktorý by to všetko vyjadril. Nasledovala rada neartikulovaných výkrikov a výhražných gest smerom ku nič netušiacim a pokojne jediacim vojakom, doplnená o sliny stekajúce po jeho brade.
Keď usúdil, že dal zadosť svojmu menu a došli mu sliny, prešiel do pracovnej komnaty vo veži. Zívala prázdnotou, keďže strážcov s bodcami pri dverách nepočítal. Ono to prišlo akosi samo. Väčšinou len tupo stáli a aj tak neurobili presne to, čo po nich chcel.
Ťažkým krokom bojovníka zamieril naprieč neveľkou miestnosťou nahrubo vytesanou do skaly a pristavil sa pri nástennej maľbe Oriioky. Zagánil na ňu spod ježatého obočia ako to mal vo zvyku kým ešte žila a sklesnuto zamumlal:
„Pri všetkých bohyniach, čo mám robiť? Taká hanba na celý svet!“
Z čela si pritom odhrnul chuchvalec dlhých čiernych vlasov, ktoré bojovne striehli spod rohatej prilby až po široké plecia. Nikdy by to pred nikým nepripustil, ale Oriioka mu chýbala nie len ako jeho žena. Vždy mu vedela dobre poradiť. Síce tomu predchádzala hodinová zúrivá hádka, ale keď jej sľúbil, že urobí podľa nej, nechala ho buchnúť po stole ako posledného. Bola to dobrá manželka.
Ešte raz fľochol pohľadom po bývalej žene a pristúpil ku veľkému kamennému stolu uprostred miestnosti. Nervózne si poškriabal hustú bradu až pri tom manévri zapišťali blchy a pozrel si posledné správy na tablete. Nič nové. Bude to musieť byť jeho syn. Pri tej predstave mu myklo kútikom úst ako vždy, keď dostal záchvat zúrivosti.
„Doveďte mi ho!“ zareval na stráže a hrubými prstami s ešte hrubšími pazúrmi sa zaryl do stola. Nechty atak vydržali, kamenný stôl napodiv tiež.
Strážci sa však nestihli ani pohnúť, lebo v tom momente do dverí vbehol starší zhrbený muž s prapodivne vyzerajúcou čiapkou na hlave. Sedela mu tam v tvare čierneho obdĺžnika ovenčená umelohmotnými kvetmi, ako zlý vtip na ultra krátke leto, ktoré v ich kraji panovalo. Všetko to trónilo na šedivej hlave s mastnými vlasmi, ktoré chaoticky kryli väčšinu prehýrenej tváre s ešte mastnejšími fúzmi. Jeho outfit bol doplnený o excentrický fialový plášť s blýskavými nášivkami po okraji. Vždycky si myslel, že ak chcel robiť Veštec zo seba blbca, stačila mu tá čiapka.
„Čím poslúžim, môj pane?“ spýtal sa zaliečavo.
„Dozvedel si sa niečo nové od Bohyne?“ zahrmel Raag-huul.
„Nič, čo už neviete. Vyžiadala si na súboj Changa77 a potom, zdá sa, nie je ani stopy.“
„Musela chcieť akurát bojovníka zo Zeme?“ naštvane zakričal Raag-huul a udrel do stola.
„Pane, Bohyňa je neomylná a netreba ju dráždiť,“ posledné slová Veštec zašepkal naznačujúc bázeň. Raag-huul sa tým nenechal vyrušiť a ďalej pokračoval v besnení:
„Najdôležitejší zápas v mojom živote a ja nemám niekoho dráždiť? Čo mi to teda posiela za proroctvá? Môj brat sedí pred bránami MôJHO panstva a ja nemám bojovníka!“
Raag-huulov hlas naberal na sile a z očí mu šľahali blesky. Veštec bol na to zvyknutý, aj keď v duchu musel uznať, že súboj o trón je naozaj pomerne delikátna záležitosť.
„Predsa jedného máte. Automaticky preberá výsostné právo súboja váš syn,“ hlesol a pre istotu odstúpil do bezpečnej vzdialenosti. Panovník sa nadýchol a vydýchol. Rozčuľovať sa bolo zbytočné. Mal pravdu. Tak velila tradícia.
„Priveď mi ho,“ zamumlal rezignovane.
Veštec okamžite vybehol z miestnosti a po pár minútach už vchádzal s Faar-kuumom. Mladý muž bol úplne odlišný od svojho otca. Husté hnedé vlasy mal umne vyčesané do drdola, na širokom nose nasadené okuliare, ktoré vôbec nepotreboval a spoza ktorých hľadeli mdlé zelené oči odhadujúce otcovu náladu. Nemal takú mohutnú konštrukciu ako on, ale nedostatok svalom mu už začínal dopĺňať tuk, takže stále pôsobil aspoň... no, povedzme veľko. Raag-huul si ho znechutene premeral. Nemohol si nevšimnúť, že okrem elegantného plášťa učenca mal ešte aj vytrhané chlpy v nose a jeho kedysi ježaté obočie sa neuveriteľne skultúrnilo.
„Syn môj, dnes ťa čaká veľký deň,“ začal priateľským tónom, ktorý v jeho podaní vyznieval ako niečo medzi škrípaním zubov a mľaskaním, „Bohyňa mala síce inú predstavu, ale berme to športovo.“ Faar-kuum nepohol ani brvou a ďalej bezvýrazne sledoval ironického otca. Keby sa dala láska k nemu krájať, neváhal by a nôž by použil. Na krájanie otca. Ale teraz sa nevzrušoval. Za pár hodín bude v jeho hrsti, tak ako sa na tom dohodol s Veštcom a svojim strýcom.
„Si pripravený prevziať svoje miesto v súboji?“ spýtal sa skôr formálne, pretože poznal odpoveď - nebol. Ani nemohol byť. Faar-kuum dokázal tak maximálne založiť kolóniu, kým mu ju najbližší nepriateľ do desiatich minút nezrovnal so zemou. Jeho taktické schopnosti sa rovnali schopnosti opitého blázna prebehnúť so zaviazanými očami cez hustý les. Raag-huul dúfal, že Šťastena stále sadá na bláznov.
„Bude mi cťou!“ odvetil pohotovo Faar-kuum a snažil sa nerozosmiať. Neznášal to tu. Ten pach spotených tiel bojovníkov, ktorí sa vracali z lovu alebo lomov. Neznášal ten prenikavý zvuk poľníc každé ráno, ktoré vyzývali mužov a ženy ku práci či boju. Nenávidel to tu všetko a už sa videl na slnečnej pláži ďaleko od Tooku v krajine Izma obklopený krásnymi ženami a nekonečnou dovolenkou. Aspoň to mu sľuboval strýco Ghu-baala ak mu zaistí prehru jeho otca. Nemal mu prečo neveriť. Ghu-baala bol v prvom rade vynikajúci obchodník, ktorý držal svoje slovo a až potom vládca Nar-komu.
„Celá Iz-koma sa na teba spolieha,“ smutne precedil cez zuby otec a pozrel sa na Took kamenným oknom veže akoby to bolo naposledy.
„Priprav sa, za pár hodín to začne,“ zamumlal ešte spoza chrbta za odchádzajúcim synom.
Toto je môj koniec, pomyslel si Raag-huul a v tej chvíli nebol od pravdy ďaleko.
Vošiel do kráľovskej komnaty a zabodol nenávistný pohľad do svojho brata. Bolo to pomerne divné, keďže si boli podobní ako vajce vajcu, až na to, že jedno bolo obalené brnením a druhé najfajnovejším plášťom podľa poslednej módy.
Preto pred stretnutím s ním nacvičoval rôzne typy nenávistných pohľadov, aby náhodou nepreblysol nejaký vrelší cit ako pre pečené kurča na obed.
Ghu-baala sa povýšenecky usmial a prezrel si sálu. Bola striedma. Dlažba s maarským vzorom bojovníkov a baníkov dopĺňal okrúhly žulový stôl a tapisérie na stenách s výjavmi lovcov šavlozubých chrochtov. Neboli tu stoličky, lebo nikto nechcel riskovať, že práve tá jeho bude mať otrávené sedadlo.
„Pekne si sa tu zabýval braček. Nemá to síce štýl, ale po dnešku to dám ľahko do poriadku,“ provokoval hostiteľa.
„Ale iste, tvoje dodávky hodvábu a korálových sôch sú unikátne. Och, vlastne minulý týždeň som ti ukradol celý náklad nad Izumom,“ zasmečoval naspäť Raag-huul.
Ghu-baala viditeľne zbledol od zlosti, ale rozhodol sa, že dnes je príliš pekný deň nato, aby sa nechal rozčuľovať. Bol mierne zaskočený, ako suverénne jeho starší brat vyzerá, keď mu zvoní umieračik. Pripísal to jeho bojovej povahe a jednému nešťastnému pádu na hlavu v detstve.
„Takže nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Vyzval si ma na súboj o Trón. Prišiel som a čakám tvojho bojovníka.“
Obidva sprievody panovníkov sa nadšením zachveli. Jediné slová, ktoré doteraz z tej mumlaniny dokázali pochopiť boli: súboj, horúcej a bojovník. To im úplne stačilo.
„Musel som, keďže si čím ďalej tým viac nenažranejší a okrádaš ma vo vlastnej provincii,“ zahromžil Raag-huul na jeho adresu.
„Diskutabilné slovo vlastná.“
„Diskutabilné slovo diskutabilné!“
„Ty jeden...!“
Sprievody znudene zamrmlali a psychicky sa pripravili na pol hodinový súboj cudzích slov.
„Nechajme to. Najskôr priveď svojho,“ zvážnel Raag-huul. Guu-baal luskol prstami a dvere po jeho ľavici sa roztvorili. Dovnútra bol na reťazi privlečený obtlstlý mladík v pyžame s potlačou Star Wars a napochytro obutými papučami. Užasnuto sa díval na svojich väzniteľov a výhľad, ktorý sa mu naskytol z najbližšieho okna. So zdesením pozoroval gigantické stroje vznášajúce sa niekoľko kilometrov nad neznámym údolím. Za celý týždeň svojho väzenia, keď so zaviazanými očami sedel v cele sa snažil pochopiť, čo sa mu to vlastne stalo, bol prvé dni presvedčený, že to prehnal s gandžou. Keďže však ani po opakovanom spaní a vstávaní sa nič nezmenilo prešiel na myšlienku, že je to jeden z veľmi zlých vtipov jeho kamarátov až to plynule vyústilo v presvedčenie, že sa stal obeťou teroristov. Toto však tromflo úplne všetko.
„SmoothDark!“ triumfálne oznámil Ghu-baala, „Jeho tím vyhral Európsky šampionát štyri krát po sebe.“
V sále to uznanlivo zašumelo. Raag-huul si podozrievavo premeral svojho brata a potom SmoothDark-a. Prisahal by na pravý dolný roh Bohyne, že tu čosi smrdelo a neboli to len jeho nohy.
„Dobre, je rad na mne. Je mi potešením ti predstaviť,“ nasledovala dramatická pauza a Faar-kuum sa už už dával do pohybu, „Changa77!“
Dvere za jeho chrbtom sa rozrazili a stráže do nich vovliekli vzpínajúceho sa čínskeho mladíka. Nato, že oproti róbusným vojakom vyzeral ako trochu viac vyrastené decko, vytrvalo lomcoval železnou reťazou a chrlil jednu čínsku nadávku za druhou. Unesený bol evidentne z niekoľko ročnej siesty - umastené tričko s neistým vzorom a vyťahané tepláky dávali jasne najavo, že svoj osud už dávno vzdali. Sálou prebehla vlna vzrušeného mrmlania a zopár konšpiračných sánok s úžasom spadlo. Alebo minimálne chcelo.
„Vyzeralo to, že dnes nepríde, ale na poslednú chvíľu ho moji ľudia našli zašitého v herni Las Vegas. Nejakou záhadnou zhodou okolností len pred týždňom vyhral cestu okolo sveta.“
Raag-huul šľahol očami po Ghuu-baalovi. Ten jeho pohľad ustál so zmrznutým úškrnom a v duchu si nadával, že je taký poverčivý a nedal toho čínskeho spratka radšej zabiť.
Evidentne bol aj pre Changa77 výhľad z obloka novinkou. Nechápavo gúľal hnedými očami a ako strácal farbu v už dosť pobledlej tvári, pehy vystupovali čoraz nástojčivejšie. Rozhliadol sa dookola ako vyoraná myš a po pauze na nádych nasledovala ďalšia séria čínskych zvukomalebných slov. Raag-huul netrpezlivo mľaskol a stráže čosi vopchali do uší obidvom väzňom.
„Teraz sa už budeme rozumieť,“ povedal srdečne.
Bublavá hmota neistého pôvodu sa v mihu vstrebala zaisťujúc dokonalý preklad každého slova hocijakého jazyka vo vesmíre alebo mimo neho. A nielen to.
Dokázali ňou hovoriť, akoby boli ich materinská. Netýkalo sa to iba jazykov, ktoré potrebovali ku komunikácii viac ako 20 rúrkovitých útvarov a 6 mozgov. Tým sa ich počet dosť výrazne zredukoval. To však nebránilo Changovi, aby to okamžite vyskúšal:
„Píp. Čo to má do píp znamenať? píp Toto je nejaká píp reality show? Zažalujem vás píp píp až zhnijete v píp base! Píp!“
Jeho piskľavý hlas sa rozliehal po sále a vojaci začínali byť viditeľne nervózni. Pripomínal im myš, ktoré s takou obľubou zašľapovali pri krátení si dlhých zimných večerov. Myši však na rozdiel od tuponosích Huulov patrili k vysoko inteligentnej rase, ktorá sa niekoľko storočí chystala na puč a podrobenie si humanoidov obývajúcich K-nark ako svojich nižších otrokov. Vyšším by boli samozrejme mačky -z prozaických dôvodov. Nakoniec však puč nevyšiel kvôli nepríjemnosti pri experimente s evolučným degradátorom.
V tej chvíli Ghuu-baala spražil pohľadom vyvádzajúceho Číňana až ostal poslušne ticho a prevzal slovo:
„Boli ste sem dovezení, pretože sa vám dostalo tej cti byť vybratí Bohyňou pre súboj o trón,“ začal slávnostným hlasom. „Po niekoľkých storočiach sa opäť uskutoční tento výnimočný súboj. SmoothDark bude bojovať za Nar-komu a Chang77 za Iz-komu. Nech vám všetky bohyne pomáhajú a nech zvíťazí ten najlepší!“
SmoothDark vlastným menom Dirk s hrôzou prepol mozgové vlny na maximum výkonu a vychrlil na svojich šialených vezniteľov radu logických ponosou a výhovoriek. Všetko sa to ale neškodne rozprsklo na stene absolútneho nezáujmu domácich.
„Ale my nie sme žiadny bojovníci! Veď ja ani nedokážem pomaly otvoriť plechovku coca coly!“ nešťastne zakvílil Dirk a jal sa dramaticky spínať ruky na kolenách, aby si tak vymodlil milosť. Okovy však boli ťažšie ako jeho snaha a tak to vypadalo, akoby sa pokúšal hrať jojo s reťazou.
Chang77 vlastným menom Chang77 (prezývku si nechal nakoľko jeho pôvodné meno znamenalo v preklade niečo ako: Zrodený z lupeňov lotosu) bol rovnako zdesený ako jeho kolega. Mlčky prikyvoval a pre zmenu zaujal vyčkávaciu pozíciu, keďže mal pocit, že si už dosť zavaril svojim hysterickým vystúpením na začiatku.
„Naopak, ste najlepší svojho druhu!“ vysvetľoval Ghuu-baala, ale z tupých výrazov oboch mladíkov pochopil, že musí pokračovať.
„Predsa patríte k svetovej špičke hráčov Counter Strike GO!“ zvolal podráždene a na milisekundu, a možno aj na dlhšie, zapochyboval, či to bol dobrý nápad. Tradície sú však tradície. Nechápavé výrazy sa nezmenili.
„Dosť rečí, mazajte sa pokloniť Bohyni a súboj môže začať!“
Ozrutní strážci schmatli ohromeného Changa77 a Dirka a vyviedli ich po točitom schodisku do svätyne. Po druhý krát padali, tento krát, nekonšpiračné sánky. Mladíci totiž hľadeli na tmavú 145 palcovú plazmu ovenčenú umelohmotným kvietím, na ktorej sa mihotal odraz sviečok v miestnosti. Zopár divne vyzerajúcich mužov s klobúkmi v tvare obrazovky sa pred ňou skláňali a zapaľovali vonné tyčinky. Odniekiaľ sa zjavil Veštec a predral sa dopredu. Potom sa sériou obradných úkrokov a skokov priblížil na dosah snímačov, kde nadšene zatlieskal. Plazma sa zapla a všetci prítomní v miestnosti sa vrhli na kolená stiahnuc mladíkov k zemi. Miestnosť zahalená v prítmí ťažkých závesov sa naplnila Veštcovými modlitbami a mihotavými obrazmi vysielania CNN s vypnutým zvukom.
„TOTO je Bohyňa?“ neveriacky hlesol Chang77.
„Čo si čakal, zlatú sochu býka?“ obrátil sa Veštec a uškrnul sa nad jeho detskou vierou.
„Súboj sa môže začať. Bohyňa vyhlásila začiatok,“ povedal s bohorovným kľudom Veštec, zatiaľ čo za jeho chrbtom tmavovlasá moderátorka porovnávala aktuálne ceny ropy a zemného plynu. Chang77 a Dirk iba mrkli a Raag-huulovi opäť myklo kútikom úst. Bol si istý, že ak by ten darmožráč Vendel alias Veštec omylom nezatlieskal v opitosti pred Bohyňou, už dávno mohol mať omotaný povraz okolo krku.
„Do arény!“ netrpezlivo zareval Raag-huul a čudesný sprievod začínajúci sa z dvoch hlavohruďákov strážcov, za nimi poletujúcich pozemšťanov na reťaziach a kráľovských dvojčiat so svojimi dvoranmi na konci, prešiel do arény pod hradom. Tribúna bola teraz plná dlhovlasých bojovníkov zvierajúcich ďalekovizori. Pri ich príchode sa dav nadšene rozhulákal až mali pocit, že sa na nich samou radosťou vrhnú a rozdrvia ich svojimi mohutnými päsťami.
Changa77 a Dirka usadili do pohodlných kresiel uprostred arény a zo zeme sa vysunuli dve hráčske obrazovky. Na stolíkoch pred nimi sa nachádzali joysticky.
Raag-huul ako usporiadateľ podišiel k mikrofónu a začal:
„Takže vyhlasu..“
„Prepáčte, ešte mi nie sú jasné pravidlá!“ prerušil naliehavo Dirk vládcu, aby získal čas.
„Ehm... pravidlá Counter Striku?“ zrozpačiteľ Raag-huul. Cítil ako sa celý záujem davu v tribúne presúva na neho. Jeho póry len pre prípad, žeby sa zistilo, že sú to vlastne amatéri, začali preventívne produkovať studený pot.
Dirk chcel na neho zagániť, ale iba hlesol:
„Čo sa stane, ak jeden z nás vyhrá?“
„Oficiálne pripadne celý kraj Koma jednému z nás. Neoficiálne sa spustí bratovražedný boj, podpaľovanie hradu, dážď projektilov atď. atď,“ prehodil Raag-huul a už znudene dodal: „Nemusíte sa báť, víťazovo meno bude zverejnené na sociálnej sieti, vás pošleme domov a dostanete diplomy na pamiatku,“
„Mám to chápať tak, že ak jeden z nás vyhrá zápas, podáte nám ruku a hneď ako odídeme, rozpúta sa tu občianska vojna?“ pýtal sa ďalej Dirk a sám si pripadal ako v zlej komédii.
„Presne,“ odvetil sucho Raag-huul, ktorého táto konverzácia pomaly, ale isto, začínala znervózňovať. Už zabudol, aké je ťažké jednať s národom Bohyne. Jedine ich pôvod ho držal od toho, aby modrá planéta nedopadla ako kedysi Huti v sektore 5.
Raag-huul sa opäť nadýchol, aby prehovoril k davu.
„A keď bude remíza na body?“ ozval sa zase Chang77, ktorému až teraz došlo o čo tu ide. Nepýtal by sa tak smelo, ak by vedel, o čom teraz premýšľa pomaly ale isto zúriaci panovník. V jeho jednoduchej hlave sa preháňali vábivé predstavy o nabodávaní hlavy pozemšťanov na hák, ktorý z nostalgie nosil schovaný pod plášťom.
Táto otázka však zaskočila všetkých. Urodzení bratia na seba prekvapene mrkli a nemým jazykom očí- vlastný iba pokrvným bratom- sa hádali, kto to rozsekne. Ghuu-baala sa nakoniec usmial a prehodil k bojovníkom zo Zeme:
„Iste, to sa môže stať, len by bolo škoda ak by medaila z pravého Izirixu, ktorý nemá na vašej Zemi a v šírom vesmíre nikto, musela ostať u nás.“
Odhodlanie v Dirkovej tvári zachrániť neznámych mimozenšťanov pred nimi samými utrpelo vážnu ranu.
„Nemusím asi vravieť, že iba najlepší môžu vlastniť túto výnimočnú cenu. Je to skoro akoby dotyčný vyhral olympiádu,“ zasadzoval svedomiu ďalší smrteľný úder Ghuu-baala. S uspokojením hľadel na tváre obidvoch pozemšťanov – vo vlnách sa im tam premávali protichodné emócie, až kým sa neusadil stará dobrá vášeň pre hru.
„Mapa je oficiálna alebo niečo vaše?“ opýtal sa Chang77 nenútene.
„Môže byť de_dust2?“
„Iste,“ pohotovo odvetil Dirk a dychtivo zovrel svoj joystick.
Raag-huul venoval obdivný pohľad bratovi a pod plášťom nahmatal rukoväť meča. Tento deň sa mu konečne začínal páčiť.

Víla Lila

Víla Lila

Diskusia

Kr4b
Ak nerátam čechizmi, slovné spojenie "fľochol pohľadom" a príbeh stavaný len na pobavenie v piatkový večer(okrem konca, ten bol dobrý) jedná sa pre mňa o poviedku hodnú 7 -ičky. Sranda bola, miestami krývajúca, miestami prekvapivá. Keby nie, dám 3 alebo 4. Čítalo sa to v pohode, keď som sa niekde stratil, nasledujúci text mi všetko objasnil. Celkom dobré
03.05.2014

Víla Lila
Vďaka za vysoké hodnotenie. Som rada, že poviedka pobavila. Priznám sa ale, že s tými bohemizmami mám problém. Aj keď na druhú stranu, prečo vlastne nie?
03.05.2014

Marek Páperíčko Brenišin
No, v prvom rade vyjadrujem potešenie, že po dlhom čase si tu dal niekto námahu vytvoriť poviedku so všetkými tými srandami. Dej trochu slabší, ale nápad originálny, hrať CS kvôli nadvláde nad svetmi? Hell yeah! :-) K chybkám - strážcovia (vz. chlap), ponosou a ešte jedno tam bolo. Ja som sa na tých vtípkoch celkom kosil, ale možno by bolo lepšie niečo vynechať a druhú zdôrazniť, takto to bolo miestami veľmi gagové :-) Za 7 :-)
04.05.2014

Nadalan
Niečo podobné som už čítala, no toto bolo oveľa zábavnejšie :) Aj štýl je fajn. Zopár chybiek: róbusným namiesto rozbustným, pobledlej namiesto bledej, zrozpačiteľ namiesto zrozpačitel, mimozenšťanov namiesto mimozemšťanov... Z autorského hľadiska ma pobavilo malé "ô" v slove MôJHO :-) lebo mi to pripomína vlastný boj s napísaním veľkého "Ô". Dá sa to vyriešiť, ak máš vo Worde nastavenú automatickú opravu veľkého písmena na začiatku vety (kto nepozná CTRL+C, Ctrl+V, nech hodí kameňom).
04.05.2014

Nadalan
* róbusným namiesto robustným tam malo byť
04.05.2014

Víla Lila
Vďaka za opravenie chýb - gramatika nie je moja parketa :) Som veľmi rada, že vás príbeh pobavil. Inšpirovala som sa Douglasom Adamsom (samozrejme od jeho levelu som poriadne ďaleko).
04.05.2014

jurinko
Tych chyb tam bolo viac, aj gramatickych, aj stylistickych, aj pribehovych (fakt by bolo dobre tie vtipky trosku precedit, pomohlo by to ich udernosti... ale ved ja to niekedy pisem tak isto, tak co :-D ). Pasaz o mysiach bola trosku retardacna a zbytocna, navyse ani nie az taka vtipna. Inspiracia Douglasom Adamsom? No, tu som tam zrovna nevidel, hoci spatne sa za nu da povazovat napr. plazma ako "bozstvo" :-) Videl som tam skor IT Crowd, mozno trosku podvedomeho Batmana (Ra''as al Ghul vs. Raag-huul :-) ) a parodiu na nejake vazne space opery :-) Pasaz "diskutabilne slovo vlastna - diskutabilne slovo diskutabilne" bola super :-D Celkovo ma to dost bavilo, trochu popracovat na formalnej stranke a nadsenie spravnym sposobom udrzat na uzde a je to uplna pecka :-) Ako prvotina excelentne, akurat by ma zaujimalo, ako sa da ceesko hrat na joysticku ;-) Dal som 5
05.05.2014

Pierko
Tak toto ma rozsekalo :D veľmi som sa bavila. Niektoré slová boli asi napochytre napísané, niekedy som nevedela, čo si myslela. Ale dokázala si si všimnúť také pidimaličkosti a premeniť ich na vtip... mala som ti dať aspoň 8.
09.08.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.