Svadobná torta
Ako hovorí jedno príslovie: Čím čistejšie obete, tým špinavšie ruky vrahov. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri.
Zobudila som sa na brechot psa, ktorý ma budil pravidelne už asi 5 dní. Vyhrabala som sa z postele a zašla do kuchyne uvariť si kávu. Pozrela som na hodiny, bolo pol dvanástej. Vzdychal som, takto neskoro ma nezobudil nikto už pekne dlho.
V pyžame som vybehla pred dom, aby som skontrolovala poštu. Zo schránky som vytiahla pár nákupných letákov a jednu obálku. Vrátila som sa dnu, sadla si do kresla a popíjala kávu. Letáky som len tak prebehla očami. Do rúk som chytila obálku s očakávaním, čo ma čaká tentokrát. Vytiahla som z nej dve fotky a samozrejme pokyny. Mám byť žena, čo vyrába a predáva svadobné torty. Na jednej fotke bol muž, okolo 30-tky, s okuliarmi a bradou. Na ruke mal vytetovaného hada. Na druhej bola žena, asi rovnakého veku, v letných šatách a klobúku. Pár mal prísť o 12:15, čo bolo za štvrť hodinu. Vybehla som hore, do izby, vybrať si nejaké slušnejšie oblečenie.
Zazvonil zvonček, chvíľku som počkala a potom som otvorila.
„Pani Wintersová?“ jemným hlasom sa spýtala žena. Prikývla som a vyzvala ich, aby vošli dnu. usadili sa v obývačke na gauči. Ja som si sadla do kresla oproti nim, aby som bola blízko pri stolíku.
„Takže, akú svadobnú tortu by ste chceli?“ pozrela som na nich. Žena sa usmiala a hneď spustila o všetkom, čo by na torte malo byť. Čmárala som si zatiaľ na kus papiera, aby to vyzeralo, že si značím všetko, čo hovorí. Bola som trochu nervózna, na tento deň som čakala poriadne dlho.
„Dobre, to by sme mali, kde bude vaša svadba? Potrebujem vedieť len ulicu, kam to mám potom zaviesť.“ Snažila som sa pôsobiť kľudne, ale z výrazu pána Morissa som pochopila, že mi to moc nejde.
„Bude to tu v New Orleans, na Desire Street. Mali by ste to tam nájsť.“ Odpovedal mi a čudne si ma obzeral.
„Ste v poriadku pani Wintersová?“ vystrašene sa ma spýtala žena.
„V najlepšom.“ Odpovedala som a zákerne som sa usmiala. Nahmatala som pod stolom zbraň a rýchlo ju namierila na pár sediaci predo mnou.
„Takže pán a pani Morissovi, ha?“ ironicky som sa zasmiala. Pozerali na mňa, akoby nevedeli, o čom hovorím. Žeby to ani tentokrát neboli oni? Pomyslela som si. Nie, sú to určite títo ľudia. Tie tváre, aj keď sa už trochu zmenili, som spoznala hneď. Civeli na mňa s vypleštenými očami, ale bolo vidieť aj to, že sú vystrašený, lebo ich niekto spoznal.
„To...to bude asi nejaký omyl.“ Habkal muž.
„Nie, nie je to žiadny omyl, ty bezcitné zviera!“ skríkla som, pokračovala som ďalej, teraz už trochu tichšie. Oprela som sa v kresle.
„2. júla 2003, mala som desať rokov. Prešla som cez bráničku pred domom. Dvere domu boli pootvorené, tak som ich len trochu odsunula. Zakričala som na mamu, ale nikto sa neozýval. Vyšla som hore po schodoch, otvorila dvere na spálni svojich rodičov...“ trochu sa mi tlačili slzy do očí. Na tvárach tých dvoch bolo vidno, že si spomínajú. Postavila som sa, začala sa prechádzať a pokračovala som.
„...naskytol sa mi pohľad, ktorý by nechcelo zažiť žiadne desaťročné dievčatko. Otec ležal na zemi tvárou dole a nehýbal sa. Moja matka...,“ sťažka som prehltla hrču v hrdle,“...ležala na posteli a pozerala tými mŕtvymi očami priamo na mňa. A váš pes, ten netvor, rozhrýzol moju matku a pochutnával si na jej vnútornostiach. Všade, na zemi, posteli aj stene, bola krv. Skríkla som, no z môjho hrdla sa vydral zvuk, o ktorom by som vôbec nepovedala, že bol ľudský. Otočila som sa a zbadala vás dvoch. Jeden mal v ruke nôž a druhý vrece s matkinými šperkami. Pozreli ste na mňa, potom jeden na druhého a utiekli ste. Odvtedy som žila so starou mamou, ktorá umrela pred piatimi rokmi.“ Pár len zarazene sedel na gauči. Podišla som bližšie a pritisla žene zbraň ku hlave.
„Tak čo, pani Morissová, už si spomínate?“ počula som, ako žena prehltla. Muž vedľa sa strhol a chcel mi vraziť päsťou do hlavy. Zastavila som ho rýchlim pohybom ruky. Trafila som ho do krku, zachrčal.
„Neskúšajte to na mňa, bola som vycvičená tými najlepšími. Desať rokov som vás hľadala. Ani si neviete predstaviť, koľko nevinných ľudí som už zabila. No musela som, pretože zistili kto som a pre koho pracujem.“ Hovorila som s toľkou nenávisťou, k nim, v hlase, až som zatínala zuby.
„Áno , som nájomný vrah. Popri tejto práci som hľadala aj vrahov svojich rodičov...a konečne so ich našla. Zmena identity vám asi moc nepomohla. Dúfam, že zhnijete v pekle.“ Vystrelila som, žena okamžite padla na muža, ten len skríkol.
„Panebože!!“ strelila som znova, tentokrát presne medzi oči. Výstrel nemohol nikto počuť, lebo som mala tlmič. Vydýchla som. Počkala som na večer kým sa zotmie. Telá som zahrabala na záhrade za domom, medzi ostatné hnijúce mŕtvoly.
Majka Holočovská
Diskusia
Jozef Kohúr
1. Ak by neštekal pes a nezobudil ju o 11:30, mohla by sa zobudiť až o 12:15 na zvonenie zvončeka pri príchode jej obetí. Vôbec by nevedela, čo sú zač a čo má s nimi robiť, lebo by predtým nestihla otvoriť obálku. Ten pes ju vlastne zachránil pred stratou zamestnania (alebo niečím horším). Takže až taká profesionálka to asi nebola. Profesionáli nevyspávajú do obeda, keď majú prácu :-)
01.02.2014
1. Ak by neštekal pes a nezobudil ju o 11:30, mohla by sa zobudiť až o 12:15 na zvonenie zvončeka pri príchode jej obetí. Vôbec by nevedela, čo sú zač a čo má s nimi robiť, lebo by predtým nestihla otvoriť obálku. Ten pes ju vlastne zachránil pred stratou zamestnania (alebo niečím horším). Takže až taká profesionálka to asi nebola. Profesionáli nevyspávajú do obeda, keď majú prácu :-)
01.02.2014
Jozef Kohúr
2. V štítku stojí: Kategória: scifi Až do konca som sa nádejal, že tam nejaké sci-fi aj bude a nič som si nevšimol
01.02.2014
2. V štítku stojí: Kategória: scifi Až do konca som sa nádejal, že tam nejaké sci-fi aj bude a nič som si nevšimol
01.02.2014
Jozef Kohúr
:-( Buď som slepý, alebo tam naozaj nič také nebolo. Pritom by stačila len štipka fantázie:
01.02.2014
:-( Buď som slepý, alebo tam naozaj nič také nebolo. Pritom by stačila len štipka fantázie:
01.02.2014
Jozef Kohúr
"Zas som ťa musel budiť, inak by si prespala ďalší kšeft. Ak sa to bude opakovať, máš padáka."
01.02.2014
"Zas som ťa musel budiť, inak by si prespala ďalší kšeft. Ak sa to bude opakovať, máš padáka."
01.02.2014
Jozef Kohúr
(to by síce narušilo vážnosť, ale tá vážnosť aj tak nebola celkom presvedčivá.)
01.02.2014
(to by síce narušilo vážnosť, ale tá vážnosť aj tak nebola celkom presvedčivá.)
01.02.2014
Jozef Kohúr
Ospravedlňuje sa za aj za tú paseku, ale išiel mi vždy odoslať len krátky kúsok :-( !!!
01.02.2014
Ospravedlňuje sa za aj za tú paseku, ale išiel mi vždy odoslať len krátky kúsok :-( !!!
01.02.2014
Culter
Potrebujem vedieť len ulicu, nie náhodou adresu? A nelogická bola ja odpoveď. Akým spôsobom sa dá nájsť miesto na Desire Streetm kde treba doručiť svadobnú tortu? A tých nelogickostí je tam viac. Ako to, že ju nechali ujsť? Podľa toho ich psa to boli riadni gauneri a preto by im nemalo robiť problém chytiť dieťa a zabiť ho, aby sa zbavili svedka. Ďalej: ak ju teda cvičili tí najlepší, určite vo výcviku nebolo vyspávanie do obeda, keď mali prísť ľudia, na ktorých tak dlho čakala. Ja by som oka nezažmúril. Aj to vykecávanie mi prekážalo. Také srdcervúce a dojemné. Vôbec sa mi nehodí ku skúsenej vrahyni. V neposlednom rade, ako spomenul Jozef, poviedke chýba sci fi rozmer. Tvoj štýl písania je nevypísaný a to sa dá upraviť len jedným spôsobom. Písať, písať, písať. Držím palce. :)
01.02.2014
Potrebujem vedieť len ulicu, nie náhodou adresu? A nelogická bola ja odpoveď. Akým spôsobom sa dá nájsť miesto na Desire Streetm kde treba doručiť svadobnú tortu? A tých nelogickostí je tam viac. Ako to, že ju nechali ujsť? Podľa toho ich psa to boli riadni gauneri a preto by im nemalo robiť problém chytiť dieťa a zabiť ho, aby sa zbavili svedka. Ďalej: ak ju teda cvičili tí najlepší, určite vo výcviku nebolo vyspávanie do obeda, keď mali prísť ľudia, na ktorých tak dlho čakala. Ja by som oka nezažmúril. Aj to vykecávanie mi prekážalo. Také srdcervúce a dojemné. Vôbec sa mi nehodí ku skúsenej vrahyni. V neposlednom rade, ako spomenul Jozef, poviedke chýba sci fi rozmer. Tvoj štýl písania je nevypísaný a to sa dá upraviť len jedným spôsobom. Písať, písať, písať. Držím palce. :)
01.02.2014
jurinko
Slabe, neoriginalne, nevypisane, ani zaner nesedel (mozno by to mohla byt nejaka uchronia alebo horor, ale to by to muselo byt napisane radovo lepsie). Takze ak chces pisat aj nadalej, zostava ti iba jedno - zlepsit sa. Pre zaciatok odporucam vela (vela!) citat, az potom sa riad radou Janka Galika ;-) Dal som 2
01.02.2014
Slabe, neoriginalne, nevypisane, ani zaner nesedel (mozno by to mohla byt nejaka uchronia alebo horor, ale to by to muselo byt napisane radovo lepsie). Takze ak chces pisat aj nadalej, zostava ti iba jedno - zlepsit sa. Pre zaciatok odporucam vela (vela!) citat, az potom sa riad radou Janka Galika ;-) Dal som 2
01.02.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Okej, raz som tu písal a neviem, prečo to tu nie je, nuž, dáme si repete :-D V prvom rade klady. Páčila sa mi motivácia a trochu som aj súcitil s postavou na konci, avšak... Pozor na gramatiku (vzdychal, vystrašený pl., rýchlim a p.), značne to znižuje kvalitu. Na to, čo tam bolo, tá práca mala príliš málo priestoru, aby sa to rozvinulo, možno by to nechalo viac ohromujúci dojem. V rámci logiky tam mám tiež výhrady, pretože si to značne odporuje (výcvik vs leňošenie, najmä, ak je tam citová pohnútka, pendloval by som ako struna od rána a to aj bez výcviku :-D ) Podstatné je čítať a opravovať po sebe viackrát poviedky. Po zaokrúhlení 5 :-)
01.02.2014
Okej, raz som tu písal a neviem, prečo to tu nie je, nuž, dáme si repete :-D V prvom rade klady. Páčila sa mi motivácia a trochu som aj súcitil s postavou na konci, avšak... Pozor na gramatiku (vzdychal, vystrašený pl., rýchlim a p.), značne to znižuje kvalitu. Na to, čo tam bolo, tá práca mala príliš málo priestoru, aby sa to rozvinulo, možno by to nechalo viac ohromujúci dojem. V rámci logiky tam mám tiež výhrady, pretože si to značne odporuje (výcvik vs leňošenie, najmä, ak je tam citová pohnútka, pendloval by som ako struna od rána a to aj bez výcviku :-D ) Podstatné je čítať a opravovať po sebe viackrát poviedky. Po zaokrúhlení 5 :-)
01.02.2014
Monika Herda
Ahoj Majka,
ja hlavne k forme: písať v prvej osobe je náročné - v tak kratučkom texte máš asi 65-krát „som“, čo ju neznesiteľné. Pri tvorbe viet treba byť oveľa kreatívnejší. Našla som 5-krát úplne zbytočné „trochu“. Už prvá veta odrádza od čítania: „Zobudila som sa na brechot psa, ktorý ma budil pravidelne už asi 5 dní.“ - ak inak nie, tak minimálne jeden z tvarov slovesa „budiť“ nahradiť synonymom a číslo sa píše slovom – „päť dní“. Ale napríklad by sa dalo takto: „To prašivé psisko ma budí už päť dní.“ a vyhneš sa aj použitiu toho nemožného „som“. Alebo: „Pozrela som na hodiny, bolo pol dvanástej.“ zmeniť na: „Hodiny ukazovali pol dvanástej.“ Odporúčam véééééééľa čítať a cvičiť sa v pestrom vyjadrovaní myšlienok. Ak sa posnažíš, ďalšia poviedka bude určite lepšia :)
01.02.2014
Ahoj Majka,
ja hlavne k forme: písať v prvej osobe je náročné - v tak kratučkom texte máš asi 65-krát „som“, čo ju neznesiteľné. Pri tvorbe viet treba byť oveľa kreatívnejší. Našla som 5-krát úplne zbytočné „trochu“. Už prvá veta odrádza od čítania: „Zobudila som sa na brechot psa, ktorý ma budil pravidelne už asi 5 dní.“ - ak inak nie, tak minimálne jeden z tvarov slovesa „budiť“ nahradiť synonymom a číslo sa píše slovom – „päť dní“. Ale napríklad by sa dalo takto: „To prašivé psisko ma budí už päť dní.“ a vyhneš sa aj použitiu toho nemožného „som“. Alebo: „Pozrela som na hodiny, bolo pol dvanástej.“ zmeniť na: „Hodiny ukazovali pol dvanástej.“ Odporúčam véééééééľa čítať a cvičiť sa v pestrom vyjadrovaní myšlienok. Ak sa posnažíš, ďalšia poviedka bude určite lepšia :)
01.02.2014
Puf
Presne tak. Ocenujem aspon snahu o napísanie uceleného dielka a nie cohosi nedokonceného a nedomysleného.
03.02.2014
Presne tak. Ocenujem aspon snahu o napísanie uceleného dielka a nie cohosi nedokonceného a nedomysleného.
03.02.2014
Nadalan
Súhlasím, že to nebolo sci-fi. Priama reč hlavnej predstaviteľky nebola uveriteľná. Rozprávala aj veci, ktoré sa normálne nehovoria nahlas. Mohla si ich pomyslieť. Skús si poviedku nahlas prečítať. Zameraj sa hlavne na dialógy a monológy. Je to dobrá cesta, ako odfiltrovať to, čo do úvodzoviek patrí a čo nie. Inak, osobne si myslím, že autorka načítané má. Už len sa vypísať. Držím palce.
03.02.2014
Súhlasím, že to nebolo sci-fi. Priama reč hlavnej predstaviteľky nebola uveriteľná. Rozprávala aj veci, ktoré sa normálne nehovoria nahlas. Mohla si ich pomyslieť. Skús si poviedku nahlas prečítať. Zameraj sa hlavne na dialógy a monológy. Je to dobrá cesta, ako odfiltrovať to, čo do úvodzoviek patrí a čo nie. Inak, osobne si myslím, že autorka načítané má. Už len sa vypísať. Držím palce.
03.02.2014
Peter Murín
No dal som 4..aj keď s veľkým sebazapretím ale tak za snahu. Cely článok je podla mňa dosť absurdný. Vôbec sa to sem nehodí ale presne si viem predstaviť ako si to autorka asi cele predstavovala...Ono myslienka nieje až taká zlá aj keď je tam aký-taký chabý pokus o horor, no to spracovanie..nejdem to hodnotiť zase nejak negatívne. Potrebuje to len viacej poviedok a rozpísanejšiu ruku. Do budúcna držím palce:)
05.02.2014
No dal som 4..aj keď s veľkým sebazapretím ale tak za snahu. Cely článok je podla mňa dosť absurdný. Vôbec sa to sem nehodí ale presne si viem predstaviť ako si to autorka asi cele predstavovala...Ono myslienka nieje až taká zlá aj keď je tam aký-taký chabý pokus o horor, no to spracovanie..nejdem to hodnotiť zase nejak negatívne. Potrebuje to len viacej poviedok a rozpísanejšiu ruku. Do budúcna držím palce:)
05.02.2014