Smrť ako milenka

No samozrejme mi smrť bola ako vždy jedinou milenkou, ktorú som pomiloval a teraz mi bola zaviazaná. Kráča za mnou ako pouličná štetka, ktorá vo mne vidí možnosť zarobiť si. A ona teda zarába riadne. Všade, kam prídem, má prácu. A preto ma miluje. Nikdy sa proti mne neobráti.
Podporte scifi.sk
Times have changed and times are strange,
Here I come but I ain´t the same,
Mama I´m coming home....
Úryvok z piesne od Ozzyho Osbourna Mama I´m coming home
Mal som čudný pocit. Veľmi dlho. Možno týždeň alebo dva. Neviem. Cítil som také prázdno v mojom žalúdku. Až teraz si uvedomujem čo to znamená. Moje vnútro mi to našepkávalo. Moje inštinkty cítia, že umiera. Ťažko opísať ten pocit. Možno to majú na svedomí magické schopnosti, ktoré mám. A možno je to iba svedomie.
Celých tridsať rokov ma volá k sebe tak, ako to vedia robiť iba čarodejníci. Vždy som to ignoroval. Neodpovedal som. Teraz ma nevolá, no cítim, že musím prísť. Umiera. Už nikdy nebudem mať možnosť ju uvidieť. Je to predsa moja matka.
A tak som tu. Osada “Česť“, ktorá dávno nie je hodná svojho mena. Aspoň pol storočia.
Presne tak dlho som tu nebol. Vždy, keď som sem za mlada s chalanmi prišiel, vítal ma potmehúdsky smiech dievčin, rehot starého večne spitého Gendera či svorka nadšených besniacich psov.
Tentokrát ma sprevádzali iba podozrivé pohľady, vŕzganie zatváraných dverí či mimovoľné cinkanie ocele. Ľavačkou som zvieral kušu pripravenú prešpikovať hocijakého šupáka, ktorý by sa ma nebodaj odvážil napadnúť. Pre istotu som siahol po magickej moci vo svojom prsteni a vyvolal umelé kúzlo empatie. Z niektorých bol cítiť strach viac než zvierací pach môjho koňa, iných zrejme lákali moje prstene. No všetci by boli najradšej, ak by som do ich dediny nikdy nevstúpil.
Že ich dediny. Je to MOJA rodná dedina. Nie ich. Potomkovia privandrovaných chlapov, ktorí využili zlú sociálnu situáciu a vhupli do postele osamelým ženám. Ich bývalí manželia zatiaľ pomaly, ale isto umierali v nekonečných vojnách medzi kniežacími hlavami. Bodka. A všetci sú spokojní.
Ani som sa im nedivil, že mali zo mňa strach. Musel som na nich pôsobiť minimálne nezvyčajne. Sú to predsa iba obyčajní sedliaci, ktorí sa najďalej dostali k najbližšiemu mestu pre zásoby a naspäť. Ja som so svojim koženým kyrysom, zjazveným lícom, s nabitou kušou a bodákom po pravici vyzeral aspoň ako čudák. Ak nie krvilační zabijak. A to ešte nemali tú česť vidieť nôž skrytý v topánke.
Na dedine sa nezmenila jedna vec. Môj rodný dom. Nachádzal sa presne tam, kde pred päťdesiatimi rokmi. Vyzeral trochu schátrane, ale predsa bol tam. Zavrel som oči. Áno. Cítil som to. Také jemné vibrovanie. Dom je nasiaknutý magickou mocou. Matka mi kedysi dávno vravela, že dom stojí presne na magickom prameni. Samozrejme sa neviditeľný prúd magickej moci nachádza hlboko v zemi.
No viac ma zaujala dvojica sedliakov stojacich pred domom. Snažili sa hovoriť potichu, o niečom sa dohadovali. Zrejme ešte nezaregistrovali môj príchod do dediny. Nepáčili sa mi. Nemienil som ich vopred o mojom príchode informovať. Zatiaľ.
Zastavil som koňa, siahol po moci v prsteni a vyvolal odpočúvacie kúzlo. Ethion ho síce kedysi ohodnotil ako kúzlo pre cvičené opice, no mne aj tak vyskočila na čelo kvapka potu. Zrejme ma v čarovaní porazí aj toto chlpaté zviera. Smutná vyhliadka.
„Myslíš, že tá striga konečne zdochla?“ povedal jeden z nich škrípavým hlasom. Musel som sa veľmi sústrediť, pretože v tom momente som počul množstvo iných zvukov.
„Ja neviem. Umiera už dlho. Už od zimy. Ale hádam je po smrti. Môžeme ju pozrieť.“
„Pozrieť? Rovno doraziť či? Nikomu chýbať nebude! Ani jej úžasné bylinky chýbať nebudú, ak ich vezmeme so sebou...“
„Bylinky? Kašlem ti na bylinky a čarovné nápoje! Tie musíme spáliť, inak našu dušu pohltí peklo! Mňa skôr zaujíma to zlato, ktoré vraj má. Myslel som, že aj teba...“
Urýchlene som zrušil kúzlo. To, čo som počul mi naozaj stačilo. Popchol som koňa a zastavil ho až pred dvojicou. Sedliaci okamžite stíchli a siahli po akýchsi paliciach, ktoré sa im hompáľali na opasku. Zoskočil som z koňa a plesol ho po zadku. Bolo to inteligentné zviera, zamierilo si to rovno na lúčku za dedinou. Pevne som veril, že žiadneho z týchto sedliakov nenapadne ukradnúť ho. To by bola katastrofa pre túto dedinu. Osada Česť by už nikdy nebola obývateľná, o to by som sa postaral.
„Kto si a čo chceš?“ spýtal sa ma nie veľmi prívetivým tónom jeden z dvojice a odpľul si na zem. Mal som sto chuti mu zatlačiť očné bulvy do mozgu.
„Tak by nemala znieť otázka. Skôr čo chcete v tomto dome robiť vy,“ odpovedal som mu nebezpečným tónom. Zdvíhal sa vo mne hnev. Tento pankhart si zaslúžil smrť už len za to, čo chcel urobiť v mojom dome. No aj tak som jednou rukou uvoľnil šípku v kuši, aby ma zbraň nelákala vystreliť po ňom.
„Nie si nejaký drzý ty smrad? Asi by sme ťa mali naučiť správnym spôsobom...“ Povedal sedliak, vytiahol palicu a napriahol sa k úderu. Tak a dosť. Nechcel som žiadny konflikt s miestnymi, ale toto bolo priveľa.
Pustil som kušu na zem, schmatol mu pravačku a vykrútil mu ju. Palica sťažka dopadla na zem, sedliak zapišťal a padol na kolená. Jeho spoločník takisto vytiahol bakuľu a pokúsil sa ma zasiahnuť, no zľahka som sa mu uhol a surovo ho kopol do hrude. Sedliaka odhodilo zo dva metre a zostal nehybne ležať.
„Pusti ma...“ zapípal sedliak, ktorému som vykrúcal ruku. Pustil som mu ju a následne ho prefackal z obidvoch strán.
„Ešte raz čo i len pomyslíš na to, že by si mal vykradnúť tam ten dom a zošlem na vašu dedinu také prekliatie, že do konca tohto dňa pomrú všetky vaše deti!“ Samozrejme také kúzlo neovládam. Nie som žiadny mocný čarodejník. Poznám iba pár obyčajných kúziel sotva hodných toho mena. A aj tie mi občas dávajú zabrať. No to sedliak vedieť nemohol.
Zrejme som bol presvedčivý, pretože taký strach v ľudských očiach som nikdy nevidel.
„V poriadku,“ vychrlil zo seba horko ťažko sedliak. Viac som sa s ním nebabral, schmatol som kušu a vošiel dnu. Nemienil som ju tu nechať napospas smradľavým obyvateľom tejto dediny. Druhý sedliak sa stále ešte nehýbal.
Bola tam. Moja matka. Ležala v posteli zakrytá akousi polo roztrhanou dekou. Skoro mi po viac ako dvadsiatich rokoch prišlo do plaču.
„Eleg, synáčik môj. Prišiel si...“ Povedala chrapľavým hlasom naťahujúc kostnaté ruky smerom ku mne. V tom momente som si prial, aby som bol niekde inde.
Namiesto toho som sa iba usmial a vykročil k nej. „Áno mami, som to ja.“
„Tak predsa si počul moje volanie. Po štyridsiatich rokoch. Vravela som, že máš talent na čarovanie ako ja. Konečne sa ti podarilo zachytiť môj hlas.“
V tom momente som si spomenul na deň, kedy som matku videl naposledy. Nezabudnuteľný deň... Po rokoch sme sa vrátili z nekonečných bojov a doma nás čakalo prekvapenie. Namiesto vrúcneho privítania našich manželiek a detí nás privítalo sto chlapov so sekerami a palicami. Noví vládcovia dediny. S mamou sme sa vtedy strašne pohádali.
„A čo sme mali pri Aspiriovi robiť?! Mali sme počkať, dokým pôjde okolo nejaký nadržaný veliteľ so svojou jednotkou, uvidí dedinu bez mužov a hurá ide sa znásilňovať?! “ Kričala Annya.
„Mali ste nás čakať! To nie je spravodlivé! Umierali sme s vašimi menami na perách a vy sa nám takto otočíte chrbtom? “ Odkričal rozzúrený Eleg naspäť.
„Aha, takže ty si čakal, že po troch rokoch, čo ste sa nevracali niektorá z nás mala ešte nádej, že svojho muža niekedy uvidí? Po troch rokoch a po správe, že pevnosť, v ktorej ste bojovali padla a všetci ste boli zabití? “
„Správa o vyvraždení nepriateľov sa rozšíri vždy pri Aspiriovi! Veď to sama vieš! “
„Áno viem ale taktiež to môže byť aj pravda! A väčšina žien pochovala svojich mužov už vtedy! A mali pravdu! Koľko vás odišlo? Sto? Stodvadsať? A koľko sa vás vrátilo? Sedemnásť! Nemôžeš z tohto celého nešťastia viniť nás! My za to nemôžeme syn môj! Ľúbim ťa! Prišla som o muža, tvoj mladší brat zdrhol kamsi na sever a ty si jediný, kto mi ostal! Ľúbim ťa a rada ťa späť privítam! Aj ostatných, ale nemôžete žiť so ženami, s ktorými ste žili pred tromi rokmi to skrátka nejde! “ Vyhŕkli jej do oči slzy.
„Nie je to správne! A ty už nie si moja matka. “ Eleg sa obrátil, odkráčal a viac sa na svoju matku nepozrel.
„Eleg stoj! Pri všetkých bohoch stoj! “ No Eleg nepočúval.
Bolo to dávno. Iné časy. A taktiež to bola obrovská chyba. Ženy z osady Česť jednoducho nemali na výber a nových mužov museli prijať, inak by dedina neprežila. Hej, hej teraz sa mi to hovorí že. Po päťdesiatich rokoch. Vtedy som to vo svojej mladíckej naivnosti videl inak a bral som to ako zradu. No čo už. Aspoň je to dôkaz o tom, že som ešte stále predsa len človek z istej časti. Chybovať je totiž ľudské...
„Áno mami, konečne sa mi to podarilo,“ odpovedal som jej s úsmevom. Milosrdná lož je často lepšia ako krutá pravda.
„Ach synáčik môj, som rada, že ťa môžem vidieť pred koncom...“ Sedel som tam niekoľko hodín držiac ju za ruku, prikyvujúc všetkému, čo vravela. Väčšinou to boli bludy. Nezrozumiteľné slová starej umierajúcej ženy. Matka mala niečo cez deväťdesiat rokov. Mohla si život predĺžiť mágiou, ale neurobila to.
Cítil som sa mizerne. Neplakal som. Každú chvíľu som mal sto chuti hodiť sa jej okolo krku, ospravedlniť sa, vyplakať sa. Posťažovať si na svoj neblahý osud. Porozprávať jej o zosnulej Saše, o mojom nenarodenom synovi. O všetkom, čo sa mi prihodilo. Neurobil som to. Asi som na to moc zbabelý.
Vonku narastal hluk. Nevedel som, čo sa tam deje. Po pravde bolo mi to jedno.
A bolo to tu. Z ničoho nič. Rozprávala mi, ako zbierala bylinky v lese. V strede vety zrazu zastavila... a viac neprehovorila. Skúsil som jej tep. Nič. Bola po smrti.
Prišlo to nečakane. Najskôr jedna slza, potom druhá. Napokon celý vodopád. „Prepáč,“ zašepkal som a zatvoril jej oči.
Bolo mi skutočne mizerne. Myšlienky vo mne kypeli ako prevretá voda v hrnci. Mal som sto chuti niekoho zabiť, zaškrtiť, rozrezať. Čokoľvek.
Poobzeral som sa po miestnosti a našiel regál s fľašami vodiek. Zrejme ich používala na výrobu dezinfekčných mastí. Schmatol som jednu z nich a okamžite vypil polovicu. Keďže mi šikmouchí upravili látkový metabolizmus, otravy alkoholom som sa skutočne obávať nemusel.
Nič. Alkohol na mňa nemal žiadne účinky. Vedel som, že tie prídu o pár hodín neskôr. Vždy to tak bolo. Najskôr nič a potom sa prebudím až ráno.
No nemohol som tu stráviť noc. Príliš veľa spomienok... príliš dobrých spomienok. Nie som zvyknutý na spomienky tohto typu. Musel som ich v sebe zabiť, aby som mohol prežiť nasledujúci deň. Tak som to urobil aj dnes.
Vyšiel som von. A tam na mňa čakalo prekvapenie. Pred nosom mi vyrástol dav sedliakov so zapálenými fakľami.
„TAM JE!“ Skríkol ktosi.
„Upáliť zlého čarodejníka!“ Vykríkol iný.
„Zbavme sa požierača detí!“ Znel sopránový hlas akejsi stareny v dave.
„TO JE ON!“ vykríkol známy škrípavý hlas sedliaka, s ktorým som mal tú česť sa spoznať .
„Vrah môjho brata! Zabil ho jedným kopom a potom na nás zoslal kliatbu! Je to zlý čarodejník!“ Chrlil zo seba sedliak. Rozbesnený dav iba nenávistne híkal a keby pohľady zabíjali, bol by som minimálne stokrát mŕtvy.
„Je to požierač detí! Zničí nám našu budúcnosť!“ Pokračoval sedliak pomaly vystupujúc z davu. Mieril na mňa tým svojim špinavým prstom a chrlil jeden prívlastok o mojej osobe za druhým. Tentokrát to skutočne prehnal.
Pristúpil som k nemu a v rámci vyťahovania bodáku z pošvy som mu presekol krčnú tepnu. Vystrekla krv a sedliak padol na zem. Čo bolo veľmi zaujímavé, dav razom stíchol. Boli počuť iba plachtiace plamene zapálených fakieľ. Zrejme takúto reakciu nečakali.
Uľavilo sa mi. Túžba zabíjať skončila. Mohol som vyzabíjať celú dedinu, to som si dobre uvedomoval. Vedel som, že by to v tom momente pre mňa nebol problém.
Ale neurobil som to. Možno by sa mi uľavilo ešte viac. Ale na čo zbytočne za sebou zanechávať krvavé stopy, pokiaľ to nie je nutné.
Musel som ešte niečo urobiť. Pre matku. Nemohol som ju takto zanechať týmto špinavcom. Pristúpil som k jednému sedliakovi a vytrhol mu fakľu. Chudák chlap. V očiach sa mu objavil taký strach, že som sa v duchu usmial. A zdalo sa mi, že som zacítil moč.
Fakľu som hodil na matkin dom. Keďže strecha bola slamená, dom okamžite vzbĺkol. No aj tak som pre istotu vyvolal kúzlo uvoľnenej energie a dodal som ohňu trochu moci prírody. Plamene vzbĺkli do výšin a dav sedliakov urobil vystrašený krok vzad. Zapotácal som sa, pretože kúzlo mi zobralo viac mentálnej energie, než som očakával. Čo už. Aj tak som chcel dokončiť to, čo som začal.
Kľakol som si a začal sa modliť v prajazyku. Mrmlal som si popod nos, ale aj tak ma pár sedliakov počulo. Dav si usilovne niečo začal šuškať a potom som zaregistroval iba pohoršujúce vzdychanie. Neriešil som to. Prajazyk je totiž našou milosrdnou cirkvou zakázaný. No je to jazyk všetkých živlov zeme a keďže som ju pochoval ako mágu, musel som sa pomodliť v tomto jazyku, nie v Sithoračtine. Dúfal som, že strach zo mňa u dedinčanov je dostatočne veľký na to, aby si držali odo mňa odstup. Totiž každého, kto hovorí týmto jazykom je možné beztrestne zabiť.
Modlil som sa ledva minútu. Pradávny jazyk je veľmi zložitý a stihol som akurát tak poďakovať živlom zeme, že si vzali telo mojej matky k sebe.
Jeden úder srdca. Vibrácie. Ale veľké. Nie veľké, Obrovské. Prúd energie sa musel zmeniť. Cítil som, ako sa prameň vytrhol zo svojich koreňov, prešiel cezo mňa, cez celé okolie a rozplynul sa niekde v ovzduší. Dva-tri údery srdca. A potom hlas mojej matky. „Eleg.“ Dva údery srdca a zase: „Eleg.“ Jej hlas zasa znel ako kedysi. Sladký a melodický. Už to nebola umierajúca starena s pomätenou mysľou.
V duchu som odpovedal: „Áno matka?“
„Dobre ma počúvaj. Niečo sa mení. Pramene vysychajú. Moc sa vytráca. Ale neviem kam. Musím to zistiť. Ale viem, že každý život, ktorý na tomto svete pominie iba dopomáha k ich zmiznutiu. Tak ber životy s opatrnosťou. To je moja rodičovská rada. Sám pochopíš prečo. Ale nie teraz. Ešte nie si pripravený.“
„Matka ja...“
„Pssst. Ticho. Nezabúdaj na svoj osud. Nepretečie veľa vody a naplní sa. Už čoskoro. A vtedy niekedy pochopíš.“ Zmizlo to. Jej hlas. Vibrovanie. Pocit moci. Všetko bolo razom preč. Otvoril som oči a zistil som, že reálne neubehol čas jedného úderu srdca.
Že osud. Ja nemám svoj osud. Nevybral som si ho. Človek je sám strojca osudu, ale ja nie som tak úplne človek. Ethion mi určil to, čo by som si po správnosti mal vybrať sám. Niečo ako osud neexistuje. Ubehlo viac ako päťdesiat rokov a nič sa nestalo. Absolútne nič. Iba krv, smrť, nenávisť, smrť, krv. Občasné radostné chvíľky, ktoré aj tak prebije realita. Nie. Osud neexistuje. Iba náhoda a naše vlastné rozhodnutia.
Nejaký sedliacky šupák sa ku mne „nenápadne“ prikradol s dýkou v ruke. V zlomku sekundy som po ňom skočil ako mačka, vykrútil mu ruku a druhou som mu zatlačil očné bulvy do mozgu. Chlap neskutočne zreval, no v nasledujúcej sekunde som mu zlomil väz. Pustil som ho, vytasil bodák a zahnal som sa po trojici sedliakov, ktorí sa už chystali, že svojmu kamarátovi pomôžu. No rozmysleli si to. Nahnevali ma. Neskutočne ma nahnevali.
„Preklínam vás vy sukin synovia! Potomkovia privandrovaných chlapov, ktorí mi vzali domov! PREKLÍNAM VÁS!!! Nech vaša úroda zhnijea nikdy sa neurodí! Nech je vaše semeno postihnuté neschopnosťou a vaše deti nech do rána pomrú na CHOLERU a MOR!“ Dav vystrašene ustúpil o dva kroky dozadu. Vzduch bol presiaknutý strachom ako mŕtvolný pach uloveného diviaka.
Ešte chvíľa a vyvraždil by som to tam. Do poslednej živej duše. Našťastie v mojom vnútri vyhral rozum nad pocitmi, pretože som si dobre uvedomoval, že kúzlo uvoľnenej energie mi vzalo príliš veľa síl. Nádych, výdych a jediné, čo ma začalo skutočne zaujímať bol čo najrýchlejší odchod z tej diery plnej dobrých spomienok. A samozrejme poloprázdna fľaša vodky.
Zapískal som na koňa . Zviera si ani nemuselo raziť cestu v dave, ľudia mu vystrašene uhýbali sami. Vyskočil som naňho a odklusal preč. Už ma nesprevádzali nenávistné pohľady primitívnych sedliakov. Všetci predo mnou klopili zrak. Bolo mi jedno, či niekto z nich náhodou nevlastní luk alebo kušu a nezastrelí ma od chrbta. V tom momente by som mu dokonca poďakoval.
No samozrejme mi smrť bola ako vždy jedinou milenkou, ktorú som pomiloval a teraz mi bola zaviazaná. Kráča za mnou ako pouličná štetka, ktorá vo mne vidí možnosť zarobiť si. A ona teda zarába riadne. Všade, kam prídem, má prácu. A preto ma miluje. Nikdy sa proti mne neobráti.
Vo vzduchu som zacítil vlhkosť. Skvelé. Ráno sa budem prebúdzať premočený na kosť.

Adam

Adam

Diskusia

lucia hujsiova
Miestami veľmi dobré. Občas všakpríliš veľa filozofovania (osobne veľmi nemusím schému "som čarodej, nositeľ pravdy, a špinaví sedliaci ma nenávidia" , no iným sa zase páči práve toto). A dávaj si radšej pozor na striedanie minulého - prítomného času. Ale inak, thumb up.
25.06.2011
B.T. Niromwell
Geniáln názov i upútavka - škoda len, že s poviedkou nemá nič spoločné. Si ako markíza, vystrihneš z diea to najpútavejšie a zvyšok, s pánombohom... Ako potenciál tuje a ak to pôjde dobrým smerom, môžeš napísať skvelé veci, aj toto bolo dobré, ale... Ale! V prvom rade máš občas neprirodzeneé vety (tiež doma občas psontánne skríkenm: tak by nemala znieť otázka). Apropo, skríknutia. Vety ako tak a dosť. alebo ty už viac nie si mojou matkou by sa asi mali končiť vvýkričníkmi. A Ale na čo zbytočne za sebou zanechávať krvavé stopy, pokiaľ to nie je nutné. azsa považujem za otzku, ale to je ešte v pohode.
25.06.2011
B.T. Niromwell
Horšie je opakovanie slov, stále a stále, magickýý v troch vetách za sebou. A používaš zbtočné slová ako Cítil som tak prázdno v mojom žalúdku. znie ako zlý preklad, to mojom tam ôvbec nemá čo hľadať (odhliadnuc od toho, že sa ti opakuje v dalšej vete dalšie moje) a vôbec zámená, ktoré tam nepasujú. Pritom vynechávaš slová, ktoré by tam mohli byť. Napr: vyzeral aspoň ako čudák. Ak nie krvilační zabijak. Aspoň mne sa tam žiada AKO krvilačný zabijak. A to sú také veci, ktoré kazia celkový dojem a čiatteľnosť.
25.06.2011
B.T. Niromwell
Ďalšia vec: najprv je to tridsať rokov, potom štyridsať a napokon päťdesiat? Inak sa mi páčil rozhovor s matkou. Má to potenciál, len... nuž, kafreš si to sám. prečítaj si to po sebe. a možno aj nahlas, že ako ti to, ľudovo povedané, ide do huby. leobo tak to pôjde aj čitateľovi. A ešte čosi: Asi som na to moc zbabelý. To bol tvoj hrdina nejaký blavák? nuž, ten jazyk bol niečo medzi slangom a tolkienovkým pátosom, bolo by to zjednotiť. Tak to je všekot, aztiaľ, lebo verím, že sa šte niekto k tomu vyjadrí. Dúfam, že sa vyjadrí niekto, kto príde na to, čo znamenala veta: Pristúpil som k nemu a v rámci vyťahovania bodáku z pošvy som mu presekol krčnú tepnu. Ďakujem za pozornosť.
25.06.2011
YaYa
Zo začiatku som mala z tej poviedky taký fajnový fantasy pocit, až som myslela, že okamžite začnem niečo písať. Po tom úryvku z Ozzyho a úvode som však čakala, že sa to poberie iným smerom, a tak som zo zvyšku dosť sklamaná. Asi za to môže aj tá z môjho pocitu dosť eragonovská atmosféra (ja to dielo veľmi nemusím, dobre sa číta, ale plagiát) - malá rodná dedina zmietaná vojnou, prajazyk, čarovná moc, ktorá sa vyčerpáva... A ďalšia vec, čo je možno len môj pocit, zdalo sa mi to také... poškriabané po povrchu, niečo tam chýba.
Ale potenciál tam teda je. Myslím, že keby si pomakal na štylistike a našiel nejaký fakt originálny námet :) Dala som 5.
25.06.2011
YaYa
Opravujem slovo plagiát v súvislosti s Eragonom na "silne inšpirované inými zdrojmi"... aby som nebola až príliš hnusná :)
25.06.2011
silvia (Anonym)
Vzrušujúce obrazy vytvárajú tie milenky-smrtky
27.06.2011
jurinko
Podla mna to nebola poviedka. Skor to bolo predstavenie hlavneho hrdinu alebo nejaky uvod do pribehu, ktory este len pride. Dej bol uplne nulovy (chlapik pride do dediny svojho detstva za zomierajucou matkou, matka zomrie, chlapik odide, medzicasom este sem-tam niekoho spakruky odkragluje) a psychologia bola pomerne biedna (v podstate jedina emocia, ktoru postava dokaze zazivat, je hnev [a mozno trocha deziluzie]). Ked pises o tom, ako chlapikovi zomrie matka, malo by to mat psychologicku hlbku. Stylistika uz vycitana bola (to "ci?" na konci vety bolo vylozene nechcene smiesne), gramatika bola relativne v pohode (jedno Y/I), takze je to tak: kazil si si to sam. Neviem, ci mam povedat, ze skoda, lebo mna to teda nijako nenadchlo, vsetko stotisickrat videne aj pocute (kuzla ako z nejakej PC hry), nicim nezaujimave, a navyse nedokoncene (chlapik dostal quest, ale nic viac nevieme. A ozaj...
27.06.2011
jurinko
[pokr.] - ten Ozzy na zaciatku mi vylozene vadil, v pseudostredoveku nemaju popkulturne odkazy zo sucasnosti co robit. No a ceresnicka na torte: V strede diela si na chvilu presiel z prvej do tretej osoby, a potom si sa vratil naspat k prvej - zle! No nic, snad by si mohol opustit kozene kyrysy a zacat pisat nieco originalnejsie (alebo zapracovat na kozenych kyrysoch a rozbit aj Bivoja - v kvalite ;-) ). Kazdopadne taka ta "kuchynskost" reci je tvojim najvacsim nepriatelom (aj sedliak moze hovorit tak, ze je jasne, ze ide o literarnu postavu, skor ide o tu buranskost rozpravaca). Dal som 4
27.06.2011
Ján Onofrej
myslím, že k väčšine vecí sa vyjadrovať nemusím, to už bolo povedané... chcem sa vyjadriť k vete: "Pristúpil som k nemu a v rámci vyťahovania bodáku z pošvy som mu presekol krčnú tepnu." ....myslím, že viem, akú techniku mal autor na mysli, ja ju poznám zo šermu šabľou, existuje aj pri katanách/japonských mečoch....zakrivenie šable mi umožňuje tasiť ju a v podstate zároveň(hneď ako hrot opustí pošvu) sekať, napríklad aj po krku... nelogická sa mi zdá ale voľba zbrane..pseudostredoveký svet by nemal poznať bodák, to máme cca od osemnásteho storočia tuším, ale to nevadí až tak..
27.06.2011
Ján Onofrej
..skôr by som povedal, že bodák sa viaže na palnú zbraň(mušketa, puška, útočná puška) a náš hrdina má akurát kušu(a bodák na kuši je mierne nepraktický) ...má ten bodák nejaký význam, alebo je to len autorova obľúbená chladná zbraň? ak je bezvýznamný, vymenil by som ho za dýku/nôž, tesák, šabľu alebo meč..
27.06.2011
B.T. Niromwell
"Pristúpil som k nemu a v rámci vyťahovania bodáku z pošvy som mu presekol krčnú tepnu."
Ja ako lingvista s touto vetou vnútorne nesúhlasím:D Konkrétne mi ide o ten rámec vyťahovania...
27.06.2011
YaYa
Jediným plynulým pohybom som zároveň vytiahol z pošvy bodák a presekol mu ním krčnú tepnu.
27.06.2011
Ján Onofrej
iste:) ani podľa mňa to nie je dokonalá verzia, ale to nechávam na autora, ja som chcel len vysvetliť...a keď už ponúkame svoje verzie:) ....Vytasil bodák a sekol mu po krku. Z preťatej tepny začala striekať krv, chlap padol na zem.
28.06.2011
draculin
Co tak... "Vykročil som k nemu s rukou na bodáku. Jedným dlhým pohybom som bodák vytiahol z pošvy a rozsekol sedliakovi krk, pričom čepeľ sa zastavila až o chrbicu. Dav stíchol sťaby umlčaný kúzlom a mlčanie prerušovali len zvuky umierajúceho muža, ktorý sa dusil vlastnou krvou."
28.06.2011
draculin
Ale inac fakt dobra poviedka - a suhlasim s luciou, ze trosku moc filozofovania, introspekcii a vnutorneho dialogu...a primalo deja. Keby sa ten pomer zmenil, bolo by to o kusisko lepsie. :)
28.06.2011
Chivay
Fuha... No ťažko hodnotiť niečo, čo je akoby násilne vytrhnuté z nejakého väčšiieho diela. No... hm, aké nebezpečné pozerať von oknom na holky :D Úplne som zabudol, čo som chcel pôvodne napísať.
No ale poporiadku, úryvok z Ozzyho songu by som určite škrtol, nemá to tam čo robiť, hlavne vo fantasy diele. Mohol ju trocha upraviť a Ozzyho vymeniť za nejakého básnika z tvojho sveta.
Samotný text je miestami fayn. Mohlo to byť skvelé dielo o smrti matky plné emócií, ale skončilo to niekde na pol ceste. Samotná smrť je poňatá veľmi rýchlo, bez prítomnosti autora, ak chápeš čo tým chcem povedať.
Veľmi to podkopávajú akčné scény, ktoré sú v texte úplne zbytočné. Inak je to celkom fayn. Kecačky o osude, ktoré sú v každom druhom diele nekomentujem.
Píš, zdokonaľuj sa, uvidíme čo prinesú ďalšie diela.
07.07.2011
Adam
V prvom rade sa chcem poďakovať za príspevky.
Niromell: tvoje príspevky sú veľmi inšpirujúce a poučné. viem, že štylistiku ešte musím vycibriť :) hádam aj to raz príde. veď som ešte mladý :D. Striedanie minulého a prítomného času je u mňa veľký prúser. Počas písania na to nemyslím a potom sa stane, že mi to ujde. Ale beriem na vedomie, nemá to tam čo hľadať.
YaYa: Eragon nepatrí medzi moje silné disciplíny, prečítal som tuším iba prvú knihu. Slovíčko prajazyk nevymyslel Paolini, pôvodne označovaj prehistorický jazyk všetkých ľudí na kontinente pangea (s tou pangeou sa možno mýlim, ale to je fuk). Taktiež sa mi vybavuje spojenie Slovanský prajazyk : prajazyk slovanov. PRajazyk jednoducho nie je paoliniho výmysel, je to slovo ako každé iné. Aj stolička je v určite v jeho dielach a nemá na to samotné slovo patent.
13.07.2011
Adam
V prvom rade sa chcem poďakovať za príspevky.
Niromell: tvoje príspevky sú veľmi inšpirujúce a poučné. viem, že štylistiku ešte musím vycibriť :) hádam aj to raz príde. veď som ešte mladý :D. Striedanie minulého a prítomného času je u mňa veľký prúser. Počas písania na to nemyslím a potom sa stane, že mi to ujde. Ale beriem na vedomie, nemá to tam čo hľadať.
YaYa: Eragon nepatrí medzi moje silné disciplíny, prečítal som tuším iba prvú knihu. Slovíčko prajazyk nevymyslel Paolini, pôvodne označovaj prehistorický jazyk všetkých ľudí na kontinente pangea (s tou pangeou sa možno mýlim, ale to je fuk). Taktiež sa mi vybavuje spojenie Slovanský prajazyk : prajazyk slovanov. PRajazyk jednoducho nie je paoliniho výmysel, je to slovo ako každé iné. Aj stolička je v určite v jeho dielach a nemá na to samotné slovo patent.
13.07.2011
Adam
Neznášam diela, kde mág má neobmedzenú moc a čerpá silu prakticky z ničoho čím vytvára perpentum mobile. Preto tá vyčerpanosť mágie (mimochodom niečo podobné bolo tuším v Dragon Realm ešte pred paolinim). Vôbec to nie je inšpirované eragonom.
K tomu ozzymu: neviem prečo sa všetci sústredia na to, že je to ozzyho pieseň. Je to skrátka text, ktorý sa k tej poviedke hodí. ozzy je tam podpísaný PRAVE preto, aby to plagiat nebol, lebo ak by som tam hodil text piesne ozztyho osbourna bez jeho podpisu, vlastne plagiat VYTVARAM. Kopírujem text, ktorý niekto napísal. To je jediný dôvod, prečo tam ozzy spomenutý je. Ale beriem na vedomie, na budúce budem citovať bez zdroja... síce stvorím plagiát ale čo už....
13.07.2011
Adam
K bodáku...asi máte pravdu :D Nechcel som použiť slovo meč, pretože Alarath meč využíva málokedy... je to zbraň, ktorá sa v úzkych priestoroch využíva asi ťažko a upírobijca musí s úzkymi priestormi počítať.... tesák bude asi lepší. Vlastne ten som mal na mysli :D Neviem ako som prišiel k slovu bodák :D
Ja viem, že je tam veľa filozofovania. A to prekáža? JA neviem, mne osobne práve filozofovanie v dielach neprekáža. Vždy sa pri čítaní nejakého diela snažím sústrediť aj na filozofiu aj na dej a dej je pre mna častokrát vedľajší... ved na čo by bol dej bez myšlienok? Bez motívov? Či? Pre vás je dôležitejší dej?
13.07.2011
jurinko
Adam, nie pre nas, pre beletristicku literaturu - dej je jednym z jej urcovacich znakov. Ked chces pisat radoby filozoficke pseudozamyslenia, pis ich, ale uvedom si, ze nepises poviedku, ale uvahu. Poviedka dej mat musi, inac to nie je poviedka. Takze radsej zapracuj na deji, nez sa zamyslaj nad tym, aky pomer filozofovania a deja je ten spravny. Odpovedou totiz je, dobre napisat dej, dobre napisat poviedku, a filozofovanie pride aj samo. Naopak to neplati, preto sa sustred na dej (ale zas nie privelmi, potrebujes aj ostatne veci [psychologiu postav, prostredie, vnutornu logiku, spisovatelske remeslo, etc., etc.]). Aby to zas nebol iba dej bez nicoho ineho, lebo potom je to zas nieco ine, ako poviedka (trebars namet, scenar, cojaviemco, ...).
13.07.2011
Adam
Hm no neviem, ale podľa mňa musí byť v prvom rade nejaká myšlienka, až potom niečo čo sa odohrá. Aj scenár má myšlienku, akurát ten ju predstavuje v podobe za sebou idúcich scén. No dobre ale prečo poviedka MUSI mať dej od A po Z? Je to prvoradé kritérium pre poviedku? Ako áno dá sa napísať aj krátka poviedka s dobrým dejom, ale častokrát sa stane že dej v poviedke je dopredu predívdateľný. . A častokrát práve kvôli tomu, že nie je priestor. Poviedka sa vyznačuje malým množstvom postáv... jednoduchosťou deja... tú som dodržal... či? Dej tam skrátka je, akurát sa poviedka zameriava viac na myšlienky, než na samotný beh deja. Je to rozdielna poviedka ako tá moja prvá s nzázvom "Alarath"... Ale prečo by to malo byť zlé? Btw už ked ťa tu mám: prečo je psychologia postáv biedna? Ak môžeš, rozviň to.
13.07.2011
jurinko
Psychologia tej postavy je prilis plocha. Bud je postava psychologicky a emocionalny kripel (co je ale v rozpore s tym, ze pride pozriet zomierajucu matku, s ktorou sa cely zivot nebavil - akt zmierenia), alebo autor nezvlada opisat jeho pocity. Ak niekomu, kto pride za matkou, s ktorou sa cely zivot nebavil, a zmieril sa s nou, nie je luto, ze za nou neprisiel skor, nespomenie si na konflikty, ktore s nou mal (a ktore sa teraz akosi zdaju malicherne a bezvyznamne), a tak nejako celkovo nepreziva to stretnutie ako dospely clovek, ale namiesto toho sa mu pomerne prudko a nepredvidatelne meni nalada (skoro som sa rozplakal, zelal som si byt niekde inde, usmial som sa - tri dost odlisne emocie v dvoch vetach) a namiesto nejakeho naozajstneho a hlbokeho smutku zaziva v podstate iba hnev, je to tak: bud je ten typek nevyrovnany a emocionalne nevyvinuty, alebo si to zle opisal. Nezdal sa mi...
13.07.2011
jurinko
[pokr.] nevyrovnany, skor tam boli pokusy o naozajstnu psychologiu (aj by plakal, aj by sa jej vyzaloval, ale je prilis zbabely), ktore si ale dost rychlo vzdy zabil zas iba hnevom: "Bolo mi skutočne mizerne. Myšlienky vo mne kypeli ako prevretá voda v hrnci. Mal som sto chuti niekoho zabiť, zaškrtiť, rozrezať." - ked je niekomu mizerne, lebo mu prave zomrela matka, a ma sto chuti niekoho zabit, je to mimoriadne nedospela reakcia. Obranne mechanizmy ludskej mysle su rozne, a hnev patri medzi ne, ale delia sa na "dospele" a "nedospele" - hnev je mimoriadne nedospely, jednoduchy a biedny obranny mechanizmus, potom to ide cez smutok a ine mechanizmy (projekcia, ...) az po humor, ktory je naopak povazovany za mimoriadne dospelu obrannu reakciu (ak nie je chorobny, zakryvajuci skutocnu reakciu). To nie je o tom, ze tvoja postava bola kripel, lebo potom by neprisla za svojou matkou,...
13.07.2011
jurinko
[pokr.] a neboli by tam naznaky emocii. Skutocny kripel by povedal: "Jebem na nu, nech skape, kurva spinava!" a dalej by zabijal steniatka. Tvoja postava vyslysala volanie, prisla medzi pomerne nepriatelsky naladene obyvatelstvo (tiez velmi plocho zobrazene, same nizke emocie ako strach, nenavist, zlo [kradez] a utoky, nikto nie je aspon kulturne mily [zdvorilostne uvitanie slizkym starostom, a pod.]) a pokusila sa zmierit s matkou, ale ty si to nezvladol, lebo si ju radsej hadzal do akcie a ukazoval si nam, aky je tento typek, ktory prave prisiel plakat nad mrtvou matkou, vlastne tvrdak, ze kope ludi az odletia 2 metre, ma chut parat creva (cize to uz asi predtym robil alebo o tom aspon fantaziroval) a aky je vlastne cely totalne cool. A tym si si to pokazil. ...
13.07.2011
jurinko
[pokr.]Rozpravanie v prvej osobe ti dalo moznost ukazat nam vnutorny svet postavy, ale ty si nam namiesto toho ukazal, ako postava pouziva magiu a zabija ludi. Jednak si tym premrhal najvacsiu devizu prvej osoby - ist do hlbky (ako by poviedka vyzerala, keby bola pisana z tretej osoby? rovnako - opisne a povrchne, rozpravac nezucastneny a nezaujaty) a jednak to tej poviedke uskodilo aj v psychologii. Ked som sa tak nad tym zamyslel, tak co malo byt vlastne to filozofovanie, ktore si uprednostnil (tiez chybne) pred dejom? Nijake filozofovanie som nevidel, iba zle vykreslenu psychologiu postav a "dej" sluzil iba ako nemastna-neslana vata medzi dvoma akcnymi scenami. Dej je velmi dolezity, mozno najdolezitejsi. Ak ho chces nahradit filozofovanim, musi to filozofovanie byt extra dobre. Tvoje nebolo, a nebol tam ani dej. Nabuduce sa fakt radsej zameraj na dej a na ostatne atributy poviedky;-)
13.07.2011
YaYa
Adam, zabudol si spomenúť, že prajazyk bol aj v Čarodejovi Zememorí... toľko ku plagiátorstvu, spontánnemu opakovaniu námetov či ako to nazvať... Zdá sa mi, že ti nevyhovuje môj subjektívny pocit z tvojej poviedky, dobre, chápem ťa, aj ja som si minule nad istou kritikou poriadne zanadávala, ale tak ak chceš uverejňovať, musíš sa zmieriť s tým, že nie všetko, čo o tebe kto napíše, sa ti bude páčiť. A nepoučuj ma o prajazyku, po tom bifľovaní komparatívnej lingvistiky minulý semester ma to iba popudilo proti tebe. Tak...
13.07.2011
Adam
YaYa ale vôbec sa ma to nedotklo, len nesúhlasím s tvojim výrazom plagiátorstvo. Plagiátorstvo je použitie cudzej výtvarnej, literárnej alebo vedeckej práce (diela) a jej prezentovanie ako vlastnej (vedomé či nevedomé) bez odvolania sa na zdroj. To tvrdí wiki a ja s tým súhlasím. Ako si aj sama napísala, slovíčko prajazyk sa nachádza aj v čarodejníkovi zo zememorí (ktorého som mimochodom nečítal, ale chystám sa :D) a ako si naznačila (nechcel som sa ťa dotknúť prepáč) tak zrejme vieš čo ten výraz vo všeobecnosti znamená a preto to ohodnotiť aj na základe tohto ako plagiátorstvo je nezmysel. Prajazyk je skrátka normálny výraz ako stolička a bodka.
Ale vôbec si ma neurazila :D. Ja len s tebou nesúhlasím, to je všetko.
Uch jurinko ty mi zasa dávaš zabrať :D Odpíšem až niekedy okolo desiatej, mám teraz stretnutie :D Zatiaľ sa majte
13.07.2011
YaYa
Ale ja som nikdy nepovedala, že si plagiátor. Len, že mi atmosféra poviedky pripomenula Eragona a preto si u mňa trošku pohoršila hodnotenie. Hovorila som, aký mám z poviedky pocit. Ja neviem, dá sa nesúhlasiť s pocitom? Naozaj sa kvôli mne nemusíš tak vehementne obhajovať, citovať zdroje a neviem čo. Radšej tú energiu vlož do písania novej poviedky.
A Čarodeja zememorí si určite prečítaj, druhý diel je najlepší, ale celé to má úžasnú hĺbku. A keď som pri Le Guinovej, nevie tu niekto, čo bolo do slovenčiny preložené z jej poviedok?
13.07.2011
jurinko
Podla mna YaYa povedala o Eragonovi, ze je to plagiat, nie o tvojom diele. Aspon ja som to tak pochopil.. Ale aj keby povedala o tvojom diele, ze je to plagiat, aj tak by mala pravdu, ze mas tu energiu radsej investovat do novej poviedky ;-) (este co sa tyka plagiatov a Ozzyho - nejde o to, ze si citoval zdroj a teda nevyrobil plagiat [aj ked by sme sa mohli bavit o tom, kto vlastni autorske prava na ten text a ci si za ne zaplatil SOZE], ide o to, ze popkulturny odkaz zo sucasnosti sa nehodi do pseudostredovekeho fiktivneho fantasy sveta. Nabuduce radsej vymysli vlastnu basnicku alebo tam radsej nedavaj nic - ten uryvok z piesne samotnu poviedku nijako neovplyvnil, skor jej uskodil [aj bez uryvku by sme sa dozvedeli, ze chlapik prisiel za matkou, nepotrebujeme na to "Mama, I''m coming home"] )
14.07.2011
Adam
Nechápem prečo by hnev mal byť nedospelý. Jemu to práveže bolo ľúto, že za ňou skôr neprišiel, ale neurobil tak kvôli vlastnej ješitnosti a tiež preto, pretože vedel, že to celé bola jeho chyba. To je hlavný dôvod prečo reaguje tak expresívne. Spomenul si na konrflikty s matkou, ved je to tam napísané je tomu venovaná pomaly celá strana šikmým písmom. áno skoro sa rozplakal pretože sa vysral na svoju matku aj keď ho potrebovala, volala ho k sebe celé desaťročia, pretože sa cítila sama a on celý urazený na jej konanie neodpovedal. A potom ju uvidel vychudnutú, kostnatú umierajúcul, úprakticky zbláznenú starú ženu, ktorá bola kedysi jeho matkou. No ty by si sa skoro nerozplakal? Neviem ako ale ja by som to s tichým mlčaním (možno navonok, ale vo vnútri bysom sa na seba hneval, čo Alarath robil) určite nezvládol.
14.07.2011
Adam
Ten úsmev tam bol preto, pretože sa pozerala naňho JEHO matka a on jej nechcel ubližovať, tak sa usmial. Myslel som si, že je to jasné. To NEBOLA jeho skutočná emócia, ale urobil to kvôli matke. Citujem: „Áno mami, konečne sa mi to podarilo,“ odpovedal som jej s úsmevom. Milosrdná lož je často lepšia ako krutá pravda.
Ešte raz opakujem to NIE JE jeho skutočná reakcia, proste sa na svoju matku usmial, aby bola spokojná. To je ten "dospelý obranný mechanizmus" ako si to sám nazval...
Jasne hnev v nom prevláda, ale to preto, pretože sa hnevá sám na seba, pretože vie, že to skrátka posral.
14.07.2011
Adam
Alarath je psychicky nevyrovnaná postava, ktorá zvyčajne svoju psychiku schováva pod rúškom sarkazmu, ale v tomto prípade v nom dominuje hnev. Hlavne kvôli jeho matke, ale aj kvôli dobrým spomienkam, ktoré v sebe zabil, aby mohol ísť dalej. A tu ich má podložené ako na striebornom tanieri.
Stále nechápem, prečo je to nedospelá reakcia. To by si sa divil, koľko ľudí rieši situácie vo veku od 25-60 práve hnevom...Niežeby som bol nejaký odborník a určite nechcem analyzovať respondentov v tomto veku, ale skrátka každý sme iný, každý sme svojim spôsobom dokonalý a prečo by niekto neriešil podobné situácie hnevom? ved každý máme slabé miesto, ktoré ked je zasiahnuté, naserie nás to. či už je daný človek flegmatik alebo cholerik, každý máme nejaké to slabé miesto. Alarathove slabé miesto je práve jeho matka a rodná dedina.
14.07.2011
Adam
Priznávam, že dedina je vyobrazená trošku polopatisticky. To by mohlo byť oveľa lepšie. Každopádne Alarath prišiel do prostredia, ktoré mu jednoducho nesedí a nejakí zatrpknutí sedliaci sa s nim asi priateľsky baviť nebudú. Ved je ozbrojený od hlavy po päty a navyše ide navštíviť svoju matku, ktorá je čarodejníčka! Takže aj on musí vedieť čarovať! Je pre nich jedna veľká neznáma a ľudia sa neznámeho často boja...Ale súhlasím tu som to mohol trošku...rozviť...
NO to s tým magickým pramenom... nechal som to tam naschvál, bol som zvedavý čo na to poviete... A nesklamali ste :D Magický pramen tam bol pridaný... Je to niečo, čo niekde určite bude, ale sem sa to nehodilo. Dal som ho tam preto, pretože poviedke bolo vytknuté, že je to "málo fantasy"....
14.07.2011
Adam
Neviem jurinko určite cieľom nebolo ukázať, aký je Alarath cool... Na to, že sa dokáže o seba postarať nič cool nie je... Ak to tak pôsobí....tak to ma mrzí... Spôsobuje to situácia, ako vyriešil tých dvoch sedliakov?
Hm no dobre nabudúce sa skúsim viac zamerať na dej. Ale trvám na tom, že v tejto poviedke o dej vôbec nešlo.
yaya tak potom sme sa zle pochopili :D Nevadi. No neviem musí to byť náhoda. Mohlo by sa stať, že by som bol nevedome ovplyvnený, ale určite by to Eragon nebol. Skôr niektorí z mojich obľúbených autorov.
Určite si prečítam...Kde by som to mohol nájsť? V klasickom kníhkupectve (pantha rei) to asi nebude, či?
14.07.2011
Adam
Mimochodom ľudia, slovo bažina je čechizmus? Ak áno aký je slovenský ekvivalent?
14.07.2011
B.T. Niromwell
Áno, je, na podobné problémy odporúčam všetkým túto stránku: http://www.slex.sk/index.asp Čo tam nenájdete, čo nie je slovenské (aj keď ja osobne verím v inováciu úzu všetkými desiatimi).
Adam, keď čítam tvoj piaty príspevok odspodu o matkiných pocitoch, rozmýšľam nad jednou evdcou: prečo si to, sakra, nenapísal do tej poviedky? to je presne tá energia, ktorú si mal vložiť do poviedky a nie do komentára. mysli na to, lebo ak chceš písať, musíš povedať všekto tou poviedkou, ak raz bdueš chcieť niečo vydať, už k tomu žiadne komentáre pridať nemôžeš. Priveľa kecám? Možno, ak, sorry:)
14.07.2011
jurinko
Adam, ked musis veci takto vysvetlovat, tak si to napisal zle. Ako hovori B.T. - po precitani diela uz ziadne vysvetlovacky nemas k dispozicii. Ako autor komunikujes s citatelom prostrednictvom svojho diela, nie prostrednictvom komentarov. Ja sam s tym mam problem, pretoze rad veci vysvetlujem, ale potom sa zas tie veci nedaju citat, tak sa zas snazim nieco iba naznacit, ale potom to zas prezeniem, takze komunikacia autor-citatel zlyha a tiez mi vycitaju zlu psychologiu, aj ked samotna psychologia nie je zla, iba ju neviem tak dobre podat. To, ze poviem, ze psychologia v poviedke nefungovala, neznamena, ze psychologia tej postavy tak, ako si si ju vymyslel, nefunguje. To znamena, ze psychologia postavy tak, ako bola napisana v tej poviedke(!) nefungovala. Ano, kazdy ma obcas zmenu nalady. Ale ak napises v jednej vete, ze bol zdrveny, a hned dalej zrazu ma chut vrazdit, ...
14.07.2011
jurinko
... tak si zabudol napisat, co sposobilo tu zmenu, a preto postava vyzera, ze sa jej nalady menia podla toho, ako sa to hodi autorovi, co znamena nulovu psychologiu a iba bezduche plnenie zameru autora. No a hlavne: Ak pises v prvej osobe a tvoja postava sa nasilu usmeje, preco do paze(!) nenapises namiesto "usmial som sa" napriklad "usmevom som zakryl smutok/strach/neistotu" alebo aspon "nasilu som sa usmial" alebo "neviem, odkial som vzal tu silu, ale dokazal som sa usmiat. Nechcel som, aby moja matka trpela este aj pohladom na svojho zroneneho syna. Chcel som ju povzbudit, ukazat, ze som tu pre nu. Na slzy bude cas neskor, teraz musim byt silny." (ok, to posledne je mozno trochu privela patosoidne, ale k zomierajucej matke sa trocha patosu hodi) - zlyhavas v najpodstatnejsej veci - v komunikacii s citatelom.
14.07.2011
jurinko
A hnev je nedospela (resp. nevyspela) reakcia podla odbornikov, to som si nevymyslel: http://www.elegenda.sk/knihy/s polocenske-vedy/psychologia/na talia-kascakova-obranne-mechan izmy/
14.07.2011
Arcey
Sa mi to iba zdá, alebo bola táto poviedka prihlásená do fantasy zborníka?
23.07.2011
Šaňo aka Babcom
Arcey, ano bola... zial, stroskotala napriek velmi zrelemu stylu pisania (podla mna) na tom, co v prvej vete vo svojom prvom prispevku spomenul Jurinko - chyba jej poviedkovy rozmer. Adam sa snazil, musim uznat, a dokonca ju aj prerabal a rozsiroval, no napriek tomu to bolo malo. Mne sa tvoj styl, Adam, velmi paci - moje body, co som ti vytkol, som ti posielal mailom - napriek tomu si myslim, ze mas v sebe potencial, popracuj trochu a bude to velmi fajn - najmae co sa tyka struktury deja.
23.07.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.