Príbeh o čiernom drakovi

Keď si starý Grešák napechuje fajku tabakom, určite rozpovie niečo zaujímavé. Oneskorený príspevok autora do prvej série Poviedok na počkanie na tému "Bod, z ktorého niet návratu".
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Príbeh o čiernom drakovi
Ilustračné obrázky k spacenews - Príbeh o čiernom drakovi / Zdroj Disclaimer
Vonku sa ženili všetci čerti. Mohutne pršalo, blesky križovali nočnú oblohu a hromy trieskali, akoby mal nastať koniec sveta. Hostinec U čierneho draka bol plný na prasknutie. Vo vzduchu sa šírila vôňa pečeného mäsa. V kozube praskal oheň, polovicu prasaťa otáčal malý capart a zručne ju polieval výpekom. Korbele boli plné piva, nik neprehovoril ani slova. Všetci sa zhrčili okolo starého Grešáka. Ten si práve plnil fajku tabakom, čo bol neklamný dôkaz toho, že sa chystá porozprávať jednu zo svojich historiek.
„To máte tak. Stávky sú čertov výmysel. Ale vďaka jednej z nich sa toto miesto volá U Čierneho draka. Bolo to dávno, keď sa v temnote neďalekého lesa stretli dvaja démoni. Boli to požierači duší. Škaredí boli ako toť moja riť, zubiská im trčali z papule a bohovia sa asi museli zblázniť, keď stvorili takéto hnusoby. Stavili sa, kto zožerie silnejšiu dušu. Bagkh, prekliaty nech je, bol väčší z nich. Zaprisahal sa, že zožerie dušu kráľa Jeromáha. Preto zobral na seba podobu kráľovho utierača zadku.“
Starcove slová plynuli hostincom, pivo blúznilo mysle prítomných a mnohí z nich neskôr prisahali, že pri tom rozprávaní začuli kráľov smiech...
Kráľ Jeromáh tresol obrovskou rukou do stola a rozrehotal sa. Vtip, ktorý rozprával jeho dvorný zabávač, bol sprostý a o to lepší. Kráľovská hostina bola v plnom prúde. Stoly sa prehýbali pod ťarchou jedla. Akoby aj nie. Kráľov syn sa nežení každý deň.
Jeromáhova ruky vystrelila ku bruchu. Niečo ho tam ťažilo. Nemal som divinu zajedať tými cudzokrajnými syrmi, pomyslel si. Hlasno vypustil plyny. Rozrehotal sa a všetci s ním.
„Idem srať,“ kráľ sa postavil a ostatní okolo stola vystrelili na nohy.
„Počas mojej neprítomnosti vám prikazujem chľastať a jesť do prasknutia.“ Pohybom ruky hostí usadil.
„Na zdravie kráľa,“ predniesol zabávač. Poháre do seba hlučno narazili. Kráľ sa odobral ku latríne. Utierač so stojanom zo zasvietenými sviecami poslušne za ním. Miestnosť bola o poschodie vyššie. Diera sa nachádzala presne nad hradnou hladomorňou. Kráľ často ironicky prednášal, že to zas až taká hladomorňa nie je.
Utierač najskôr horúcim uterákom nahrial kamennú dosku. Kráľ si stiahol nohavice a sadol si.
Bagkh položil svietnik na zem a konečne na seba zobral svoju podobu. Bolo zábavné sledovať, ako sa blažený kráľov výraz mení na čistú hrôzu. Utieračova tvár sa menila, akoby bola z vosku. Koža stiekla, ostalo len mäso a to začalo hniť. Jeromáh chcel vykríknuť. Démon mu zakryl ústa silnou rukou. Kráľ vypleštil oči. Démon ruku rýchlo odtiahol a na kráľove ústa prisal tie svoje. Mocne potiahol. Sviece zhasli. V hrade sa ochladilo. Spev utíchol. Všetkých premkla hrôza. Kráľov syn zdesene vykríkol: „Otec.“
Jeromáha našli skrúteného na zemi s nohavicami na kolenách. Tvár mal zohyzdenú nevýslovnou hrôzou.
Bagkh zatiaľ prežratý k prasknutiu provokoval svojho súpera.
„Toto nikdy neprekonáš. Ľudský kráľ. Kto ešte môže byť väčší?“
Zchor skrivil ústa v zlostnom úškľabku. „To ešte len uvidíme,“ zasyčal. „Poď so mnou.“
Vybrali sa do lesa. Vznášali sa tesne nad zemou. Zastali pre jaskyňou. Z jej čiernych útrob sa ozývalo pravidelné chrčanie.
„Na to nemáš,“ posmieval sa Bagkh. „Čierny drak je nad tvoje sily.“
Zchor zaškrípal zubami a vošiel do jaskyne. Bagkh si ten súboj nemohol nechať ujsť. Nešli dlho. Na konci jaskyne spal obrovský čierny drak. Plaz pri vydychovaní vypúšťal z nozdier paru.
„Vstávaj,“ zavrešťal Zchor a hodil do draka skalu. Drak sa prebral. Na svoju veľkosť bol ohromne rýchly. Oči sa mu okamžite prispôsobili tme. Zrenice stiahol do zvislých čiarok. Nadýchol sa a chystal sa obaliť démona v plameni. Zchor čakal len na to. Zväčšil sa a rýchlosťou blesku sa prisal na drakovu papuľu. Silno potiahol. Z draka vyšla oslnivo žiarivá duša a skončila v Zchorových útrobách. Plaz prevrátil oči a s rachotom spadol na zem.
Bagkh sa rozrehotal. „Čomu sa smeješ?“
„Dostal som ťa.“
„Čo to trepeš?“
„Konečne sa ťa zbavím. Vedel som, že neodoláš, keď sme boli tak blízko. Dračia duša horí.“
„No a?“
„Ale ty na rozdiel od neho nemáš nehorľavé telo. O chvíľu to pocítiš, ale to sa už dostaneš do bodu...“
Zchor sa bleskovo pohol a objal svojho nepriateľa.
„Drž papuľu.“
Starý Grešák sa odmlčal.
„Čo sa stalo?“ začali kričať prísediaci. Starec sa pousmial.
„Skôr, ako povedal druhé p, oboch dračia duša spálila. Ten výbuch rozmetal celú horu. Stalo sa to presne tu. Na tomto mieste. Mnohí prisahajú, že ten drak tu žije doteraz.“
Starý Grešák si potiahol z fajky a vyfúkol taký kúdol dymu, že ho skoro celého zahalil.

Culter

Culter

Diskusia

Kr4b
Prvá polka nemá chybu :DDD A druhá je aspoň dobre myslená. Prvá z poviedok na počkanie, ktorú čítam a robí slušný dojem. + ten obrázok je suprový.
12.10.2013
kAnYs
Az na to, ze to nieje poviedka na pockanie, kedze si ju mal cas premysliet :) ale inak dobre. 7.
12.10.2013
Kr4b
Nepôsobí že by sa nad ňou niekomu parilo z hlavy. Skôr že bola odložená. Netvrdím, že to tak je, len že tak pôsobí.
12.10.2013
Culter
Pravda je taká, že som sa v termíne musel neodkladne zúčastniť bábkového divadla ´ako gašparko porazil draka´ takže som do súťaže vletel presne tri minúty pre ukončením. Aj keď som ešte dve minúty rozmýšľal, čo vypotím, zrejme už bolo neskoro. Keďže však bola téme príliš lákavá, rozhodol som sa, že sa aspoň otestujem. Napísanie poviedky mi trvalo hodinu, ale keďže som začal písať až o ôsmej, mal som na premýšľanie tri hodiny. Hawgh.
12.10.2013
Culter
Zas som zabudol. Obrázok nemá jedinú chybu. :))) Brutal dobrý. VĎAKA.
12.10.2013
jurinko
Niet zac :-) Len som si neskoro vsimol, ze je tam okrem draka aj nejaka biela a anjelsky vyzerajuca bytost... Tak to akoze ten demon na seba zobral taku podobu, co ty na to? :-D
13.10.2013
jurinko
...Alebo ta jeho dusa ;-) Inak, v poviedke mi trochu vadila jedna drobnost, a to obrat "Škaredí boli ako toť moja riť" - to im akoze ukazoval pri rozpravani zadok? Lebo inak sa tam to "toť" prilis nehodi :-)
13.10.2013
Culter
Ale jurinko, keď ti starý Grešák povie, že bol škaredý, ako toť jeho riť... už len tá predstava...fuj,... nemusí ti ju ukazovať... musel byť fakt desivý... :)))
13.10.2013
kAnYs
Ved je to priama rec :) Gresak sa tak skratka vyjadruje, tam nieje co riesit.
14.10.2013
YaYa
Podľa mňa tým "toť" len konštatoval, že "riť" je tiež prítomná. Nemusel im ju ukázať.
14.10.2013
jurinko
Nesuhlasim. Ak je nieco nejake ako "tot" nieco dalsie, tak to rozpravac urcite aspon v ruke podrzi alebo na to ukaze. Co posediacky a spominajuc rit prilis nejde, myslim si.
15.10.2013
YaYa
Ono je to v konečnom dôsledku aj tak o tom, ako to kto cíti, keďže ani slovníky tú dilemu pre mňa nevyriešili :)))
15.10.2013
YaYa
Ale mohol tak trošku naznačiť, plesnúť sa po boku alebo čo, keď to povedal (hoci aj oblečený), potom by sme tam mali aj deiktický odtienok :D
15.10.2013
William Cody
Môže byť :)... Pobavilo ma to, páči sa mi aj tá jednoduchosť s ktorou sa podáva ten Grešákovský hrubší humor.
16.10.2013
mayo
rit ci nerit, stary Gresak si uroven drzi :) tesime sa na dalsie!
16.10.2013
Kr4b
Táto konverzácia o riti si zaslúži zarámovať
16.10.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.