Zelená Nemoc - 1. časť

Partia bojovníkov prichádza do mesta, v ktorom zúri tajomná choroba. Čo spôsobilo tajomné úmrtia? Objasní im to dvojica zveravcov, ktorá sa im prihovorí v krčme?
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Ilustračné obrázky k spacenews - Zelená Nemoc - 1. časť
Ilustračné obrázky k spacenews - Zelená Nemoc - 1. časť / Zdroj Disclaimer
Zlovestný vrzgot privábil pohľady ako pieseň Valkýr, ktorá ako vietor razom utíšila hlasy, až na troch vojakov zadúšajúcich sa smiechom. Jeden z nich sa zdrúzgal na zem za čo mu spoločník, s ošúchaným znakom havrana na špinavej tabarde vylial pivo na hlavu. Klial ako podnapitý černokňažník, no ani to nepritiahlo pozornosť desiatok očí nedbalo vítajúcich nových hostí. A tí taktiež nešetrili zrakom. Blúdivé pohľady neznámych si určite všimli každého v neveľkom hostinci stojacom pri radnici mesta. Nik tu ešte nevidel také oči, bez bielok, ebenové, so širokými zrenicami zafírovej farby. Najvyšší z neznámych si odpľul smerom k panošovi čistiacemu topánky svojmu pánovi a poriadne potiahol nosom.
„ Ale je tu veselo. Povedal by som že veselšie ako vonku!“
Neveľký hostinec bol takmer plný, no tri stoly stále zívali prázdnotou. Mnohí hostia sa len tak opierali o stĺpy podopierajúce strop alebo sedeli pri šenku s hlavami na stole. Neznámy sa uškrnul a razil si cestu k pultu aj so svojimi troma spoločníkmi. Halili ich nie dokonale opracované vlčie kožuchy spojené medenými sponami na hrudi. Na hlavách mali malé, pokované prilby s priehlbinami po šípoch a s malým čiernym chocholcom. Hostincom sa niesol kyslastý zápach alkoholu a zaváraných uhoriek. Jeden sedliak si neznámych prezeral s veľkým odporom.
„ Dám tú moju zhnitú chalupu za to, že tí špinavci prichádzajú z východu! Ech, bodaj by Argu vrhli na tie ohavy všetky choroby Sveta!“
Dlháňom šklblo, pomaly otočil hlavou. Pohľad zasiahol oči sedliaka ako mrazivá vlna rozbíjajúca sa o kamenné bralo. Sedliak sa však ani len nezachvel a zaškrípal zubami.
„ Ďalší pajác čo má čosi proti východniarom? Je smutné aký ste vy Vuorčania tupci! Bez nás by vaše ženy už dávno slúžili pánom morí Bez mien a neobšťastňovali by vás noc čo noc! Ale to vy nepochopíte, jedine žeby vám miesto žaluďa v hlave narástol krkavčí mozog!“
Sedliak nazlostene vstal a zároveň jeden z Dlháňových spoločníkov vytasil dýku. Dlháň sa zasmial a naznačil spoločníkovi nech schová zbraň.
„ Čo takto sa dohodnúť. Vy sa budete venovať svojim veciam, a my nespravíme z tohto miesta udiareň. Čo vy na to?“
Opäť si odpľuvol a zagánil na troch vojakov v rohu. Tí už nevnímali vôbec nič a pomaly zaspávali na stole. Sedliak nahlas potiahol nosom, no vrátil sa k pivu.
Východniari vyzliekli kožuchy haliace hrubé plátové vesty s vyblednutým erbom, vlčou hlavou bordovej farby . Hrubočizné remene na chrbtoch pevne zvierali krátke meče so širokou čepeľou. Posadali si a pozorne sledovali každého jedného človeka v miestnosti.
„ Zdá sa, že tu nie je nikto z Neviditeľných. Dnešná noc bude aj hádam pokojná. No stále ma zarážajú tie hnilobou a smolou páchnuce vrecia pred domami. Čo v nich bolo? A prečo je nad takými domami hrubá, čierna čiara?“
„ To nás trápiť nemusí. Určite to nie je práca Neviditeľných, možno len sezóna moru alebo Pažravcov.“
„ Čoho?“
„ Pažravcov predsa!“
Spoločníci vrhli na druha začudované pohľady.
„ Pri Rohkeho brade! To vážne len u nás v Reigarde takto nazývali obrie potkany?“
„ U nás ich zvykli volať Smrťožrúti. Zabíjali len v noci. Koho neohlodali na kosť zabili choroby čo roznášali. Beštie! Vďaka sa psy a rysov,“ povedal ďalší z bojovníkov s vlasmi po plecia a zapichol dýku do stola.
„ Vyzerá to, že je tu bezpečne, no stále sa majte na pozore, bez zbraní ani na krok! Čo chvíľa sem môžu zavítať tí naši Pažravci! Idem po pivo, Zech, poď so mnou.“
Hüma s druhom pristúpili k šenku a čakali kým hostinský obslúžil ostatných. Poháre utieral špinavou zásterou a len niektoré umyl vo vode. Nápoje a jedlá hosťom nosila nádherná, sporo odetá, mladá a vysoká žena s červenými vlasmi, plávala miestnosťou naplnenou dymom z fajok tak ladne, ako keby odmalička trénovala tanec Na špičkách, čo bolo hlavným predstavením potulných divadiel juhu. Zech na nej mohol oči nechať a aj by sa za ňou rozbehol ak by doňho neudrel Hüma pričom mu z plného pohára vyprskla pena.
„ Na to ani nepomysli Zech! Užívať si budeme neskôr. Najskôr dokončiť úlohu.“
...
„ Hmm, výborné pivo, vychladené, husté. Aké je?“
„ Myslím, že jačmenné, teda, čisto len podľa tej horkosti, nepýtal som sa. Mám však čosi zaujímavejšie ako pivo! Cestou späť som si všimol veľmi nezvyčajnú dvojicu.“
Hüma stíšil hlas a museli sa pomknúť bližšie k sebe.
„ V poloprázdnej krčme by sa o tom ťažko dalo hovoriť, ľahko by sme sa prezradili pohľadmi. Ale predsa len, nebuďte pozornosť ani teraz! Pite pivo, pozerajte do stropu, nelipnite zrakom príliš dlho na tých dvoch! Len pár krokov od šenku pri kamennom stole sedí dvojica zveravcov, myslím, že lev a jazvec. Keď som podával pohár Zechovi všimol som si ako bleskovo odvrátili tváre. Buď si nás neškodne prezerali, alebo v tom bolo niečo iné.“
„ Určite niečo iné. Zveravci sú príliš divní na nevinné prezeranie hostí.“
„ A takisto sa im nedá veriť!“
Východniarmi trhlo a hneď siahli po zbraniach. Leví zveravec stál pár krokov od nich a uškŕňal sa. Zopár ľudí ich napäto sledovalo a dúfalo, že sa čosi zomelie.
„ Pokoj, len pokoj. Chceme sa v mieri porozprávať.“
Hüma ani nežmurkal a premeriaval si levieho zveravca ako orol svoju korisť. Jednou rukou stále zvieral rukoväť dýky.
„ A prečo vám máme veriť? Sám si povedal, že sa vám nedá veriť!“
Zveravec sa uškrnul a vyceril veľké tesáky. Mal zvláštne ľudský hlas, nie zveravský hrubý, ale pravý ľudský hlas.
„ Presne. Totiž, všetko čo ste povedali vy a ja o zveravcoch, sú len obyčajné mýty! Príliš divný na prezeranie hostí? Ha! Je pravda, že nedokážeme to čo ľudia, ale predsa len máme podobné mozgy! Mnohí si myslia, že zveravci nedokážu uvažovať a vymýšľať, čo aj je pravda, no nie u všetkých. Ja a môj druh si teraz prisadneme a porozprávame sa. Mám totiž pre vás istú ponuku.“
Prišiel jeho druh jazvec a podal mu pohár s pivom. Pri pohľade naňho prišlo Zechovi smiešne, no nepríjemne ostré zuby a plamienky v očiach zveravca ho utíšili. Hüma ešte chvíľu rozmýšľal a pozrel na druhov. Ani oni nevedeli ako zareagovať, v podobnej situácii sa ešte neocitli. No zveravci nemali falošné tváre, azda im môžu veriť.
„ Tak dobre. Ale ak sa zomelie niečo, čo nám nebude veľmi vyhovovať, obaja budete ľutovať, že vám narástlo toľko chlpov! Gurp, Zech, posuňte sa, uvoľnite im miesto.“
Zveravci si s úsmevom sadli a lev na stole zovrel ruky.
„ Mám pre vás istú ponuku, ako som si všimol, patríte k Terryjskej skupine bojovníkov. Nikto vás tu určite nepozná, jedine vaše oči prezrádzajú, že ste z východu. Rád by som sa dozvedel čo zavialo tak malú skupinku z ďalekého východu tuto na severozápad. Ale to zatiaľ nechajme tak! Určite ste si všimli mnoho čiernych vriec pred niekoľkými domami. Ak by ste sa na to opýtali tunajších ľudí povedali by vám, že v nich majú zemiaky, alebo podobne, ale len si k nim skúste pričuchnúť.“
„ Zech to skúšal, aj sa jedného dotkol. Určite v sebe skrývajú čosi hnijúce, azda mŕtvoly obrích potkanov!“
Až teraz aj Gurp schoval dýku stále zvierajúcu v rukách.
„ Na vašom mieste by som sa ich viac už nedotýkal. Tie vrecia sú totiž rakvami. Áno, rakvami mŕtvych ľudí, ktorých skolila zatiaľ neznáma nemoc, prišla znenazdania, pred štyrmi dňami a starostovia okolitých dedín chceli povolať mnoho liečiteľov a čarodejov na jej zastavenie. No sú zlé časy, pred pár mesiacmi roje kobyliek vyžrali úrodu, mohutné dažde zaliali bane a zmyli polia. Nie je zlato a ani striebro na vyplatenie liečiteľov a tak je tunajší ľud odkázaný sám na seba.“
„ A čo je tá choroba zač? Odkiaľ prišla?“
„ Nikto ju nepozná. Ale nazvali ju Suchá smrť. Každá obeť ktorá podľahla tejto nemoci začala pomaly vysychať, koža, orgány, všetko schlo a strácalo vodu. Videli sme jedného chudáka opierajúceho sa o dvere vlastného domu, ako sa jeho telo nadúva, potom pľasne, ako mu oči vytiekli z jamiek. Dialo sa to príliš rýchlo, ani veľmi netrpel. Myslím, že to ani nevnímal, upadol do hlbokého spánku. No najzvláštnejšie bolo, že keď úplne vyschol, že nemal v sebe ani len krv, ani štipku potu, opäť sa naplnil, tentoraz hnisom, ktorý začal vytekať z otvorov ktoré sa mu urobili na rukách a hrudi. Takýmto ľuďom už niet pomoci, kto by sa k nim odvážil priblížiť? Mŕtvych pochovávali do vriec plnených a pokrytých smolov a vkladali ich doň väzni, väčšinou tí odsúdení na smrť.“
„ Ale prečo do vriec? Prečo tie telá nespáliť alebo nezakopať pod zem?“
„ Ten hnis je taktiež nákazlivý. Počas pálenia by podľa mnohých telá mohutne praskali a hnis by sa rozprskol všade naokolo. A pri pochovávaní do zeme by ich mohlo zožrať množstvo červov a hmyzu, ktorý sem-tam uvidíš aj v komore týchto ľudí. Je tu bieda, veľká bieda.“
„ Už rozumiem. No čo s tým všetkým máme my?“
„ Dostávam sa k tomu.“
Opäť k nim priplachtila krásna červenovláska a priniesla ďalšie poháre s pivom. Zech začal slintať, ale Hüma ho udrel po čele.
„ Prestaň okukovať ty hlupák! Nevidíš, že je to nymfa?! Jediným bozkom by ti zavrela papuľu, navždy!“
„ Nymfa v hostinci ako slúžka? Je to možné?“
„ Ktorá iná žena by sa vydržala usmievať v miestnosti plnej spotených chlapov? Určite ju chytil ten hostinský Rarbit. Akonáhle začne nymfa čosi robiť, náramne ju to baví. Neodhovoril by si ju od tej práce, ver mi. Mimochodom, som Hüma, vodca tretieho oddielu Terryjskej stráže.“
Podával ruku levovi a potom aj jazvecovi.
„ Moje meno je Tarkiel a tuto môj druh sa volá Dixit. V skutočnosti máme mnoho mien, ale pre vás stačia tieto.“
„ Tak sme sa zoznámili, môžeš pokračovať. Čo máme s tou chorobou my?“
„ Presnejšie s ňou nemáte nič. Len vydržte a počúvajte! Prvý deň zomrelo až tridsať ľudí, v druhý len desať. Ktosi povedal, že tú nemoc prinášajú orgovia, divo žijúci v lesoch pri severnom mori, ktorí sa sem-tam zatúlajú tu. Nikto ich nemá rád, páchnu a sú hrozivý. Mnoho sedliakov a vojakov sa vybralo na sever a takmer všetkých orgov vyvraždili, len pár sa zachránilo a utieklo na sever, do rodnej zeme. Kedysi im patril celý Orgonnos, dodnes po nich nesie meno. A my sme tu prišli práve v deň keď sa tí nebojácni sedliaci vrátili do mesta. Vítali ich ako hrdinov, v ten deň napoludnie bola veľká hostina, tuto vedľa na radnici. Chceli sme týmto mestom len prejsť, uberali sme sa do Nuciemu, kráľ Hasufeln vraj verbuje bojovníkov do osobnej stráže a tá má veru veľmi dobrý život. Proste, chceli sme skúsiť šťastie.“
Tarkiel sa napil a poriadne vydýchol. Hüma si špáral v zuboch a Dixit sa pohrával s vrhacím nožom. Jeden z hostí sa zosypal a rozbil pohár s pivom. Miestnosť vybuchla smiechom a hostinský to šiel ihneď upratať.
„ Boli sme štyria. Jeden z druhov padol pri prepadnutí v neďalekých horách a ten tretí je stále v tomto meste, vo väzení a chcú ho dnes popraviť! A tak sa dostávam k tej ponuke. Pomôžte nám zachrániť druha a my vám pomôžeme s vašou úlohou...“
„ Ktorú máme, že? A čo keď žiadnu nemáme? Čo keď sme len na menšom výlete, ha?“
„ Vaša obozretnosť vás prezradila. Ak by ste tu boli len tak, neboli by ste až v takom strehu!“
„ Tarkiel, sme bojovníci, musíme byť neustále v strehu! To guča chlpov ako ty nemôže pochopiť.“
Zachechtal sa Hüma i jeho druhovia, no Tarkiel zvážnel a zavrčal.
„ Myslím to vážne Hüma! Tak si povedz cenu, máme kúsky lagúnu, ešte z mladej žily.“
„ Odkiaľ pri Rohkem máte lagún?“
„ Pomohli sme Dunvénskym obchodníkom ochrániť prístav pred pirátmi, chceli nám dať len lagúnový prach, ale dali nám nakoniec malé kamienky.“
„ Tak to máte nesmierne šťastie! Už je trikrát drahší ako zlato. Mimochodom, čo vlastne robí váš druh vo väzení? Keď je tam za zločin, nepočítaj s našou pomocou! Ani za more lagúnu, sme bojovníci, nie tí čo sa na nich hrajú!“
„ Ach, tak na to som zabudol! Vždy zabudnem na to najdôležitejšie. Náš tretí druh je oleg a volá sa Zewad.“
„ Oleg? Na južnom Orgonnose? Ako to?“
„ Stretli sme sa s ním na Neznámych ostrovoch. On a jeho bojovníci bojovali proti krvilačným monštrám z mora a...“
„ A bla bla bla. Stačí! Prečo ho uväznili?“
„ No, je to vlastne org, ako každý oleg. Vlastne sa líšia len tým, že jedni sú zdivení a druhí podobní nám, zveravcom.“
„ Máme zachrániť bytosť, čo roznáša choroby? Musel si sa zblázniť!“
„ Lenže tú ich Suchú smrť nerozsievajú orgovia a ani olegovia! Ale čosi úplne iné!“
„ Ale čo. A to vieš odkiaľ? Vari si skúmal mŕtve telá?“
„ Ja nie, ale tuto Dixit sa kedysi zaoberal štúdiom netradičných chorôb, je to vlastne pololiečiteľ. Máš slovo Dixit.“
Jazvec si odkašľal a zapichol dýku do stola. Prehovoril náramne hrubým hlasom.
„ Ako každá bytosť zaoberajúca sa javmi prírody aj ja som bol posadnutý v takej chvíli veľkým chcením. Musel som prísť na to, čo to spôsobuje, ako, kedy, kde, chcel som vedieť všetko. A tak som raz v noci rozpáral jedno z vriec. Predtým som celé telo vykúpal vo vode do ktorej som kvapol chranník červenkastý, bylinu, ktorá náramne zvýši imunitu tela takmer na hodinu. Malé deti by však dokázal zabiť. Telo bolo v celkom zachovalom stave, nemalo ani deň a tak som ho mohol bez problémov preskúmať. My jazvece máme skvelú vlastnosť, vidíme dobre aj v tme.“
„ Bez zbytočných rečí a rovno k veci! Zech, zbehni po pivo, akosi mi vyschlo v hrdle!“
„ Heh, žiadna reč nie je zbytočná, vo všetkom sa dá nájsť opodstatnenie,“ povedal Dixit a potiahol dlhým čiernym nosom.
„ Po dvoch hodinách skúmania som našiel príčinu smrti. Na krku som našiel veľký hrboľ a bodnú ranu. Čiže tú chorobu neprenáša vzduch a orgovia, ale hmyz, bodavý hmyz!“
„ Už len prísť na to čo za hmyz, že?“
„ Viem aj to! Tenkým nožom som ten hrboľ prerezal a skúmal som tekutinu čo z neho vytiekla. Mnohí by povedali, že je to len hnis zmiešaný s troškou jedu zvieraťa čo ho bodol. Ale celý ten hrboľ bol naplnený jedom! A keďže som čítal mnoho kníh o hmyze, vlastne som pár rokov v Reigarde študoval hmyzovedu zistil som, že roznášačom je zelenavec jagavý.“
„ To je taká potvora podobná sršňovi, lenže zelená? Čiže na lúkach takmer neviditeľná? Ako môže také malé čudo vyhladiť mesto?“
„ Zelenavce v skutočnosti nie sú také neškodné ako sa všetci nazdávali. Tuto v Argose sa z nich stali agresívne beštie roznášajúce smrť. Nebudem vám tu popisovať z prírodného pohľadu ako sa správa agresívny a normálny zelenavec, ale poviem vám jedno. Normálny vstrekne do tela len štipku jedu čo nosí v brušku plne naplnenom jedom. Ale agresívny vstrekne všetko, úplne všetko, bruško mu totálne spľasne a mnohé na mieste aj pomrú. Čiže nie je otázkou to kto roznáša chorobu, lebo to už vieme, ale kto spôsobil agresívnosť týchto malých tvorov? Černokňažníci, príroda, iná choroba? To nás však už trápiť nemusí. A teraz idem vypustiť tekutiny ja! Neutekajte, ešte som neskončil.“

Eric Pedaja

Eric Pedaja

Diskusia

Ester Magyarová
Už prvej vete som nepochopila, aj keď som si ju zo štyrikrát prečítala. Tvoríš trochu komplikované vety :D Veta: „ A prečo vám máme veriť? Sám si povedal, že sa vám nedá veriť!“ sa úplne nehodí k chovaniu tých štyroch predtým. Najskôr sedliaka odfajčia a teraz vyzerajú ako posraté malé detičky. Pravda ale je, že neviem ktorý z tých štyroch to povedal, lebo sa v tom nevyznám. Dialógy, hmm. Neprišli mi veľmi uveriteľné, neviem, veľmi sa mi nepáčili. No a hlavne som sa v tom strácala. Argu, Vuorčania, Neviditeľní, Pažravci, Reigard a tak ďalej, a tak ďalej. To je všetko veľmi pekné, že si to pomenoval, ale pekné nie je to, že si to dal do prvej časti. Názvy, okej, ale postupne prosím. Nevedela som, že čo a kde. Štylistiku by bolo treba učesať, opakoval si slová, nejaká tá hrubica...
01.09.2013
Ester Magyarová
Ale zas, nie je to až také zlé, povedzme, že by z toho mohol byť celkom dobrý príbeh (to sa samozrejme ešte uvidí), len to treba učesať. Dala som 3. A kľudne si to sem mohol hodiť celé, tieto kúskové časti sa nikomu nechcú čítať ;)
01.09.2013
jurinko
Je to prilis useknute. Chapem, ze prva cast a tak, ale uz sme sa viackrat presvedcili, ze delit poviedky na viac casti nie je dobre. Su tam gramaticke chyby a miestami to je velmi amatersky napisane. Ale su tam tiez dobre momenty a niektore nazvy (Smrtozruti a hmyzoveda nie, zveravci, lagun a orgovia ano, hoci ti posledni mi pripominaju Orcov). Kazdopadne ma to celkom navnadilo. Atmosfera bola opisana celkom dobre a hoci sa tam nejako privela potahovalo nosom, prispievalo to k jej vykresleniu. Je to spravna fantasy vyprava, kde zadymena a hnusna krcma, kde piju uplne vsetci, ma svoje miesto. Len pozor na gramatiku, medzery za uvodzovkami a niektore logicke preslapy (okupal sa v latke, ktora posobi hodinu, ale potom skumal telo minimalne dve hodiny). Napriek tomu, ze to nebolo ukoncene, myslim, ze mozem hodnotit, lebo asi to pokracovanie aj pridas, ze? :-) Dal som 3
01.09.2013
Eric Pedaja
Ou, ou :D je mi to naozaj veľmi ľúto ale nastala akási chyba. Táto časť (nedokončený výsek) tu vôbec nemal byť. Áno, pred mesiacom či kedy som to poslal sem na scifi, ale neprišiel mi ani mail, čiže mi to pripadalo, že to admini nezaregistrovali (čomu som bol nesmierne vďačný). Sami vidíte hroznú štylistiku, plno neznámych, suchoparné dialógy, postavy bez vlastnej osobnosti (určite vám dialógy rozličných postáv pripadali veľmi podobné v jednoduchosti rozprávania). Preto som bol rád, že to scifi nezverejní a že budem mať čas to dokončiť a chvíľu sa s tým pohrať (no, chvíľu :)). Som veľmi, veľmi rád, že táto stránka je tak dobre zorganizovaná, že to nie je ako mamtalent, kde si vás nikto nemusí ani všimnúť, že tu to musí prejsť pohľadmi adminov, musia to schváliť a musí sa čakať na pridanie na server aj dlhšie než týždeň.
02.09.2013
Eric Pedaja
Len teraz som dúfal, že Zelenú Nemoc tu nedajú, Bohužiaľ, stalo sa :D. Čiže túto poviedku tu dám vcelku, ešte sa len zoznamujem so scifi a som veľmi rád, že takáto stránka existuje. Na upravenú verziu si ešte všetci počkáme, je tam toho veľmi veľa na škrtanie atď, ale upozorňujem, že píšem utópiu, mám vlastný svet, pár vlastných zákonov a pravidiel, vlastnú štruktúru (nechcem tam mať elfov, hobitov, ohyzdov a neviem čo všetko známe), pár známych bytostí ako Škandinávske Valkýri a trpaslíci, Austrálske čupakabry, slovanských strigôňov a tak, ale nebudem sa tu rozpisovať a vysvetľovať. Pochopíte to z príbehov, ktoré vám budem predkladať a dúfam, že sa na vašu pomoc môžem spoľahnúť (z kritického pohľadu). Každopádne ďakujem za 3, nato, že je to nedokončené a neupravené (čiže to vôbec nedáva zmysel) som príjemne prekvapený a oveľa viac odhodlaný pustiť sa do úprav ;)
02.09.2013
jurinko
Ahoj, tie maily chodia automaticky, takze ak si nijaky nedostal, tak je mozno niekde chyba. Kazdopadne ak budes davat toto iste znova (ale cele), mozno by si to mohol nejako oznacit. Lebo sice si to za dva mesiace uz asi uplne do podrobnosti pamatat nebudeme, ale zas, ked to bude prilis podobne, tak to moze trosku otravit. Takze ja, byt tebou, by som oznacil usek, ktory uz sme na scifi.sk mohli citat a napriklad by som ho od zvysku takto === oddelil. Ale vlastne to je na tebe ;-) Inak, si prvy, kto nefrfle, ze tu nema poviedku uz za hodinu po poslani na server, ale to naopak chvali. Som rad, ze to niekto ocenuje, je to osviezujuce. Nechceli sme tu mat kopy poviedok, cez ktore sa citatelia potom budu musiet otravene prehryzat. Chceme publikovat vsetky urovne poviedok, co znamena, ze aj uplne zaciatocnicke veci, takze casto su aj dve za tyzden na psychiku citatela dost velka zaberacka ;-)
02.09.2013
Eric Pedaja
Patríš k adminom? Tak vlastne keď tu pošlem tú upravenú tak už nebude (dúfam) vôbec podobná tej čo je tu. Ostane akurát dej, miesto a postavy. A táto stránka je perfektná práve v organizácii, tu pridávanie poviedok a tak aj za niečo stojí, je to lepšie ako dávať na stránky kde je tritisíc poviedok za deň, kde to administrátori ani nezaregistrujú a kde sa nemusí nikto ozvať. Vlastne vďaka draculinovi o tejto stránke viem a chválim ju :D Verím, že práve táto stránka a ľudia čo budú komentovať, kritizovať, zhadzovať a sem tam aj chváliť, mi pomôže dopracovať sa k mojmu snu, vydať čosi, alebo aspoň vyhrať súťaž ;)
02.09.2013
Puf
Tvoj koncept znie putavo, tak ja si totok ani nebudem citat, stastie ze teraz nic nestiham :) Inak aspon budes mat moznost zistit si reakcie ludi pred a po uprave textu resp. dotiahnuti detailov.
02.09.2013
jurinko
Som zodpovedny za poviedkovu sekciu :-) Dost ma tesi, co vravis, je prijemne mat takuto spatnu vazbu. Inak, ked to bude uplne ine, tak to moze byt teoreticky dost fajn. Tesim sa na to a drzim palce do uprav :-)
02.09.2013
draculin
O nieco lepsie, nez ta povodna verzia, ktoru som cital. Ale stale to je "eeeech".
03.09.2013
Eric Pedaja
Vidíš ty si jediný kto vidí aj tie najhoršie verzie :D Môžeš byť na seba hrdý, nikto iný nemá (radšej) na ne nárok :D Ale som rád, že tu čítam to "o niečo lepšie" o to som sa snažil :D tak dik a drž palce ;)
03.09.2013
draculin
Kurvajs, to sa ale mam - takato pocta :))) Led dofrasa nedopadni tak,ze budes poviedku prerabat 10x
03.09.2013
Eric Pedaja
Ne ne teraz seriózne, čiže si na ňu počkáte ;) medzitým tu zrejme pridám taký klasický príbeh pre deti a mládež čiže o zábavu neprídeš neboj ;)
04.09.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.