Temný sľub

Arcey Abana musí zachrániť tú, ktorej otca pripravil o život. Bude to mať ťažké, veľmi ťažké, pretože nie je jediný, kto chce s ňou spojiť puto osudu. Cesta, ktorá práve začína bude dlhá, plná nástrah, zrady, ale i priateľov. Na všetko však Arcey bude musieť byť sám. Je to jeho prísaha a nepriateľov je veľa.
Podporte scifi.sk
I. KAPITOLA
V temnote vesmíru sa ako modročervený diamant zablysol Calabon, obklopený žiarou blízkej hviezdy. Na planétu princiátu vrhal tieň iba mesiac krúžiaci okolo orbity.
Pod mračnami sa na jeho povrchu objavila vojenská stanica. Bola obrovská. Bol to vlastne jediný dôvod, prečo nebola obloha posiata stovkami lodí. Palebná sila základne dokázala ochrániť planétu pred väčšími nájazdmi bez toho, aby flotila musela vzlietnuť.
Za metasklom strážnej veže sa objavil zachmúrený veliteľ.
Bordon Hort prekročil prah riadiaceho centra pred desiatimi minútami. Jeho uniforma ostro kontrastovala s okolitou tmou a v očiach sa zračilo napätie. Za ním sedeli navigátori zaneprázdnení hlavným panelom. Dôvodom zvýšeného napätia bola správa, ktorú zachytili transmiterom dnes ráno.
„Spojte ma okamžite s palácom! Už nemôžeme dlhšie čakať,“ rozkázal veliteľ.
Ak bola správa pravdivá, blížil sa čas, kedy sa haiganove jediné oko obrátilo opäť na Calabon. Tam dolu bola aj jeho rodina. Hrozilo im nebezpečenstvo. Tak ako ďalším miliónom a hlavne mladej následníčke trónu.
Musíme varovať Avril!
II. KAPITOLA
Cez mraky prerazili lúče fotónu.
Na útese sa objavili gardisti naháňajúci osamotenú korisť. Bol sám, ale to ešte neznamenalo, že bol bezbranný. Jeho pištoľa odpočívala v obnosenom puzdre. Nemal čas opätovať streľbu – ruky potreboval viac pri šplhaní ako na rukoväti zbrane. Záchranu predstavovala loď, ktorá ho čakala ukrytá na vrchole.
A on sa tam musel dostať. Prenikol obranou Bastionskej základne a preto ho čakala smrť. On však pred Temnotou, ktorá ho mohla pohltiť, nemal strach.
* * * * *
Kobburon Kiff sa krčil za koreňmi liananovníka a pokúšal sa zastreliť votrelca pred sebou. Za každým, ako minul, zlostne zaštekal na najbližšieho z vojakov, ale nepomáhalo to. Musia ho zastaviť skôr ako dorazí k vrcholu. Gardistický kapitán tušil, že tam ho čaká loď, ktorá prenikla štítom. Nesmie odletieť!
„Tak ho už niekto zastreľte!“
Z úkrytu napravo vybehli dvaja vojaci v gardistických uniformách a zastavili pár krokov pred ním. Ten mohutnejší z nich zložil z chrbta zložitý držiak a rýchlo ho poskladal. Druhý nasadil na podstavec rozžeravenú hlaveň tristoosmičky, zamieril na rýchlo sa pohybujúcu postavu a vystrelil.
Vzduch rozpáral syčiaci ozón.
* * * * *
V poslednej chvíli odskočil a na mieste, kde pred sekundami šplhal, zívala mohutná diera. Po mužovi nebolo ani stopy. Stratil sa z dohľadu pod mračnom prachu, kamenia a zmesi lián, koreňov a kyrchyrských listov.
Bol to Arcey Abana. Strážca, ktorého nebolo ľahké zastaviť. A teraz sa tu kŕčovito držal koreňa a snažil sa vyhupnúť naspäť na strmý chodník – tam, kde ho zastihla strela z ručného dela. Nebolo to jednoduché, on to však zvládol. Na okamih si doprial oddych a kým v rýchlosti masíroval vyčerpané prsty, pohľad mu padol na prenasledovateľov.
Už od detstve sa učil bojovať. Keď na rodnú planétu vtrhli Dar Darwallský nájazdníci, znásilnili a neskôr zabili jeho matku, nemal na výber. Odvtedy prešiel ohňom nespočetných bojov, víťazstiev i porážok a štýl gardy študoval podrobne niekoľko rokov. Z blízkosti dvoch metrov. Na perách mu zaihral úsmev.
Pár ich určite zvládne.
Dlhé roky žil v ústraní, ale ten Vek pominul. Bol tu totiž niekto, kto potreboval pomoc. Dal sľub, že ju ochráni.
* * * * *
„To nie je možné, on to prežil!!!“
Kobburon Kiff neveriacky pozeral na postavu v ďalekohľade. Potom sa obrátil k svojim mužom.
„Načo čakáte? Všetkých vás pošlem do Integrátora bolesti... Za ním!“
Vojaci nezaváhali ani na okamih a splnili rozkaz. Každý vedel, že veliteľ svoje hrozby plnil príliš často a nejeden z nich už zažil hodinu v Integrátore. Čoskoro už celá jednotka šplhala ďalej. Kobburon však ostal stáť. Zakabonil sa. Prstom sa dotkol komunikátora a spojil sa so základňou.
„Vypustite všetky letky! Chcem ich tu mať do desiatich minút.“
* * * * *
Na hrane medzi vlniacim sa vzduchom džungle a skalou sa objavila gardistická rukavica. Následne nato hlava, telo a potom aj zvyšok Kol-Anta, prvého z jednotky, ktorý zvládol namáhavý výstup. Kombinézu mal na mnohých miestach roztrhanú a helma bola posiata viacerými prasklinami. Bol vyčerpaný, ale napriek tomu držal ťažkú pušku pevne v ruke, s prstom na spúšti.
Hľadel na malú loď s organickým pancierom, ktorý sa vlnil po povrchu ako oceán kyseliny. Mlčky preskúmal priezory pilotnej kabíny, okolité tiene džungle a pohľad mu zaletel aj k rampe vzadu.
Strážcu nikde nebolo.
Prižmúril oči.
Cez útes prehupli ďalší dvaja gardisti. „Kde, do pekla, zmizol?“
„Neviem, niečo mi tu nehrá,“ odvetil im Kol-Ant. „V lodi som nezaregistroval žiadny pohyb, musíme ju však prehľadať.“
Bantan Kiff a aj Lokuro pochopili jeho narážku. Strážca sa mohol skrývať v lodi, alebo mal v nej tajný úkryt, ale nechápali, čo by mu to pomohlo.
„Tak mu podkúrime.“
Všetci traja sa opatrne vydali k rampe. Kráčali vedľa seba napnutí ako pružiny a ostražito prečesávali okolie. A tak si nevšimli nepatrný pohyb za nimi. Tieň, ktorý mohol strážcu odhaliť, preletel po skale a dobehol gardistov.
„Hľadáte mňa?“
Kol-Ant bol z nich najrýchlejší, ale ani to ho nezachránilo. Po útese sa mihol ďalší tieň, tento bol ale ukončený poloblúkom. Záblesk, ktorý sa odrazil od čepele bolo to posledné, čo v živote videli. Na gardistov dopadla masívna sekera vedená istou rukou. Jediným úderom oddelila tri hlavy od krku.
Strážca si nevšímal vyplašené oči letiace horúčavou a stratil sa v útrobách lode.
* * * * *
„Zapni motory. Rýchlo! Máme málo času...“ kričal Arcey na svojho druha hneď potom ako vstúpil do pilotnej kabíny.
„Utopiť ťa v pohyblivom piesku je málo! Pozri sa na to – zasral si mi celú kabínu. Kurva, toľko krvi, toľko krvi.“
„Neotravuj a nakopni to!“
„Keby si nemal tú sekeru... nakopem teba! A nepomohli by ti žiadne triky ani čarodejné slová.“
„Daj si pohov a odlep nás od konečne od zeme.“
Typhooove oči, hlboko usadené v pancierovej kapucni, sa podráždene sklonili k riadeniu. Z pretiahnutej lebky nachovej farby trčali po bokoch výčnelky a tri synoptické vlákna. Vyzerali zvláštne, pôvabne i nebezpečné zároveň – zdalo sa, ako keby Arceyho pozorovali.
Keď si strážca sadal na miesto druhého pilota, loďou zatriaslo. Motory naštartovali. Typhoo uvoľnil kotviace lano, vysunul pomocné trysky a loď sa odlepila od útesu. Neurazili ani päť metrov k previsu, keď sa spod neho vynorili vojaci. Na pašerákových ušiach sa od vzrušenia rozšírili tucty prísaviek.
Čelo lode narazilo do čiernych kombinéz a bez odporu ich zhodilo do hmly. Posledný, ktorý sa udržal ešte chvíľu mával rukami a nohami, no keď Typhoo zvýšil odletový uhol, skĺzol sa po streche a stratil sa pod nimi.
* * * * *
Keď konečne opustili atmosféru planetárneho obra, mali v závese už len tri Žihadlá. V týchto končinách ich nikto nevidel vyše dvadsať rokov. Trojkrídlové kužele poháňal neznámy zdroj pohonu, ktorý vyvolával v atmosfére pulzujúce dunenie. Boli vybavené streleckým arzenálom vzbudzujúcim rešpekt. Atramentové kostry strojov boli vybavené antiradarmi, ktoré im zabezpečili výhodu vo vesmíre. V časoch, kedy nevedeli odhaliť ich maskovanie, boli postrachom pre všetkých letcov na tejto strane Galaxie.
Našťastie, zbadali ich včas. Na pozadí mračien nemali žiadnu výhodu. Arceyho presnosť a Typhoovo umenie letu si vyžiadalo krutú daň v radoch gardistov.
„Čo s tými Žihadlami na chvoste?“
„O tie sa postarám. Nastav súradnice a buď pripravený na skok.“
Zadný kanón tri razy vypálil a zvyšné stíhačky pohltili žlté záblesky pripomínajúce výbuch jadra starej hviezdy. Arcey sa zatváril spokojne, no dlho mu to nevydržalo. Keď pod dohľadom myriád hviezd odhalil, že Bastion ich nenechá len tak ľahko ujsť, úškľabok sa zmenil. Palubný radar sa okamžite zaplnil stovkami cieľov a prenikavý zvuk alarmu im zarezával do uší.
„Presuň všetku energiu do predných štítov. Na maximum! Využi aj energiu zo zbraňových systémov, musíme nimi preletieť a skočiť.“
„Tak budeme bezmocní, je ich veľmi veľa, nepozdáva sa mi to. Je to moja loď, zbraní sa len tak ľahko nevzdám...“
Arcey tresol do palubnej dosky. Alarm neprestával pípať v rýchlom tempe odsýpajúceho času.
„Neblbni, je to naša jediná šanca, ako sa dostať do hypersféry. Nemôžeme sa postaviť ich lodiam! Naše štíty to nevydržia.“
„Kurva, viem, že nie!!! Ale musí byť iná možnosť... Moja loď...“
Strážca na okamih stíchol. Díval sa kamsi do vesmíru, akoby v ňom hľadal odpoveď.
„Ak sa dostaneme do blízkosti bojových lodí,“ začal opatrne, „budeme v hluchom pásme ich diel, strely sú tam na náš čln pomalé, nezasiahnu nás. Je to jediná možnosť.“
„Nie, to určite nevyjde.“
„Prevezmem riadenie a keď to dokážem platíš rundu horúceho mokawanu. Platí?
„A keď nie?“
„Ušetrím ťa toho najohnivejšieho pálenia záhy, aké si kedy zažil.“
„Toho sa nebojím, ty alkoholik.“
Prenechal riadenie strážcovi a s obavami sledoval radar pred sebou. Nepriateľské jednotky sa k nim rýchlo blížili. Arcey bol trpezlivý, vedel, že ich životy budú závislé od jeho reakcií, od toho, či preniknú hustou sieťou smrti. Musí byť rýchly...
Náhle loďou zatriaslo a prvá strela zasiahla štíty.
* * * * *
Generál Gorirerus Simas bezmocne hľadel na skupinku stíhačov poletujúcich okolo materskej lodi až kým mu nezmizli z dohľadu. Hlavou sa mu preháňali temné myšlienky, chápal, že čoskoro príde do jeho kajuty On a s ním aj trest. Vedel, že už nič ho nemôže zachrániť pred smrťou.
Pokýval hlavou.
Nedokázal si vysvetliť ako mohol jeden čln odolať dvanástim letkám stíhačov, piatim bojovým lodiam – výkvetu Bastionskej flotily, ani to ako bez najmenšieho poškodenia odrazil stíhačov planetárnej stanice.
Celá armáda Impéria a jej plány boli prezradené. Tak dlho pripravovaná invázia sa bude musieť odložiť a budú padať hlavy. Haigan, nech je jeho duša oslavovaná tisíc rokov a večne na neho svieti najväčšia z hviezd, nenávidel prehry a vedel sa pomstiť. Bol to však múdry panovník, ktorý vedel presadiť svoju nevôľu.
Šepkalo sa, že keď sa raz z prehratej bitky vrátila šiesta armáda, dal popraviť posádky krížnikov do posledného muža.
Odhodlal sa, že keď príde ten záhadný posol, nebude mať strach. Ale len čo začul za sebou zasyčanie automatických dverí, mykol sa. Bojoval proti nim, v Calveckom prstenci a zažil to, čoho sú strážcovia schopní. Je veľmi ťažké odporovať im a takmer nemožné poraziť ich.
Toho, ktorý však práve vošiel do kajuty, nenávidel. Kedysi bol aj on strážcom, ale potom padol a prebehol k nim, na druhú stranu. A strhol zo seba všetky zábrany.
Najväčšiu radosť mu robila strachom páchnuca korisť, ktorá mu bola vydaná napospas. Miloval keď mohol vlastnoručne sekať hlavy iksánskym mečom tých, ktorí sklamali.
„Ten parchant na Bastionskom tróne ma požiadal, aby som ťa potrestal a odťal ti hlavu. Ale ja mám pre teba niečo lepšie...“
Generál pretrpel urážku haigana a čakal na rozsudok. Len nech je to rýchle, pomyslel si. Od neho nečakal žiadne zľutovanie, tak ako ani do svojho panovníka. Nemohol však tušiť, že haigan, nech je jeho ruka vždy pevná ako oceľová paža najvyššieho z bohov, veľkého Mortexa, nie je jeho pánom.
„Potrebujem tvoje velenie, Gorirerus. Musíme nájsť a zabiť toho strážcu. Dávam ti poslednú šancu! Ak ho nájdeš a jeho kosti vypustíme do vesmíru, ušetrím ťa, ale ak ma sklameš...“
Gorirerus ani nedýchal.
„Je to na tebe,“ pokračoval šepky, „odseknem ti hlavu hneď, alebo prijímaš moju ponuku? Rozhodni sa rýchlo, môj meč je smädný po krvi.“
Gorirerus by nikdy nepovedal, že je až takým zbabelcom, no keď je niekto v náruči smrti, jeho priority sa menia a chytí sa aj najtemnejšej záchrany. Nech ma preklína, kto chce, preletelo mu mysľou, smrť si ma tak ľahko nezíska. Potom prikývol, prijímal.
„Veľmi múdro. Nastav pravú ruku.“
Až teraz pochopil, že smrť nebolo to najhoršie, čo ho mohlo postretnúť. Do mozgu prenikli myšlienkové ihly a paralyzovali ho. Teplo, ktoré sa mu pozvoľne začalo rozlievať v žilách sa veľmi rýchlo zmenilo na oheň. Bolesť naberala na intenzite. Generálove oči na kladivovitej hlave boli plné strachu a hrôzy, odrážali zelené plamene, ktoré zaplavil jeho ruku. Videl ako mu spálili chlpy, oškvarili kožu, mäso, ktoré syčiac bublalo, videl ako do toho ohňa bodol prstami.
Rev pohltil celú kajutu.
III. KAPITOLA
Bol slnečný deň. Princ Aramont stál na terase kráľovského paláca na Malabane a sledoval Murion vinúcu sa pod mostmi a akvaduktmi hlavného mesta.
Videl čulý ruch na Nábreží obchodu, rotujúcu kopulu Svätyne Snového ohňa i odlietajúce transporty z prístavu v diaľke, ale jeho pohľad vždy ukončila Veža Kráľov, mohutná stavba týčiaca sa proti nebu. Nenávidel ju.
Daniel Aramont nestrpel otcovu urážku. Nemohol ani len pomyslieť nato, že zdedený titul následníka
Kráľovská Rada neuzná. Vždy v momente, keď zatínal zuby a chcel päsťou pohroziť Veži, pohľad mu zaletel k tej, ktorá mu vrátila hrdosť. Dnes večer sa stane jeho ženou a on princom.
Verná Amonna sa obďaleč, pri zábradlí v tvare jastraba, prechádzala po terase. Aramont sa usmial, keď mu oči skĺzli dolu, ku každým dňom väčšiemu brušku. Čarovná princezná nosila pod srdcom jeho dcéru. Avril bude symbolom princiátu a Daniel dúfal, že pre ňu vytvorí svet, ktorý ju nepohltí svojim cynizmom a egoizmom ako jeho.
Otočil sa chrbtom k mestu a vrátil sa k Sedeniu. Na nízkom priečelí špirálovito stočenej lavičky sedel jeho posledný priateľ v celom vesmíre.
„Ako môžeš vidieť sám, Arcey, nemám inú možnosť. Rada neustúpi, musím ísť vlastnou cestou.“
„Jedine svetlo Arisu má jasnú cestu,“ pousmial sa strážca. „Všetko ostatné je zahalené v tieňoch.
Budúcnosť je vždy neistá, Dan.“
„Ale ja neviem, či nejakú budúcnosť mám. Aby to...“
„Amonna je tvojim osudom, tak ako princiát, ktorý spoločné založíte. Jediné, čo potrebuješ sú lode a spoľahlivé obchodné trasy. A ty ich más, Calabon ich má. Rozvinieš medzihviezdny obchod, posilníš flotilu a čoskoro ťa Rada prestane zaujímať.“
„Prečo by som ale mal byť vyhnancom?“ vstal Aramont a kráčal hore dolu. „Prečo sa mám zmieriť s tým, že Dom môjho rodu bude považovaný za hniezdo zbabelcov, slabochov...“
„Dosť! Áno, mohli by ťa brať za zbabelca. Ale čím skôr sa postavíš na vlastné nohy, tým rýchlejšie získaš potrebnú vážnosť. A v tomto prípade, to bude rýchlejšie ako by niekto z nich čakal. Ver mi.“
Aramont mu uprene opätoval prísny výraz, dlho však nevydržal. Arcey tušil, že konečne rozmýšľa. Vstal a zmierlivo ho chytil okolo pliec. „Calabon nemohol získať lepšie vládcu, Dan. Zvládneš to.“
„Vieš, Arcey, bolo by to jednoduchšie, keby si bol po mojom boku. Tak ako na našich cestách, keď sme lietali z jedného konca galaxie na druhý.“
„To je už za nami, Dan,“ povedal Arcey a zaklonil hlavu. „Nemôžem ostať. Lovci nás stále hľadajú a ty budeš mať dosť problémov aj bez toho, aby si upútal ich pozornosť. Naše cesty sa musia rozdeliť.“
„A čo tvoj sľub? Zabudol si? Arcey, hádam...“
„Keď sa narodí, objavím sa.“
„Ochrániš ju?“
„Ak zistím, že zato stojí,“ odpovedal mu strážca, „áno.“
* * * * *
Arcey Abana sa zobudil. Dôverne známa krajina na Malabane – známa, ale podivne zdeformovaná – sa stratila v jase iluminačného svetla. Chvíľu trvalo, kým sa čiastočka Arceyho mysle rozpamätala, kde sa nachádza. Bolo tomu zopár hodín, čo sa ocitol v jednej z kajút Galaktickej ruže a zaspal. Až veliteľská loď pašerákov mu poskytla bezpečie.
Posadil sa. Pokýval hlavou zo strany na stranu a rukou sa dotkol spánkov. Náznak úsmevu sa mu dotkol pier a zavreté oči sa sústredili na niečo, čo nik iný nemohol vidieť.
Nepatrne si vzdychol. V ten deň na Malabane to začalo.
Arcey nechápal, prečo sa mu vrátila jedna zo silnejších spomienok práve teraz. Malá Avril, princova dcéra a následníčka trónu si ho získala hneď potom ako vrhla na neho modré okále. Bol jej ochrancom takmer po celý jej mladý život.
Už ju tri dlhé roky nevidel.
Nebolo to však iba hroziace nebezpečenstvo, ktoré ho prinútilo vydať sa na nebezpečnú výpravu. Mohla by to byť ona? Mohla by byť tá, ktorá obnoví slávu Strážcov?
Odkedy zistil, že Bitku o Prstenec prežili aj ďalší z nich, hodnoty a myšlienky, ktoré tak dlho ctil, sa vrátili. A začínal chápať, že Avril je výnimočná. Nakoniec mohlo byť dobré, že sa od nej na čas odlúčil. Mohol myslieť bez akejkoľvek zábrany a to čo nemusel vidieť v jej blízkosti...
Zúfalo potreboval niekoho, kto by mu dal odpovede na jeho otázky. Vyzeralo to tak, že na všetko bude sám. Jeho sestra, Ell de Telepria, posledná telepatka, ktorej mohol veriť, sa stratila nevedno kam a Strážcovia sa báli rozhodnutí, ktoré by ich mohli zničiť nadobro.
Pomaly sklonil ruky a otvoril oči.
Chvíľu hľadel na tlmené svetlo kajuty a zápasil so zmätkom, ktorá plnila jeho bytosť. Najskôr prišiel o milovanú Cobbimu, potom sa stratila Ell a teraz hrozilo, že mu vezmú aj poprinceznú.
Nie!
Odhodlane vykĺzol z pod prikrývok a prešiel do sprchy. V zrkadle objavil ustarostený výraz orámovaný dlhými čiernymi vlasmi. Prevrátil pery a vrátil sa späť, aby sa obliekol. Potom vzal svoju sekeru a vydal sa na chodbu.
Potlačil duševnú bolesť a myslel na tú, ktorú musí zachrániť. Čaká, že dodrží sľub a príde si po ňu. Arcey vedel, že to nebude ľahké. Ani pre Strážcu.
* * * * *
Patrie di Pricetta sedel za kreslom a snažil sa nájsť východisko zo zložitej situácie. Po tvári mu stekali kvapky potu. Gardistická bojová loď triedy Eppullor, ktorá sa vynorila náhle po ich boku vyradila jeden z motorov a silne poškodila ťah hypersférometra. Nachová farba hypersféry v momente zanikla, okamžite spadli späť do normálneho vesmíru. Nemohli skočiť. Čo bolo však horšie, Galaktická ruža sa dostala pod mohutnú paľbu a hrozila im záhuba.
„Kapitán, vypustili Žihadlá, dve letky,“ oznámil navigátor do chaosu a panika na mostíku vzrástla. „Je po nás!“
„Drž hubu, Raballo!“
Nato sa obrátil k zvyšnej posádke a na každého z nich ukázal prstom.
„Ešte nie je nič stratené, počujete? Dostaneme sa z toho. Kolízny kurz. Spustite krížovú paľbu z vonkajších diel! Musíme tie zmije zostreliť z oblohy.“
V tom momente dorazil na mostík Arcey Abana, no skôr ako sa pašerácky kapitán na neho obrátil, navigátor sa ozval druhý raz.
„Narážač... narážač je vonku... sme stratení!“
Patrie di Pricetta zmeravel. Potom pozrel na strážcu a ten pochopil. Okamžite opustil hlavnú palubu. Vedel, čo má robiť, vedel, že útočnú loď paľba z diel nezastaví. Príde aj na jeho sekeru, ktorá mu visela na chrbte.
* * * * *
Na štíty gardistickej lode s čelom v tvare šípu dorazila paľba z pašeráckej lode. Séria modrastých výbuchov ju zaplavila a zdalo sa, že ju rozmetala do vesmíru. Ale nebolo to také jednoduché. Narážač vyletel z energetického ohňa bez najmenšieho poškodenia.
„O minútu sa dostanete z dosahu ochranného štítu, komandér,“ zapraskala statická energia komunikátoru. „Prineste nám ich hlavy! Jeho chcem živého!!!“
„Rozumiem, generál.“
Komandér sa otočil k mužom prepadového oddielu tesniacich sa na úzkej palube. Boli to statoční vojaci a s mnohými z nich už bojoval po svojom boku. Nemohol dať pred nimi najavo svoj strach. Pred desiatimi rokmi mal ešte ďaleko do Bastionskej armády a tak si zarábal ako vedel, nie vždy to však bolo jednoduché. Raz, v čase, keď od jeho rozhodnutia závisel synov život, sa musel vydať na Lov. Zo zabijakov to prežil iba on, mladík, ktorého šedivý strážca ušetril.
A teraz mal jedného z nich dostať živého.
Bolo to nemožné a kým sa v duchu modlil k Bohom Erinnu odkiaľ pochádzal, oboznámil mužov zo situáciou. Musel im to povedať. Musia vedieť, čomu budú čeliť. Keď prikázal nasadiť útočné helmy, nebolo jediného, ktorý by sa nebál.
* * * * *
„Všetci sú na svojich miestach?“ kričal Arcey z hlavnej chodby.
„Sme pripravení,“ odvetil mu najbližší pašerák a skryl sa za prevrátenú debnu.
„Útok povedie tadiaľto, na tomto mieste ich musíme zastaviť, lebo inak je loď stratená. Za nami je Centrum.“
„Sú to hlupáci, nevedia, že máme na palube strážcu?“ vyškeril sa Cytarro, pašerák z piesočného Hirsu, ale napriek tomu pobozkal zlatý prsteň pre šťastie.
„Oni to vedia a v tom je ten problém.“
„Len nech prídu, nakopeme ich ako sa len patrí,“ pokračoval Cytarro.
Arcey nad starým pašerákom iba mávol rukou, bol rád, že má po boku práve jeho. V jatkách, ktoré o chvíľu nastanú bude jeho odvaha veľmi potrebná. Naposledy si pretrel rozospaté oči. Zaujal pozíciu presne oproti automatickým dverám a odistil pištoľu.
* * * * *
O desať minút neskôr sa Arcey vynoril zo sekerou v ruke. So zakrvavenou čepeľou . Prešiel hlavnou chodbou, vyliezol po schodoch na hornú palubu, obišiel Centrum a zastavil sa pri vstupe do hangáru. Stisol spínač. Chvíľu trvalo kým medené tlačidlo zareagovalo, potom sa však dvere, s tichým zabzučaním, otvorili a Arcey vstúpil dnu. V hangáre bolo ticho. A keď objavil dve mŕtve telá, ktorým
chýbal trup, pochopil prečo útok odrazili tak ľahko. Vedľa neho zastal krívajúci Cytarro.
„Tí bastardi nás dostali!“ zasyčal.
Arcey ho nevnímal, pretože mu náhle zabrneli prsty. Oči mu zachytili spálené steny a uši spoznali uvoľnenie spúšte. Okamžite sa vrhol na palubu a podrazil starcovi nohy. Z rohu hangáru sa vynoril modrý plameň, ktorý pohltil obrovským teplom všetko nad nimi.
Následne nato siahol po pištoli a pár krát vystrelil. Tri výkriky ho ubezpečili, že neminul. Na kovovú palubu niečo tvrdo dopadlo. Arcey sa pokúsil stiahnuť starého pašeráka, ale s hrôzou zistil, že chytil už iba jeho dymiace nohy.
Za letiacich striel sa stratil za rampou. Odhadoval, že mal za sebou dva, možno tri tucty gardistov, ktorí sa k nemu veľmi rýchlo blížili. Nemal veľa času.
* * * * *
„Kapitán, strojovňa hlási, že hypersférometer je funkčný.“
„Výborne! Nevravel som vám, že z toho vyviazneme? Okamžite nastavte kurz na skok. Kým sú na palube, nebudú na nás strieľať.“
„Áno, pane.“
„Ihly, tu Pricetta. Čakám vás pri Centre.“
* * * * *
Prišli práve v čas. Arceyho sekera ukončila život poslednému z gardistov. Patrie ale ani jeho osobná garda však neprišli skrátka. Cestou mali práce viac ako si želali. Gardisti sa nevzdali ani potom, keď loďou trhlo a s prasknutím zmizla v hypersfére.
„Nebesá, ale vyzeráš!“ povedal pašerák, keď kráčali naspäť na mostík.
„Je mi ľúto toho bordelu, Patrie.“
„Nechápem, ako nás mohli nájsť. Už sú to tri dni, čo ste spolu s Typhoom pristáli na palube. Iba ak...“
„Áno. Použili hyperstopovač.“
„Arcey... Potom vieš, čo to znamená.“
„Ja tam musím ísť. A musím tam ísť sám, Patrie. Musím prejsť cez najbližšiu bránu...“
„Ale tú ma v rukách Bastion!“
„Práve preto musím ísť sám inak bude stratená. Niekto jej chce ublížiť. Musím ju zachrániť, keď som ju pripravil o otca.“
„Nie ty si ho zabil, Arcey. Nemáš, si čo vyčítať. “
„Technicky nie, ale na tom nezáleží. Pozri sa, títo ľudia sa nezastavia pred ničím. Nikdy! Ona však musí prežiť. Je to naša jediná nádej.“
„A ty si myslíš, že zradím naše priateľstvo a nepôjdem s tebou?“
„Nie, Patrie, nemôžeš. Toto je moja cesta.“
„Vieš, že sa jej nebojím.“
„Nie, ale mám za sebou niekoho, kto je silnejší ako ja.“
„Ale...,“ protestoval pašerák.
„Nemôžeš!“
„Dobre teda, nech je po tvojom.“
„Raz to možno pochopíš,“ vzdychol Arcey
„Ale ani tak nepôjdeš sám. Nezniesol by som na svojej lodi Typhooa po tom, ako by si odišiel, je dosť otravný aj keď je s tebou a keď bude sám... Hrôza pomyslieť!“
„So mnou ho čaká iba smrť.“
„Možno. Cesty sú nevyspytateľné.“
„Jedine svetlo Arisu má jasnú cestu.“
Zastavili pred kapitánovou kajutou, s osobnou gardou po boku. Patrie sa otočil k Ihlám a rozpustil ich. Potom vstúpili dnu. Ponúkol strážcovi miesto za stolom, ale nečakal, že si sadne.
Vždy keď bol hosťom v jeho kajute, prešiel k majestátnemu obrazu v rohu a neodpútal od neho zrak. Za metaskleneným krytom bojoval Arin Obirro, Zakladateľ a najväčší zo Strážcov, proti horde Kyponských drvičov. Sedel na päťmetrovom tulpare, vernom Bayarovi a v ruke držal meč so žiarou Kryštálu.
Ten obraz patril Cobbime, telepatke, ktorú ako jedinú miloval.
IV. KAPITOLA
„Piesok nech pohltí jeho kosti a prijme ho na večnosť. Piesok bol, je a bude našim Pánom, Stvoriteľom a Katom. Chváľme ho!!!“ ukončil modlitbu kňaz v bielom rúchu.
„Chváľme ho!“ odzdravil okolostojaci dav.
Hodvábnou plachtou zahalené telo pomaly klesalo z Oltára. Trojposchodová stavba sa týčila vysoko nad stovkami mužov a žien, ktoré sa zišli, aby si uctili pamiatku starého Cytarra. Stáli na hradbách po skupinkách a počas posledných žalmov a kvílenia žien sledovali ako sa starcovo telo ponára do rozpáleného piesku pár stôp pod nimi.
Nad Oltárom zahučal mohutný roh a okolím zadunelo.
Stáli tam aj pašeráci na čele s Patriem di Pricettom a Arceym. Obrad skončil, ale z hradieb zišli až vtedy, keď dunivý hlas rohu stíchol. Cytarro vykonal svoju poslednú púť a zastal na prahu Domu piesku.
* * * * *
Telo padalo priestorom, synoptické vlákna zhasínali. Vypleštené oči už iba bezmocne hľadeli na zabijaka, Typhoo vedel, že nastala jeho posledná hodina. Tvrdo dopadol na piesočnú dlažbu. Z úst sa rinula modročervená krv. Prsty silene zvierali posvätnú dýku.
Neznámy sledoval ako sa kaluž pod ebbuanom zväčšuje. Tvár mu nebolo vidieť, ukrýval ju pod rúškom plášťa z čiernym znakom na hrudi. V pravej ruke držal meč, ktorý si Typhoo pripustil k telu bližšie akoby chcel. Z čepele padali kvapky krvi.
Myseľ pomaly opúšťala smrteľne ranené telo a Typhoo už videl, kde urobil chybu. Nie, nebolo to tým, že ho pustil dnu. Ani tým, že mu ukázal chrbát, najväčšej chyby sa dopustil, keď mu otvoril. Nemohol však tušiť, že neznámy je posol smrti a že by mu nepomohlo ani to, keby mu neotvoril. Bol nezastaviteľný. Prepichol ho hneď potom, ako sa otočil a ubehlo iba pár sekúnd a boj skončil. Celá izba sa ponorila do diabolského odtieňa, krv bola úplne všade.
Vrah sa bezstarostne sklonil k mŕtvemu a rozsekol mu lebečný pancier.
* * * * *
Prístav Yssruman ležiaci v rokline Trblietajúceho piesku zaplavilo svetlo nového dňa. Lúče hviezdy prenikli cez husté mračná a rozbili sa o biedne strechy mesta. Bol to čas Požehnania, pretože tu, na piesočnom Hirse, deň trval veľmi krátko. Dve hodiny pri východe a dve pri západe slnka. Iba vtedy, keď bola tesne nad horizontom, dokázala blízka hviezda prekonať Oblaky. V uliciach mesta zľahka vyhasli piesočné lampy a z najbližšej Veže vzlietli húfy karkanov, malých hlodavcov žijúcich zo svetla.
Ich pišťanie sa nieslo chladným vzduchom.
V prístave boli iba tri Veže vznešených Harkanasov, ktorých predkovia pred stovkami rokov ako prví kolonizovali tento raj smrti. Hirs bol považovaný za jednu z planét s najťažšími podmienkami pre život. Nachádzali sa tu však ložiská štipľavého plynu známeho ako sikalar. Ťažili ho tisícky baníkov - väzňov odsúdených na nútené práce - takmer nepretržite v krutých podmienkach, čo malo za následok niekoľko desaťtisíc obetí mesiac čo mesiac. Oddávna tu popri nich, v kamenných chatrčiach, sídlili pašeráci, zlodeji, vrahovia a najrôznejšie nebezpečné indivídua.
Táto zvláštna symbióza, v ktorej sa baníci nepokúsili o rebéliu a pašeráci sa nestarali do Harkanasovských záležitostí, nikomu nešla do hlavy. Bolo tu bezpečne a aj preto sa stal Hirs druhým domovom skupine, ktorej velil Patrie di Pricetta.
Ten sa práve, zahalený do plášťa s maskou na tvári, vynoril z Veže a prešiel po ľanovom moste k hrane rokliny. Dostal sa tak k základom mesta. Pustil sa po schodoch dolu a cestou minul desiatky unavených baníkov. Vnímal ich iba ako duchov mihajúcich sa v tieňoch okolo neho. Keď minul piatu terasu, zabočil doľava, vystúpil po schodoch so zhrdzaveným zábradlím a ocitol sa na prístavnej rampe.
Na jej konci čakal Arcey.
Strážca sledoval Fontánu v diaľke. Tisíc stopový vír piesku, soli, železa a odumretých buniek neprestajne stúpal z hĺbky až k aerosólovým mračnám. Niektoré mračná mali telá nadýmané a ľahko roztrhnuteľné. Iné boli farbené šeďou mútnej vody, ťažké ako smrť, kalili oblohu nad nimi. Atmosféra bola dýchateľná, no nik sa neodvážil vzduch plný ťažkých kovov dýchať bez ochranného odevu. Ani miestny baníci, s pľúcami pokrytými vrstvou draslíka, ani miestny kowari zvyknutí na ťažké podmienky nechodili inak ako s filtračnou maskou. Arcey si však to riziko dovolil – besniacu krásu Fontány si vedel vychutnať len vtedy, keď nedýchal filtrovaný vzduch.
„Si ako karkan, Arcey.“
„Nie, Patrie, som ako Kyponský drvič, ktorý odhryzne ruku každému, kto sa mu postaví do cesty. A neskončí iba pri tom.“
Pašerák prikývol. Pevne mu chytil ruku a potriasol ňou.
„Nájdi ju.“
„Nájdem. Skôr alebo neskôr ako ma dostihne smrť.“
„Bude lepšie ak skôr, Arcey.“
„Čakaj moju správu.“
„Budem pripravený. Dúfam, že sme sa tými skokmi zbavili gardistov, ale pre istotu odídeme odtiaľto do dvoch dní. Náš cieľ poznáš. Vždy tam budeš vítaný.“
„Najradšej by som ťa už nestretol. S ňou po boku budem mať za sebou každého Lovca v Galaxii...“
„Viem. A preto ťa budem čakať. Dúfam, že Typhoo ti pomôže, keď už ja nemôžem. Dnes však nie je vo svojej koži, niečo mu muselo preletieť cez nos. Tí ebbuanci! Aby sa v nich niekto vyznal.“
„O to sa postarám. Musím ísť, Patrie, dal som sľub a dodržím ho aj keby som mal odťať hlavu haiganovi!“
Boli to posledné slová, ktoré na Hirse povedal. A ani jeden z nich netušil, že boli bližšie k pravde ako sa čakalo. Dlho potom ako mu strážca ukázal chrbát a zmizol v lodi, pozoroval klamlivé svetlo rána. Mal pocit, že začína niečo nové, niečo, čo rozvráti aj také čarovné miesta akým bol jeho druhý domov, Hirs.
* * * * *
Unavene sa zvalil na posteľ. Celý deň ochraňoval loď mocou, ktorá mu bola daná, ale Typhoo mu liezol na nervy. Kto vie, čo sa mu porobilo. Bol na nevydržanie a Arcey mu mal chuť jednu vraziť. Aby sa v tých ebbuancoch niekto vyznal, povedal pašerácky kapitán a Arcey musel s ním súhlasiť. Najprv ti lezú na mozog a potom ťa ustarosteným hlasom pošlú vyspať sa. Netušil, že za tým je niečo celkom úplne iné. Možno, keby mu jednu vrazil, bolo by to jednoduchšie.
Hneď ako zavrel oči, počul jej hlas.
„Arcey, príď si po mňa! Potrebujem ťa!“ volal zúfalý hlas.
* * * * *
„Je celá po matke. Bije sa ako levica.“
„Nemyslíš, že by sme mali zasiahnuť?“
„Nič sa jej nestane.“
„Ale ja som myslel na dcéru kňažnej.“.
„Ešte chvíľu, dobre? Už jej dávno mal niekto dať príručku. A Avril získa o niečo väčšiu vážnosť. Čudoval by si sa, koľko sa toho dá dosiahnuť jednoduchou bitkou v blate.“
„Niekedy by som to rád uplatnil aj v Snemovni. Je tam čoraz viac slabomyseľných tupých starcov. Dohoda s Korimmom? Prečo? A prečo nie rovno s Malabanom? Čoraz častejšie si prajem, aby sa na oblohe objavili vojská Bastionu, aby pochopili, že princiát potrebuje silných spojencov.“
„Na tvojom mieste by som si to neprial. Za hranicou sa niečo chystá, málokto prejde cez sústavy patriace haiganovi a obchodné trasy sú nespoľahlivé.“
„Ja to viem, Arcey. Keby to tak chceli pochopiť aj oni!“
„Mesačná pevnosť je už postavená?“
„Chvíľu to bude ešte trvať, chýba niekoľko mesiacov. Je krásna, však?“
„Je obrovská. Ale dobre, že sa nespoliehaš iba na ňu a buduješ flotilu. Otec by bol na teba pyšný.“
„Vieš, že kým žil nemohol mi prísť ani na meno.“
„Bol by na teba hrdý.“
„Vždy si sa ho zastával, aj vtedy keď ma vyhnal. A pozri sa, založil som Princiát a som silný. Malaban si ma konečne váži.“
„Nikdy nevieš, kam ťa kroky zavedú a čia vôľa ťa naplní šťastím.... Hm, to muselo bolieť.“
„Už toho bolo dosť, musím to zaraziť! Je to dcéra kňažnej Nemiry ak sa to Amonna dozvie od svojej dôverníčky, uvidíš, ako sa správa pravá Calabonská princezná.“
„Máš pravdu, musíme ich oddeliť. Ak to Avril zdedila po nej, začínam sa báť.“
„Neverím, že sa strážcovia niečoho boja.“
„Je toho veľmi veľa, Dan. Tak ktorú chytíš ty?“
„Myslím, že moja dcéra neodolá iba tvojmu náručiu.“
„Dobré dievča.“
* * * * *
Neuroimplantátom preskočil záblesk, potom ďalší a ďalší, až modrastá koža lebky osvetlila tmu Arceyho kajuty. Typhoo Caro držal v ruke iksánsky meč. Už nemienil strácať čas. Jeho pán ju musí získať skôr ako Bastion a každé zdržanie hrá v jeho neprospech. Zdvihol ruku s mečom, bol pripravený zabiť ho. No jeho pán mal pre neho prichystané niečo výnimočné. Bolestivejšie.
Arcey náhle otvoril oči a zarazil sa. Namiesto ebbuanca stál nad ním jeho úhlavný nepriateľ, strážca, ktorý padol.
„Elphera!“ zavrčal Arcey nenávistne, ale nič viac nestihol.
Kajutu pohltilo jasné svetlo a všetko sa stratilo.
V. KAPITOLA
Čepele sa zrazili. Na lávke bojovali už iba on a Arcey Abana. Po niekdajšom priateľstve zostala iba nenávisť, zlo, ktoré pohltilo ich srdcia a ktoré zasialo pochybnosti medzi strážcov. Starší sa báli dňa, kedy jeden strážca zabije druhého a nechceli sa dožiť tých dní. Dnes k tomu mali najbližšie.
Arcey odrazil útok a rýchlo strčil do protivníka. Skosil pohľad doprava, aby sa ubezpečil, že Croy je v poriadku, no videl iba jeho nohy trčiace pomedzi plášte majstrov. Ten úder zaplatíš, zavrčal v duchu a zakrúžil sekerou.
„Zranil som ti priateľa? Aké poľutovaniahodné. A ty by si mi to teraz rád oplatil, že? Oddelím ti hlavu od krku, calibirský bastard!“
Arcey sa rozčertil a zaútočil na protivníka. Elphera bol o nejaký ten rok skúsenejší, no mal čo robiť, aby odrazil taký prudký útok. Svištiaca čepeľ sekery iba o štetinu minula pravé rameno a nerozdrvila ho na kašu. Vzápätí zaútočil znovu. Bojovali dlho, no ani jeden z nich nevedel zasadiť rozhodujúci úder. Elphera sa však nevzdával, bol posadnutý mocou. Každým dňom sa čoraz viac prepadal do osídiel nenávisti, no už proti tomu vôbec nebojoval. Musel sa stať víťazom Arény a urobí preto všetko!
Preleje krv každého, kto sa mu postaví do cesty.
Zastaviť ho mohli iba dvaja mladíci a jeden z nich už doplatil na jeho surovosť. Ten druhý opatrne odskakoval okolo neho a krúžil svojou sekerou. Nik z majstrov nemohol beztrestne prerušiť súboj, Aréna mala svoje pravidlá, ale v momente keď Arcey znovu zaútočil, jeden z nich vystúpil a prerušil jej moc.
Gratogel Gero, veľmajster skočil medzi nich a zastavil bojujúce čepele. Zobrazenie hviezdnej prázdnoty, ktorá obklopovala Arénu zmizlo a všetci traja dopadli do prachu starovekej dlažby.
Gratogel vzopäl ruky proti sebe a potom, behom sekundy vypustil svoju moc na obe strany. Do obidvoch strážcov narazila mohutná vlna myšlienkovej pästi a odhodila ich proti kovovej stene. Gratogel sa v kŕčoch zrútil na zem.
Súboj skončil, víťaza nebolo.
* * * * *
Keď sa prebudil, bolesť mu zaplavila skrehnuté údy. Trochu mu trvalo, kým pochopil, kde sa nachádza a potom, keď to s hrôzou zistil, šklbol rukami i nohami súčasne. Nič mu to nepomohlo, bol priviazaný vo zvislej polohe ku kovovému stĺpu a zhora dopadal na neho úzky pruh svetla.
Ocitol sa v jaskyni Tvora.
Veril, že v celej Galaxii už nebolo ani jedného, posledného zahubil Gratogel pred vyše dvadsiatimi rokmi. Mýlil sa. Jama, v ktorej bol priviazaný bola vyhĺbená ním. Požieračom strážcov.
Netušil ako dlho bol v bezvedomí, ale chápal, že mu dochádza čas. Ak sa odtiaľto nedostane, padne tak ako jeho nepriateľ. A potom už nik nezachráni Avril, jeho jedinú radosť, ktorá mu ostala. Prudko napol povrazy, ale nič sa nestalo. Musel sa upokojiť, hnev zabíja myslenie. Je ťažké zabudnúť na hrozbu, ale bola to jeho jediná šanca. Z diaľky, odniekiaľ z povrchu, sa už približoval Tvor.
„Ponáhľaj sa, Arcey,“ kričala Avril.
Naštval sa. Zúril. Zaťal päste a pokúsil sa znovu roztrhnúť povrazy.
„Už ideeeeeeeeeeeeeem!“
* * * * *
Muž, ktorý sa vynoril z tieňa ľadovej rokliny sledujúc stopy pred sebou, dorazil k svojmu cieľu a s bolestivým pohľadom preletel miesto posledného boja.
Hľadel na scénu skazy. Všetci muži princovej gardy ležali s rozpáranými bruchami všade okolo neho. Vzduchom sa niesol kovový pach krvi, zmiešaný so zvratkami. Z brušných dutín vyliezali črevá a posledné kŕče doznievali v mnohých posekaných končatinách. Medzi telami vojakov zdochýnali beštie, ktoré privolali princovi a jeho mužom krutú smrť.
Aramonta našiel pri ústí jaskyne, bol posledný, ktorý padol pod útokom svorky Kyponských drvičov. Navŕšil okolo seba hradbu odporných tiel, ale ani to ho nezachránilo. Keď sa k nemu Arcey, vyčerpaný behom, prebojoval, princ namáhavo otvoril oči. Ešte dýchal.
„Arcey...“
Strážca okamžite k nemu priskočil a hľadal najťažšie zranenia. Možno ho mohol ešte zachrániť, potrebuje iba zastaviť krvácanie z rán a... Možno, keby použil Uzdravenie, mohol ho vyliečiť...
„Nechaj...to... je neskoro...,“ chrapotal princ a jednou ruku sa pokúšal zastaviť strážcove ruky. „Už... ma... neza... nezachrániš.“
„Nie, nie je neskoro!“
Cez komunikátor sa spojil s hliadkou a urýchlene žiadal o pomoc. Vystrašený hlas mu sľúbil, že urobí všetko, čo bude v jeho silách. Arcey medzitým zatlačil na hlbokú ranu na hrudi, princ bolestne sykol a z úst mu vytiekla krv. Mal prepichnuté pľúca. Strážca vedel, že je neskoro. Tu už nepomôže ani Rekonfigurácia. Princ mal príliš veľa ťažkých zranení.
„Nemôžeš zomrieť, Dan!“
„Ochráň...“
Princ bojoval z posledných síl. Prúd krvi mu vytryskol z pier a ukončil posledné slová. V pravej ruke zovrel medailón na krku, medzi prstami sa objavila tvár jeho najmilšej, dcéry Avril. Do strážcovho oka sa prebojovala slza, ktorá mu stiekla po líci a dopadla do snehu.
„Ochránim ju, prisahám.“
Zatlačil mu oči a pomaly vstal. Áno, ochráni ju. Bol to on, ktorý ju pripravil o otca, ktorý ho nahovoril na túto výpravu. Keby nebolo strážcovej túžby po Kryštáli, teraz by ho mala pri sebe v paláci a nezomieral by v bolestiach. Krv sa dá odčiniť iba krvou a on vráti princovi dlh. Aj keby mal prísť o život.
Keď dokončil slová temnej prísahy, našli ich najbližší muži.
* * * * *
Prvá krv bola preliata.
Jama zívala prázdnotou. Tvorovi tu ostala iba ľavá ruka odtrhnutá v zápästí, ktorá naďalej bezvládne visela v povrazoch. Arcey unikol.
VI. KAPITOLA
Elphera Kor sledoval mohutný trajler, ako opúšťa nočné doky a mieri na cestu ku hviezdam. V galaktickom prístave bolo aj v túto hodinu veľmi rušno, Alabont sa nachádzal na jednej z najrušnejších obchodných trás. Nikdy by sa sem nedostal nepozorovane, keby nevyužil Bránu. Jeho pán mal dostatok moci nato, aby ju mohol využiť kedykoľvek to bolo potrebné.
Splnil svoju úlohu a veril, že jeho najväčší nepriateľ bude skonávať stovky rokov v tráviacich žľazách
haiganovho miláčika. Tušil, kam bude smerovať jeho nasledujúca cesta. Útok Bastionu sa odsunul, no to neznamenalo, že sa ich plány zmenili. Museli ju dostať skôr, jeho pán mal s následníčkou Calabonu vlastné plány. A tie boli desivejšie ako nadrozmerná haiganova flotila v hypersfére čakajúca na posledný rozkaz.
Do neosvetleného hangáru vstúpil Elpherov pán.
„Mám pre teba ďalšiu úlohu.“
* * * * *
Prvá bitka o Calabon dohasínala. Pýcha princiátu, mohutná mesačná pevnosť bola zničená a trosky flotily plávali vo vesmírnom prílive. Imperátorove jednotky zahájili Inváziu. A práve vtedy sa za druhým mesiacom objavila Arceyho loď. Nevšímal si tisícky nepriateľských lodí, boj ho nezaujímal. Musí sa k nej dostať. Našťastie, kapitán Bordon Hort jeho správu pochopil úplne presne.
Keď sa s ním cez zašifrovaný kanál spojil, kapitán spustil preverovacie protokoly. Nemohli si dovoliť žiadnu chybu, jej útek bola posledná šanca. Súradnice dostal v momente, keď ho haiganska armáda zaregistrovala a vyslala za ním útočnú letku. Mal málo času, ale veril, že ju zachráni. Pozrel na ľavú ruku, pomaly sa zotavovala. Medicínsky roboti mu tkanivá, bunky a kosti vypestovali nanovo, ale ešte bude dlho trvať, kým sa úplne zotaví. Dovtedy bude mať veľa príležitostí uťať paže, či hlavy.
Nastavil kurz k planéte.

Arcey

Arcey
Som planetárny bojovník a ťažký knihožrút, ktorý sa v slabých chvíľkach snaží písať.

Diskusia

draculin
Tak ma napadlo-nechcel si povodne pisat roman? :)) Pretoze poviedka ma jednu jedinu zasadnu chybu - privela postav,privela zapletiek,privela odkazov na ine deje a miesta,privelky casovy rozsah...a to vsetko je brane hroznou skratkou.Rozsahom to je poviedka,ale dej by sa skor hodil minimalne na novelu.Takze sa niekedy vazne trosku tazsie orientovalo v tom kto je kto a komu o co ide. Plus nejake klasicke chybicky typu 4x "boli" v ani nie styroch riadkoch,alebo logicke preslapy ako tisicky otrokov,co maju desattisicove straty :) Ale toto je myslim redakcne este opravitelne,takze nijaka katastrofa.Inac, pisane vcelku dynamicky, tie kratke odstavce boli vramci moznost asi to najlepsie co sa dalo urobit.Sice dej skace z miesta na miesto,ale clovek sa nenudi a stale ho to taha dopredu.Nabuduce teda mozno len trosku skromnosti v rozmachu a vidim to velmi pozitivne :)
30.10.2010
draculin
A nech nezabudnem, super ze si to hodil aj sem :)
30.10.2010
Aldeberan
I''m totally lost. Fakt som netušil o čom to bolo, kto bol kto, a čo im šlo. Ale bolo to AWESOME! Vesmirne lode a Jediovia a blastre a mesačné pevnosti a pašeráci a sopečné planéty využívajúce slave labour!!! 9!
30.10.2010
draculin
ano,ano,som zabudol tiez...star warz rulez :)
31.10.2010
Arcey
Áno, máte pravdu. Je to chaotické, skáče to z miesta na miesto... išlo mi o zobrazenie môjho vesmíru v akejsi retrospektíve toho, čo sa udialo, do bodu, v ktorom začína prvý diel románu... bohužiaľ nepodarlo sa mi to presne ako som chcel, alebo to možno bude vidieľné až po istom čase.. po poviedkách odhorávajúcich sa pred touto a počas románu, románov... dúfam, že sa raz dočkáme :))
Ďakujem za reakcie, veta, že čitateľ sa úplne stratil v príbehu ma bude ešte dlo mátať :)) Ale musím sa priznať, že v súčasnej dobe sa snažím už písať lepšie... takže ďalšia poviedka z tohoto sveta (bude v tom zborníku, ktoré pripravuje scifi.sk) ukáže, či som sa niekde posunul alebo nie :))
31.10.2010
kAnYs
Straaaaasne straaaaaaaaasne ale straaaaaaaaaaaaaaaaaaaaasne vzbrkle. A chaoticke. A prepchane menami a nazvami a naznakom (mozno nie iba naznakom) historie tradicii a mystiky sveta natolko, ze ani jeden z tych naznakov, historie a tradicii nezostanu v pamati. Kebyze vyrezes jednu situaciu, z celeho tohto diela, trebarz Arceyho utek a do nej napchas odkazy (ovela menej odkazov) ktore budu okrajovo ale ozaj iba okrajovo narazat na to co sa stalo a ma stat a podrobnejsie to opises, bude to asi tak 100 krat lepsie. Nielen pre to, ze sa v tom citatel nestrati, ale hlavne pre to, ze jednotlive udalosti, ciny postav ich myslienkove pochody a rozhodnutia, ich utrapy a bolesti dostanu priestor na to aby dozreli a citatel dostane moznost sa s nimi zzit. Vies pisat, pekne, poeticky opisovat, ani dialogy niesu zle ale ked je to takto napraskane pripada mi to menej epicke a viac komicke.
02.11.2010
kAnYs
A nie komicke v tom dobrom zmysle, ako ked trebarz citam stoparovho sprievodcu po galaxii. Skor komicke ako ked sa divam na fanfiction ktora sa snazi byt supervazna ale nedokaze tu vaznost podat. A vyznieva vdaka tomu komicky. Spomal a pohraj sa so slovami v malom meritu. V jednej scenke, s jej opismi, myslienkami a naladmi hrdinov, atmosferou. Toto okrem spadu rychlostou podobnemu objektu padajucemu za horizontom udalosti hypermasivnej ciernej diery nevyvolalo u mna atmosferu vobec. No a trochu k tomu pridalo aj nazvoslovie. Hyperstopovac? Hypersferometer? Tieto dve slova mi pripadali ako vytrhnute zo zleho sci-fi tridsiatich rokov. Metal X a Dimenzia Z... Co sa tyka samotneho obsahu, tazko ho posudzovat v takejto podobe. Prilis vela informacii ale inspiracia hviezdnymi vojnami je nadmieru jasna. Este by ma zaujimalo... Sekera? Nesedela mi do space-opery.
02.11.2010
kAnYs
Verdikt? Mno ja ti nevim, karle. Je to dobre. Pulzuje to potencialom napinaveho obsahu epickych rozmerov. Ale zaroven to nieje dobre, lebo to svojou hustotou a vzbrklostou tento potencial utlaca v mori nedostatocne vykreslenych udalosti. Takze... 6? asi 6. Aj ked, dal si si pracu s obsahom takze ok... 7.
02.11.2010
jurinko
Opakovane som sa stratil a ked som sa stratil asi stvrty krat, tak som sa uz aj prestal snazit sa znovu najst. Preco musi mat kazda hovadina svoj scifi nazov? Preco nemoze sledovat rieku, ale Murion? Operujes s prilis vela nevysvetlenymi pojmami, snazis sa pouzivat atmosferu sveta, ale bez toho, aby si nam ten svet predstavil. Ak pouzijes meno nejakej postavy/udalosti/deja/veci, ktora este nebola v deji spomenuta, mal by si ju vysvetlit tak skoro, ako je to len mozne, nie vrsit dalsie a dalsie nevysvetlene pojmy. Kazda druha vec mala nazov s velkym zaciatocnym pismenom, co je priserne matuce (napr.: preco Obrad s "O"? Co je ten Obrad? Aku ma historiu? Preco je s velkym pismenom? .... ). Logicke chyby a chyby stylistiky chronologicky, ako ma napadli pri citani: okolo orbity? Nie nahodou na orbite?; co su “luce fotonu”?;haiganove oko – kto je haigan a preco je jeho oko dolezite?
02.11.2010
jurinko
nachovy, zakabonit sa – cechizmy; ako chces presadit svoju nevolu? Hadam svoju volu alebo daj najavo svoju nevolu nie?; zabradlie v tvare jastraba? to je ake prosim ta? nie nahodou zabradlie so stlpikmi v tvare...?; sedel za kreslom? nie na kresle?; Arcey nad niekym iba mavol rukou – tesne pred ocakavanym utokom mal cas aj mavat rukou?; Arcey sa vynoril so sekerou – odkial?; Nad Oltarom zahucal mohutny roh a okolim zadunelo. – co zadunelo? chybaju tam casti vety; hviezda prenikne oblakmi iba ked je tesne nad obzorom? ako, ked z pohladu fyziky ma prave vtedy najhustejsiu vrstvu pred sebou? Jedine, ze by oblaky boli ako dazdnik iba nad mestom, co je ale pomerne nepravdepodobne…; ako ju chces najst neskor, ako ta dostihne smrt? zo zahrobia?
02.11.2010
jurinko
Inak, pre toto nemam prilis rad taketo hard scifi. Za prve, vo vesmire si mozes vymysliet uplne vsetko, ale musis to opisat. Za druhe, aby si to opisal, potrebujes vela miesta. A za tretie, aj tak to nevyjde, lebo citatel si to predstavi po svojom. Zda sa mi, ze pre vesmirne haluze je omnoho lepsi vizualny vnem (film), nez literatura. Nekonecna tma vesmiru vyzera lepsie, ked ju vidis, nez ked sa ju snazis opisat (lebo aj tak si to bezny smrtelnik nevie predstavit). Nehovoriac o tom, ze sa v takychto dielach nevyhnes totalnym klise (hyperpriestor, cudzie svety, juchu nove cudzie rasy, bojove lode, brany, ... ... ). A suhlasim so vsetkym vyssie povedanym. Vela veci na malom priestore. Menej je niekedy viac (dost casto). Ale nebolo to uplne bez potencialu. Roztiahnut to na vacsi rozsah, bude to aj na viac. Takto som dal 5
02.11.2010
Arcey
teraz len tak zbežne... nachový je v v KSSJ, takže bez debaty... :)) kto z vás čítal prvú poviedku od Sapkowského Niečo začína, niečo končí? Heh, tam bolo toľko veľa nových mien a názvov a náznakov a každému sa to páčilo... ako súhlasím, bolo tam toho veľa, chcelo by to väčší rozsah, ale nie všetko musí byť vysvetlené hneď v prvej poviedke... keď vysvetlím všetko čo použijem v poviedke, rozšíri sa mi aspoň raz toľko... a tak neostáva žiadny priestor pre fantáziu... prečo si napríklad to haiganovo oko nevysvetlíš po svojom? .. asi toľko.. k ďalším veciam sa dostanem večer... :)) s mnohými vecami sa ztotožňujem a som rád za takéto reakcie.. posúvajú ma vpred.. takže vďaka že ste ma nešetrili... ozvem sa večer...dúfam, že vás to neodradí :))
02.11.2010
kAnYs
Jurinko, a vo fantasy sa vyhnes klise? V kazdom type diela mas dve moznosti. Vopred akceptovat ze kopirujes po niekom druhom, a priznavat to aj v nazvoslovi, alebo sa snazit prist s niecim novym, popripade, kedze to je tazke, to stare zabalit tak aby to bolo niecim zaujimave a odlisne.
02.11.2010
kAnYs
Arcey, odtial potial. Mystiku a nedovysvetlene veci, nad ktorymi mozem fantazirovat mam rad aj ja. Pokial sa v nich nekupem. Ani med si nenalievam do huby po litroch, natriem si ho radsej na chleba. Ty si mi ho dal v tomto pripade infuziou rovno do krcnej zily smerom k mozgu...
02.11.2010
jurinko
kanys: ano, v podstate nikde sa nevyhnes klise, pokial naozaj, ale NAOZAJ nechces (co je napokon na skodu, lebo klise funguje ako velmi ucinna autorska skratka), akurat casto su klise vlastne zalezitostou prostredia, kde sa kona dej, co je vo vesmire obzvlast vypukle (fantasy z uchronickeho stredoveku, fantasy z akoze buducnosti, fantasy z akoze pritomnosti, fantasy na inej planete - jednoducho vo fantasy je prostredi viac, vesmir je tak akosi stale iba jeden, aj ked planet je samozrejme po ko..., ehm, vela :-) ). Skratka, je jednoduchsie vyhnut sa vznesenym elfom, nez hyperpohonu ;-) btw: To s tym medom je super, presne si to vystihol! :-D
02.11.2010
draculin
Som si spomenul na Haldemana,ktory v jednej knihe opisal zariadenie, ktore malo ochladzovat jedlo (tusim) priblizne sposom, ze napisal: "Fungovalo to ako mikrovlnka,ale naopak." A to stacilo! PReto myslim ze nie je problem len v tom,ak sa objavi zrazu strasna spusta novych pojmov, vyrazov a zariadeni. Len musia davat zmysel, byt aspon nejak opisane aby si pod nimi clovek vedel nieco predstavit. A davat ich do textu,len ked su zmysluplne - teda nie zbytocne...
02.11.2010
Arcey
no tak som sa konečne dostal k pc... jurinko vďaka za komentáre, sú osožné a s mnohým musím žial iba súhlasiť... je tam pomaly pomenovaný každý prd, čo urobí hlavný hrdina :)) môj dobrý úmysel, oživiť planéty a urobiť ich reálne sa mi nepodarilo a iba som všetko načrtol... k tým štylistickým chybám, opísal som to zle, takže sa nedalo zistiť, že zábradlie je vymodelované do tvaru jastraba a podobne... na inom mieste som nechcel zbytočne pridávať text, kde som predpokladal, že bude stačiť iné slovo.. napríklad tam kde zahučal roh a okolím zadunelo... mne sa s tým dunením automaticky vynoril zvuk trúby z Dvoch veží, ale už som to neopísal tak aby to pochopil aj niekto iný :)) nad obzor preniknú lúče hviezdy a tak ďalej... to ale dobrý poviedkár nemusí vysvetľovať, takže je to zbytočné...
02.11.2010
Arcey
je to zlá poviedka a nespravím ju dobrou tým, že budem čitateľom vysvetľovať že toto som myslel tak a toto zase tak... proste a jednoducho treba poľaviť s tými menami všetkého a opísať ich až pri niečom väčšom alebo pri inom príbehu keď bude hrdina k tomu bližšie a dlhšie tým obklopený...
02.11.2010
jurinko
Arcey: rozhodne nemusis mat take ciernoznejuce myslienky, az take zle to zas nebolo. Akurat by si mal viac rozmyslat nad tym, ze citatel naozaj nevie, kto je Urrzghul (to som si vymyslel), kym mu to nepovies. Bez ohladu na to, ze ty si si ho v hlave predstavil ako brutalneho hlavonozca s osemnastimi ocami a styrmi titanovymi klepetami :-) Takze radsej neopisuj veci az ked v nich hrdina bude prilis dlho, ale naopak skor, ako zasiahnu do deja (teraz ma vsetci zvozia, takze sa zvozim sam: alebo nechaj nieco vyplynut aj z deja samotneho, avsak tak, aby bolo jasne, co si tym myslel a aby si to citatel vedel predstavit). Ale urcite nebud nestastny, ta poviedka sa dala citat a criepky napadov, ktore som zachytil, boli velmi dobre. Sprostredkovat napady citatelovi je nieco, co sa mnohym autorom (vratane mna) nedari. Ake lahke je kritizovat, ake tazke je tvorit. Ach, ten svet :-D
02.11.2010
kAnYs
Jj. A hlavne, na vela udalosti treba viac textu ako toto. Neboj sa napisat nieco dlhsie, aj ked sa bude draculin chytat za hlavu, ze mas 80+ stran textu :D
03.11.2010
kAnYs
Jurinko, ohladne toho klise.... Arcey pise space operu. Nie kazde scifi je space opera :) A ano, v spaceopere mas urcitu mnozinu klise ktorej sa tazsie vyhnes, neznamena to ale ze sa to neda. Preco by si musel pouzivat hyperpohon? Spaceopera sa da zalozit aj na kvazi-realistickom cestovani (Revelation Space). Alebo sa moze odohravat v jedinom systeme. Alebo mozes pouzivat cervie diery. Alebo skokove brany. Alebo star-trek like warp. A kazdu z tychto (ano, znamych uz pouzitych) moznosti mozes okorenit niecim netypickym. Staci pozriet na Stoparovho Sprievodcu. Je miriada moznosti ako zabalit problem medzihviezdnych vzdialenosti tak aby to bolo niecim zaujimave. A hlavne, cim menej flexibilne dane cestovanie je, tym zaujimavejsi moze byt pribeh :) A fantasy? Magii sa nevyhnes do urcitej miery. To nieje klise? Ked to nieje magia, tak je to vampirizmus, nadprirodzeno, alebo mysticismus.
03.11.2010
jurinko
kanys, ty uz chapes klise dost extenzivne (existencia magie [pripadne jej substitutov] vo fantasy je vecou zanru, neda sa povedat, ze je to klise, kdezto hyperpohon je, ako spravne pises, mozne obist [vesmir a planety sa obist nedaju, lebo su vecou zanru, a teda nie su klise]).. Potom by si mohol povedat, ze to, ze ma dielo hlavneho hrdinu, je klise ;-) Ale myslim, ze v principe sa chapeme, to len natahovanie sa o slovicka je moja oblubena intelektualska cinnost (aj v normalnom zivote, nielen na webe ;-) ).
03.11.2010
kAnYs
Jj, moja evidentne tiez :) Islo mi iba o to ze nieje Space Opera podla mojho nazoru o nic viac nachylna na klise ako trebarz... Dark Fantasy.
03.11.2010
draculin
Hm.Klise sa bezne chape ako archetyp,teda urcity vzor alebo spojenie,ktore sa berie uz automaticky.Ale klise je to vtedy,ked je pouzivane bez rozmyslu,nadbytocne.A taketo klise su vo vsetkych zanroch a mimoriadne caste,myslim ze nijaky nehra prim.A tiez je pravda,ze porusovanie klise je v poslednych rokoch dalsim klise :)
V tejto poviedke to je trebars statocny paserak na strane "dobra".Kua.Paseraci,to su ti co prevazaju k nam vietnamcov v prepravke na paradajky, dovazaju ukrajinske marlborky alebo cinske abibas,pripadne kokain v bedniach kavy.Co je na tom pozitivne alebo romanticke?Ako je mozne,ze v beznom zivote zavrzeniahodnu cinnost tak casto berieme ako nieco vznesene?...spomienka na romantiku piratskych romanov a zhubny vplyv Star Wars.Ano,vsetci to klise dnes chapeme a pouzivame ho s radostou.Ale vlastne to je strasna hlupost...nie? :)
03.11.2010
Arcey
draculin: to je dobrá myšlienka ale zober si to tak, čítal si niekedy Santiaga od Resnicka? Tam bol Santiago tiež zloduch, ktorého chcú zabiť a zamedziť tak jeho zhubnému vplyvu, ale to bolo z pohľadu tej "dobrej" strany... z tej druhej sa to javilo ako to najlepšie čo sa dalo robiť proti ovplyvňovaniu a nútenia života podľa sveta "dobrých"... pašeráci sú akýmsi prvkom rebélie, revolty proti zákonom, predpisom, nezmyselným nariadeniam a tak... kto z nás by nexcel rád porušovať isté normy? však aj Jediovia boli prehlásení za nežiadúcich, po prevrate a ten, kto by sa narodil potom a nedostal by sa k pravde považoval by ich za zlých, nie? hm, filozofia je moja obľúbená stránka... :))
03.11.2010
draculin
@arcey: vidis,a preto byva klise take zle :) Porusovat normy znie romanticky - ale zenlo by to tak pri porusovani noriem ohladom pedofilie?Alebo keby niekto porusoval normu sekularizacie a nutil ta k nejakej viere?Rebelia sa glorifikuje samoucelne,ako keby sama o sebe davala zmysel.Taky Han Solo alebo Mal Reynolds boli de facto zlocinci-ale porusovali normy ZLEJ strany.Pokial taketo nieco nie je citit z textu a automaticky sa rata s tym,ze nejaky paserak je romanticky,nezavisly hrdina,je to lacny trik.A vela ludi ho prekukne,dielo sa automaticky a okamzite posuva o stupienok nizsie.Nemyslim ze by musel autor hned a vzdy riesit moralku a filozofiu,ale az taketo klise radsej nepouzivat,pokial nepise umyselne pulp.Hlavne ked sa daju relativne lahko obist a napisat inac.
03.11.2010
Arcey
a ako vieš, že porušovali normy "zlej" strany? čo keď Sithovia boli tí dobrí, len história si pamätá víťazov? :)) ako napríklad Posledný Pán Prsteňov... Gandalf bol zlý a Sauron bol vlastne dobrák, čo sa chcel pohnúť vpred priemyselnou revolúciou... :))
03.11.2010
draculin
Viem to jednoducho :) Pretoze ta jedna strana bola opisana ako zla, spravala sa ako zla, konala zle ciny.Mozno ten text co som cital klamal :) Ale to je uz jedno - tu nejde o hladanie nejakej pravdy,pretoze ta neexistuje.Ak autor opise sithov alebo saurona ako tych zlych,tak taki asi su,nie?U gandalfaa tiez nebudes rozmyslat,ci to nebol transvestita s nalepenou bradou :)
03.11.2010
jurinko
arcey: v nejakom filme to bolo tusim povedane nejako takto (sledujete to mnozstvo nejednoznacnosti, skoro ako bulvar :-) ): "Je to jednoduche, ti zli su vzdy ti, ktori kvoli svojim zaujmom nevahaju obetovat zivoty inych." A aj ked je to v podstate velmi zjednodusene (malo kto je naozaj taky brutalista, ako bol trebars Hitler a jemu podobni, a pritom zlych ludi je stale dost vela), princip je stale rovnaky: Zlo je to, co by kazdy (opomenme patologicke extremy Gaussovej krivky), keby sa to dialo jemu, povazoval za zlo. Objektivne kategorie takmer urcite neexistuju. To, co sa im limitne blizi, je suma subjektivneho. Aspon podla mna. Zahadou mi zostava, preco sa skoro kazda filozoficka debata zvrhne na koniec na temu dobro/zlo a poznatelnost/nepoznatelnost (pripadne existencia/neexistencia) objektivnych kategorii.
04.11.2010
jurinko
Ja si myslim, ze niektore veci objektivne su, ale ich poznanie je obmedzene, a preto napokon najviac zavazi subjektivny pohlad, ktory az komparaciou s inymi subjektivnymi pohladmi dokaze vyprodukovat nieco, co sa limitne blizi objektivnemu. Ergo, iba porovnavanim nahladov na svet zistime, kde sa nase nahlady stretaju (a mozeme to nazvat objektivnym) a kde rozchadzaju (a nahlad zostane subjektivnym). Takato komparacia zaroven dokaze odhalit "filtre" vo vnimani jednotlivca (napr.:"Dnes je tak hnusne"+svieti slnko=filter pozorovatela, ktory vidi vsetko cierne a ma napriklad depresiu). A preto je pre mna take strasne dolezite tieto nahlady zdielat a porovnavat, lebo az ich komparaciou a sutazou medzi nimi, zistime, ktore su spravne (pravdive) a ktore nie. Komunikacia, ako nastroj takehoto porovnavania, je pre mna v podstate jedna z najdolezitejsich oblasti zivota.[Taketo priznania, ts,ts,ts]
04.11.2010
draculin
Asi preto,ze dobro/zlo nie su objektivne kategorie.Su prudko subjektivne,takze vzdy je mozne najst iny uhol pohladu,ktory ukaze nejake fakty v inom svetle.Ale to asi nebude problem pri literature... V realite mame veci ktore sa deju a my ich musime nejak interpretovat,ale v knihach je vsetko v rezii spisovatela.Takze nie je problem a nie je to ani nic negativne,ak ukaze nejaku stranu konfliktu ako jednoznacne zlu/dobru a bude ju takto ukazovat v celom diele.Pokial prirodzene nepocitame filozoficku literaturu :)
04.11.2010
Arcey
no podľa mňa nič nie je úplne zlé a nič úplne dobré... ono napríklad ako vravím, dejiny, kto je dobrý a kto bol zlý píšu víťazi... keby vyhral spomínaný hitler a nastala by tisícročná doba ríše, nik by po pár storočiach nepochyboval, že by vyhrala tá zlá strana... aspoň by ľudia boli k tomu vychovávaní... napríklad rímska ríša bola pre antov zlá, ale podľa rimanov bola dobrá... vždy záleží na uihle pohľadu...
04.11.2010
jurinko
Arcey: Relativizmus je rovnako nebezpecny ako absolutne vyhlasenia. Niektore veci SU objektivne zle, niektore su zas objektivne dobre. Znasilnovat zeny je objektivne zle, nakrmit a utisit placuce dieta je objektivne dobre. A kym povies, ze pre nasilnika je znasilnovat zeny dobre, tak pre istotu znova zopakujem, ze zlom rozumiem to, co by vsetci (s vynimkou patologickych extremov) povazovali za zle, keby sa dialo im - nasilnik by urcite nebol rad, keby niekto znasilnil jeho. Ludia, ktori su radi, ze ich niekto znasilnuje, su presne takym patologickym extremom, ktory neberieme do uvahy.
04.11.2010
kAnYs
Osobne nesuhlasim s tym, ze (@Jurinko) co povazuje vacsina za spravne je... hm. Spravne. Aj to je totiz subjektivne. V stredoveku sa povazovalo za spravne upalovat neziaduce zeny (strigy) na hranici. Cool nie? Vacsina zastavala tento nazor. Ako sa na to pozerame teraz mi? Spravne/nespravne, dobro/zlo ti na tomu co ty podla mna oznacujes za objektivne urcuje spolocnost, vacsinovy nazor. To co je "normalne". Kebyze vyrastas v afganistane s najvacsou pravdepodobnostou ti bude pripadat ako zlo, ked ti cudzia zena ukaze hole kozy. JE to vsetko subjektivne ci sa nam to paci alebo nie. Terorista co sa vyhodi do vzduchu je zly, lebo zabil nasich znamych. U neho doma je hrdina. Obetoval svoj zivot za svatu vojnu. Zabil kacirov. Infidelov. Cize v konecnom dosledku to ostava iba pri tom ako kazdy z nas tvori nalepky "dobro" a "zlo" a na koho ich nalepuje.
04.11.2010
kAnYs
Dolezite podla mna je, snazit sa pozerat na vec z co najvacsej mnoziny pohladov. A na zaklade nich vyhodnotit, co povazujem v danom pripade za spravne/nespravne. A nie riadit sa pokazde tym co mi povie vacsina. Vacsina europskej unie si mysli, ze utlacame nasich romskych spoluobcanov, a ze by sme im mali nadalej kupovat domy a platit im na deti. Teraz, ze to vravi vacsina s tym mam suhlasit? Ziadnou diskusiou im nevysvetlis a nepresvedcis ich o opaku, na to by museli v romskej stvrti par rokov zit. Ludia uveria az ked uvidia a zaziju. A co sa tyka toho, ze "nerob druhemu co nechces aby robil on tebe", ano s tym suhlasim. Ale suhlasim aj s tym, ze ako sa do hory vola, tak sa z hory aj oziva. Zabijes mi zenu? Zabijem ja teba. Som si vedomy, ze si vysledok a suma vplyvov tvojho zivota, ze ta ocko tyral a mamicka znasilnovala a ze si to ventilujes. Je mi to ale osobne uplne jedno.
04.11.2010
jurinko
kanys: ty necitas moje prispevky, co? Aj ked vacsina v stredoveku povazovala za spravne upalovat carodejnice, keby niekto chcel upalit ich, tak by to povazovali uplne vsetci za zlo, a teda to bolo stale zle, bez ohladu na ich nazor. Po tretikrat: zlom je to, co by vacsina povazovala za zle, keby sa to dialo im - zo sumy tychto(!) subjektivnych hodnoteni potom vznikne to, co sa limitne blizi objektivnemu. Otazka odhalenia zenskych prs v Afganistane nie je otazkou dobra a zla, ale kultury a zvyklosti. Z pohladu dobra/zla je to uplne nehodnotitelne. Nie vsetko (a uz vobec nie vsetky spolocenske normy) sa da hodnotit z pohladu dobra/zla. Co sa tyka teroristu, opat: Ano, oni su radi, ze vyhodili infidelov do vzduchu, ale keby niekto vyhodil ich rodinu do vzduchu, povazovali by to za?No zle. A teda vyhadzovat ludi do vzduchu je zle, pretoze kazdy, koho by to zasiahlo, to za zle bude povazovat.
04.11.2010
jurinko
Este k moralke:Ked Radicova povedala, ze moralka je vecou dohody, za co ju vela ludi kritizovalo, mala scasti pravdu.Ona, vnimajuc to cez svoj sociologicky filter, totiz moralke prisudila(spravne) ulohu urcit, co spolocnost vnima ako dovolene spravanie, spravanie v sulade s moralkou. A kedze ide o spolocnost, ide naozaj o to, co povazuje za moralne vacsina(napriklad obnazovanie sa na verejnosti). Ale zabudla (a kritici jej to spravne vytkli), ze moralka okrem toho posobi aj ako motivator k spravaniu, ktore je vo svojom dosledku dobre/zle. Moralka obsahuje oba tieto aspekty - jednak nieco, co je "iba" vecou dohody (obnazovanie) a jednak nieco, co je tak akosi vnutorne dane ludom, co ich upozornuje na to, co je este dobre a co nie (napriklad trestne ciny). No a potom su tu normativy, ktore su mimo moralky aj dobra, ako napriklad pravidla stolovania (su tzv. amoralne, bez vztahu k moralke).
04.11.2010
kAnYs
Zivot je suma konfliktov nazorov a konfliktov cinov a konfliktov zaujmov. Vzdy bol vzdy bude, pokial nebudeme mat kolektivne vedomie. Co je dolezite je uvedomit si ako ludia na nase ciny budu reagovat a co z tychto cinov ziskame. A ci nam to stoji zato. A na zaklade toho sa zariadit. A v tom hladisku prichadza IMHO do platnosti "nerob druhemu co nechces aby robil tebe". Nie preto, ze je to nazor vacsiny. Ale preto, ze akcia vyvola vzdy reakciu, a preto treba svoje akcie dobre zvazit a vyhodnotit si co nam prinesu a co nam subjektivne zleho sposobia.
04.11.2010
kAnYs
Citam tvoje prispevky, len sa neda napisat do jednoho viac ako 900 znakov a ja som myslienku este nedopisal :)
04.11.2010
jurinko
Nikto nehovoril o tom, ze sa mas "riadit tym, co ti povie vacsina" - mylis si nazory so subjektivnym pohladom a uz sa mi to nechce 4x vysvetlovat. Chapat zivot ako jeden neustaly konflikt je velmi smutny svetonazor. Ludia, ktori zivot chapu takto, neustale bojuju a cely svet vnimaju rozdeleny na tych, ktori vyhrali a tych, ktori prehrali. Okrem manazmentu (win win strategie) su ale aj zivotne situacie, ked aj byt na strane vitaza, znamena byt porazeny, uz len tym, ze sme vobec museli bojovat (pre mna napriklad rozvod). Zivot nie je iba boj a svet sa neriadi iba sebectvom. Ak je teda tvojim jedinym motivatorom, preco nerobit zlo to, ze pride reakcia, tak je to smutne. To potom znamena, ze ked budes moct niekoho beztrestne zabit, tak ho zabijes? Lebo ved ty si vitaz a ziadna zla reakcia nenastane?
04.11.2010
kAnYs
Dam ti hypoteticku situaciu. Si bezpecak a osobny strazca nejakeho vysokeho hodnostara. Unesu ti zenu a deti, unesu teba a tvoju zenu v momente popravia. Pre tvojimi ocami. A povedia ti: zabijes svojho zamestnavatela, alebo my zabijeme aj svoje deti. Odvezu ta, so zaviazanymi ocami zase prec, ty nevies kde su, kto su mas ultimatum a cas do vecera. Co spravis? A) zabijes hodnostara dufajuc, ze splnia slub, napriek tomu ze si si vedomy ze ta pravdepodobnost je nizka. B) nezabijes, informujes policiu s vedomim, ze tvoje deti su na 100% mrtve. A) Spravne? Dobre? Zle? Pre koho? Pre deti dobre, ziju. Pre hodnostara, velmi zle. B) znova. Pre hodnostara super. Pre teba? No mozes si rovno zily podrezat. ||| Ukaz mi pls. cloveka, co by zvolil moznost B. Urcite taky su. Ale je ich malo. A neboj ja chapem co sa snazis povedat, ze napriek tomu, ze bojuje za svojich blizkych a za deti,
04.11.2010
kAnYs
ze spravil nieco zle a zabil daneho hodnostara. Pretoze ano, je to objektivne zle, z pohladu vacsiny nas. Ale mozes sa mu divit? Ja ti mozem povedat rovno tu a teraz ze na jeho mieste by som si vybral moznost A.
04.11.2010
jurinko
Je len dobrou ilustraciou, ze ludia, ktori zdielaju tvoj svetonazor sa casto zaoberaju problemom Ciganov.Ale ludia by nemali byt len neznasanlivi, potrebujuci citit, ze drvivo vyhravaju (inak predsa musia automaticky nutne prehravat nie?). Ludia sa mozu riadit aj svojim svedomim, nie zit iba zo strachu pred reakciou. Ludia, zdielajuci tvoj svetonazor ziju iba v dvoch pocitoch:vitazstva a strachu(v psychologickom posudku Jozefa Fritzla sa to u neho vyslovene spomina, tak bacha). Ludia, vybaveni svedomim a schopnostou rozoznat dobre od zleho, citom pre spravodlivost, potrebou nepodlahnut zlu a potrebou konat dobro len pre dobro samo, ziju v konecnom dosledku omnoho bohatsie zivoty, dokazu sa radovat z malickosti a namiesto strachu dokazu prejavit svoju odvahu. Dobro sa prilis nevyplaca, jedina odmena je ono samo. Ti, ktorym tato odmena staci, su stastni.
04.11.2010
kAnYs
Jurinko, beres ma moc doslovne. Konflikt zaujmov neznamena hned prestrelka na ulici. Moze to aj znamenat ze ja chcem pocitac a elektrony na auto a moja zena pracku. Co sa snazim povedat je, ze PRINCIPIALNE, zivot je o tom, ze jeden chce A, druhy B a najlepsim riesenim je, casto-krat, dohodnut sa na C. Nie nezabijem cloveka, keby mi na to nikto neprisiel, lebo by som sa na seba memohol pozriet do zrkadla. Ja ho nechcem zabit, preco by som to chcel, co z toho ziskam? Nic. Nezaujima ma to, nechcem to preto to nerobim. Lebo som tak bol vychovany. A lebo je to proti mojim principom. Budem sa ale snazit presvedcit moju zenu aby mi dovolila kupit elektrony :) Zivot je plny vacsich a mensich konfliktov. A tie vacsie casto eskaluju aj v to, ze niekomu sa stane nieco zle. Ja absolutne suhlasim s tym, ze sa treba snazit dohodnut. Ved to som aj napisal. Tvrdim iba ze "dobre" a "zle" je subjektivne.
04.11.2010
kAnYs
Precitaj si predchadzajuci prispevok, nepochopil si co myslim konfliktom a akciou a reakciou.
04.11.2010
jurinko
Prijmem sablonu tvojho prikladu. Povedzme, ze by naozaj splnili, co slubili a deti aj teba by pustili (v skutocnosti by nas pozabijali vsetkych). A dajme tomu, ze na hodnostarovi ti vobec nezalezi. Dobre. A) zabijes ho, oni ti pustia deti, do konca zivota budes zit s tym, ze si niekoho zabil, tvoja zena je uz aj tak mrtva, a ti, co za to mozu, si behaju po svete. Aj ked to mozes hodit na nich, to rozhodnutie bolo tvoje, oni ta sice prinutili (mozno by to aj sud uznal), ale spust si stlacil ty. Vinnik je nejasny a ty to vies. Cely zivot ta to zoziera a jedine to, ze zijes so svojimi detmi, ta drzi pri zivote. B) prisiel si o celu rodinu, nestal si sa vrahom, mas ciste svedomie, na zaklade tvojho oznamenia policii sa vrahovia tvojej rodiny dostali pred sud a boli odsudeni. Vinnik je jasny, su to ti, ktori ti povrazdili rodinu.
04.11.2010
jurinko
Ked pojdes svojim detom na hrob, rozmyslas, ake by to bolo, keby stale zili. Mozno si to davas za vinu. Ale skutocna vina na tebe nelezi, lebo ty si svoje deti dobrovolne do tej situacie nedostal. Neviem, ako by som sa rozhodol, ale dufam, ze to nikdy nebude musiet nikto riesit. Situacie s nejasnym riesenim su vzdy tazke a neda sa povedat, co bolo dobre, pretoze sa rozhodujeme medzi vacsim a mensim zlom (pricom sa tiez neda povedat, ktore je ktore). Preto napriklad verim, ze existuje niekto, kto to dokaze posudit v celej komplexnosti a zlozitosti a raz nad nami ten verdikt vyriekne. A potom sa mi dost ulavi ;-)
04.11.2010
kAnYs
Nezalezi na tom ci je tvojou motivaciou citit sa dobre, lebo niekomu pomozes, alebo citit sa dobre lebo niekomu ublizis. Chces nieco urobit, mas ciel a ked ti niekto v tom brani, budes za to bojovat. Budes za to aby si mal pravo adoptovat si opustene dieta? Budes. Alebo za to aby si mohol charitativne prispievat slabsim skupinam? Budes. A ked ti niekto povie "nemozes lebo evolucne musia prezit iba ti silny" budes voci jeho nazoru bojovat? Budes. Ci slovami alebo cinmi, to je na tebe. Tak ci onak, je to konflikt medzi tvojimi nazormi a zaujmami a jeho. Ja sa tiez citim lepsie ked niekomu pomozem, ako ked mu ublizim. Malo ma poznas Jurinko :) Snazim sa iba chapat veci objektivnejsie.
04.11.2010
jurinko
"Ja ho nechcem zabit, preco by som to chcel, co z toho ziskam? Nic. Nezaujima ma to, nechcem to preto to nerobim." <- cize keby si tym nieco ziskal, tak ho zabijes v pohode, hej? Chapem, co myslis konfliktom, aj co myslis akciou a reakciou. To len prispevky si sem pridavame na preskacku, takze niektore veci nie su v jednom, ale su v druhom a naopak. Nehovorim nic o tom, ze by som nikdy nepouzil nasilie ani nekonal zlo. Bavime sa akademicky, bez emocii, priklady su hypoteticke a bez suvislosti s realitou. Dolezite vsak je, zazivat krasu a snazit sa o dobro, nie mat filter vnimania nastaveny na "konflikt", "strach", "vitazstvo", "oko za oko" a "prijeb mu poriadne, zmrdovi". A ak sa nam to podari aspon vacsinu casu, tak budeme omnoho stastnejsi, nez ked budeme vacsinu casu nastaveni na to negativne (a ak mate ako prat, kludne si kup elektrony, aj ked su vacsinou na hovno na tom aute ;-) )
04.11.2010
kAnYs
Jurinko, absolutne SUHLASIM, s tvojim vysvetlenim a hypotetickym riesenim situacie :) Ano. Len ako si napisal, malokto z nas vie ako by sa v danej situacii rozhodol. Emocie dokazu byt strasna kurva.
04.11.2010
jurinko
kanys, poznam ta iba podla tvojich prispevkov. Komunikacia, ako som uz predoslal, je klucova v sutazi nahladov na svet. Sak komunikuj, spozname sa :-)
04.11.2010
kAnYs
Jurinko, keby som bol asocial a nebol vo svojom jadre zivotomil, ktory asi nieje ani schopny zabit kapra, tak potom MOZNO. Niesom :) Ved som to aj napisal dve vety potom, ko tu necita koho prispevky....
04.11.2010
kAnYs
Su na hovno ale pekne vyzeraju :D Pozri, ja vnimam zivot pozitivne. Co ja tvrdim, je cisto principialne. Ziadny moralny podton, ani svetonazor, ani "takto by sme mali konat" tym nieje myslene. Princip je "mam nazor, zaujem, ciel, snazim sa o to" A to plati u kazdeho. Bez vynimky. A preto odmietam kategorizovat nieco ako dobro alebo zlo. Pretoze je to vdaka tomuto principu subjektivne. Kurva mali by sme vazne na to pivo skocit.
04.11.2010
jurinko
Ved suhlasim. No, a vdaka sume tych pohladov, toho subjektivneho, vieme ako ludstvo dospiet (aj ked iba limitne, cize nie uplne, ale vieme sa priblizit) k tomu objektivnemu. Nezalozime si nejaku samostatnu diskusiu? Chudaci autori poviedok, tolke spamovanie :-D (Na pivo kludne, ked neviem, kedy budem v BA, snad potom na nejakom tom cone :-) )
04.11.2010
Arcey
Páni, tak vy ste do toho obuli :)) S vami je radosť diskutovať... :)) Ja som teraz v práci tak mi je ťažšie sa tomu venovať, ale neskôr si nájdem čas :)) Takéto diskusie ma bavia...
04.11.2010
jurinko
Precital som si tu diskusiu znova a este ma napadla jedna vec: Slovo "konflikt" je prilis specificke, prilis negativne nabite a vyjadruje prilis uzku skupinu situacii. Konflikt je vojna, boj, zlo. Neda sa konfliktom nazvat, ze si namiesto gulasu dam na obed steak (dochadza k nejakemu rozhodovaniu, aj tam je vitaz, ale konflikt to nie je). Konflikt je totiz ten proces, rozhodovanie, sutaz, vyhodnocovanie, ktory prerastol do velkych rozmerov (maly konflikt je vlastne oxymoron). Mozno aj preto mas pocit, ze ti nerozumiem, a mozno aj preto som hovoril tak tvrdo. Lebo zivot moze byt o rozhodovani, o sutazi a o vyhodnocovani a "vazeni" veci, ale nastastie je iba z malej miery o skutocnych konfliktoch (napr.:aj velke hadky vo vztahu sa nedeju kazdy den sedemkrat, ale raz za cas, vacsinu casu je pokoj ;-) ).Ta sutaz je potrebna pre zivot, konflikty su jed (ake silne slovo, ale chapeme sa ;-) )
04.11.2010
jurinko
Aj ja som v praci. A uz sa zacinam citi previnilo :-D Zasa vecer, ked dojdem domov :-)
04.11.2010
draculin
Neviem preco by konflikt mal byt len nieco extremne ako vojna? Konflikt je,ked sa stretnu dve alebo viacej protikladnych,ci nekompatibilnych idey, pristupov, vyberov... Jasne ze nie kazdy konflikt je o zivot, ide o nasilie, alebo sa musi riesit nasilim. Ale konflikt je vlastne u kazdeho rozhodovania.Su aj male konflikty :) Akurat ze pri vacsine tychto mensich nejde o rozhodovanie medzi zlom/dobrom. Dam si gulas alebo vyprazany syr? Otazka na co mam napriklad chut. Ale pokial som presvedceny vegan, tak gulas je pre mna pozieranie zavrazdeneho tvora - o otazka na co mam chut sa meni na zasadnu otazku moralky.A je z toho velky konflikt.
04.11.2010
jurinko
http://www.mojslovnik.sk/slovn ik-cudzich-slov/ Konflikt - prudší spor, zrážka; rozkol, nezhoda; ozbrojená zrážka, vojna [alebo: http://heureka.tym.sk/vys.php? volba=1&dotaz=konflikt] - Neviem, ja v slove konflikt vidim vela negativneho, nieco, co naozaj pri volbe jedla nezazivam.. Kanys bude asi konfliktualista :-) (konfliktualizmus = sociologicka teoria povazujuca konflikt za inherentny prvok spolocenskych javov, za cinitela sudrznosti skupin). Ja nim urcite nie som :-)
04.11.2010
draculin
To ze nie si konfliktualista neznamena, ze sa ti konflikty budu vyhybat :)
04.11.2010
kAnYs
Ked uz sa chytame za slovicka. Slovne spojenie konflikt zaujmov, podla teba znamena sticovat si v hadke vlasy a hadzat po sebe nozmi? Ale to je jedno. Oxymoron, spor, konflikt, nedorozumenie, stret roznych postojov nazorov a cielov, nazvi to ako chces. No a ja a konfliktualista... hmm. Nemam rad taketo oznacenia. akekolvek oznacenia actually, kedze sme si prave dokazali ako velmi zalezi na jednotlivych asociaciach ktore ku slovu mame. Ja urcite nepovazujem vojny za potrebne pre tuto spolocnost. Prave naopak.
04.11.2010
draculin
Myslim ze tato diskusia je peknym prikladom ako dvaja ludia, co sa oznacuju za NE-konfliktualistov riesi konflikt...hodnotovy, nazorovy, vyjadrovaci :) Riesia ho civilizovane a nevrazdia sa nie len preto,ze su od seba vzdialeni. A zaroven, tento konflikt - rozpor - prinasa mozno nieco nove, ked nuti ucastnikov jednak presne definovat svoje nazory, hladat argumenty a rozmyslat. Cize prave vidime, ze konflikt ako taky, moze byt kludne bezbolestny, ci dokonca pozitivny :) .......Tak isto, silou-mocou sa vyhybat konfliktu ked napr. niekto pride a zacne zabijat moju rodinu nie je velmi rozumne.A je to vlastne proti prirode.Takze niekedy naozaj je spravne sa do konfliktu aktivne zapojit,nie?
04.11.2010
kAnYs
Presne tak. Len ked slovnik definuje konflikt ako velke a nasilne spory, a nasledne mna oznaci za konfliktualistu, nemozem s nim suhlasit :) Suhlasim ale s tym, ze nenasilne spory a nimi podmienena vymena a... "dozrievanie" jednotlivych nazorov, postojov, poznatkov a podobne, je hnacim konom tejto spolocnosti. Sutazivost pozdvihuje rast a vyvoj.
04.11.2010
draculin
Asi preto mi viacej adne definicia z wiki: "Conflict is actual or perceived opposition of needs, values and interests". Nic to nehovori o tom aky je velky, ani akymi prostriedkami sa riesi.Bez konflitov by sme boli ako ameby :-/
04.11.2010
kAnYs
Presne tak som ho chapal aj ja.
04.11.2010
jurinko
Pockat, ale ved konfliktualista neznamena konfliktny clovek. Konfliktualizmus je presne to, co tu napriklad vravel draculin, ze bez konfliktu by sme boli ako ameby. Odhliadnuc od faktu, ze ameby sa pomerne brutalne navzajom pozieraju, je to presne v sulade s konfliktualizmom, ktory chape konflikt ako hybnu silu spolocnosti. To iste vravel predsa aj kanys, nie? Nad slovnym oznacenim "konflikt zaujmov" som uvazoval uz pocas obeda, a prisiel som na to, ze prave to slovo "konflikt" naznacuje, ze ide o nieco vacsie, nez o bezny nesulad. Ked niekto je v pozicii, v ktorej hrozi konflikt zaujmov, tak predsa hrozia vazne a velke nasledky, nie male a bagatelne veci. Slovo konflikt je jednoducho zosilnujucim slovom. Ludia maju rozpory bezne, ale konflikty pomerne zriedka (podla vas mame vsetci konflikty furt, iba rozne intenzivne - konfliktualizmus).
04.11.2010
jurinko
Ilustracia: Ak sa kanys s frajerkou hadaju o dileme pracka/elektrony, je to vazne, ak si vymienaju nazory (napr. podobne ako v tejto diskusii), je to v pohode. Ich male dieta, citiac rozpor medzi nimi, povazuje aj vymenu nazorov za hadku, aj maly rozpor za konflikt. Dospeli, vediac, ze hadka je silnejsia nez obycajna vymena nazorov, dieta ukludnuju, ze "sa iba rozpravaju". Vymena nazorov, diskusia = rozpor, sutaz. Hadka = vyrazny, silny, silno sa prejavujuci rozpor = konflikt. Nie? Alebo: Futbalovy zapas = rozpor v cieloch (obaja vyhrat nemozu), sutaz. Futbalovy zapas, ktory niekto berie prilis vazne, prikladajuc mu prilis velku dolezitost (prilis znamena "viac, nez je adekvatne") moze vyustit v konflikt. Pre mna to nie je ten isty konflikt, ktory vyrastol z maleho na velky. Pre mna je to sutaz (alebo rozpor), ktora sa stala konfliktom az ked to prekrocilo istu hranicu. Chapete to inak?
04.11.2010
jurinko
Podla mna v podstate nasim "sporom" nie je chapanie sveta, ale chapanie slov, ktorym svet opisujeme (preto povazujem komunikaciu za uzasnu a inspirativnu vec). Vsetci sme sa zhodli, ze "male, nenasilne konflikty" (draculin), "sutaz myslienok a idei" (ja uz davno) a "sutazivost" (kanys) su mimoriadne prospesne. Jedinym rozporom je to, ze ja si myslim, ze konflikty nemozu byt male ani nenasilne a ze to, co opisujete vy dvaja, konflikty nie su, pretoze su prave prilis slabe, aby sa konfliktami stali. Ale podstata zostava rovnaka: rozdiely su esenciou zivota, hybnou silou spolocnosti a podstatou bytia. Kym sa z nich nestanu konflikty (v mojom ponimani), lebo potom naopak nicia vsetko, coho sa dotknu. :-)
04.11.2010
jurinko
A uz len male spresnenie, lebo nejako nad tym musim furt rozmyslat:Ide samozrejme iba o jednu z mnohych hybnych sil zivota, pretoze zivot nie je iba o rozporoch a pripadnych konfliktoch. Podobnych hybnych sil je takmer nekonecne vela, v podstate kazda jednotliva motivacia kazdeho cloveka na svete prispieva svojou troskou. Civilizacia ako taka nenapreduje len vdaka sutazi idei(aj ked ide o velmi vyznamnu silu), ktora moze prispiet k spresneniu roznych kategorii(aj takych, akymi su fundamentalne kategorie dobra a zla), ale napriklad aj vdaka zvedavosti, laske, humoru,... ...(ani jedna z tychto kategorii nema s konfliktami ci rozpormi vobec nic spolocne).Zivot je prilis komplikovany, nez aby sa dal zmestit do zopar pouciek a skatuliek, aj tychto par prikladov je naozaj iba par prikladov toho, ako to moze vyzerat, nie konecnou a pravdivou odpovedou. Odpoved, ako vsetci vieme, je totiz 42 :-)
04.11.2010
draculin
Tak jo, nie ameby ako priklad...petrzlen by bol asi lepsi :) Nuz a potom sme asi vsetci konfliktualisti, co sa tyka filozofickeho pohladu. A vcelku, netreba brat do uvahy len konflikty vramci ludskych spolocnosti, konflikt je aj voci celemu okolitemu svetu, prirode, ktora nam ide permanentne po krku :) Ber to napriklad tak, ze "konflikt" holandanov s prirodou ich viedol k intelektualnemu a praktickemu vypatiu, ked boi takmer prinuteni vybudovat poldre a precerpavacie veterne mlyny.Nemaly pokrok,nie?Konflikt s nehostinnym pocasim viedol k stale lepsim stavbam a odevom.No a nakoniec - neviem ci predstavit nejake literarne ci filmove dielo,ktore by nemalo a neriesilo nejaky konflikt...
05.11.2010
kAnYs
Hah, jo, ale nepozname otazku, takze nam je odpoved prd platna :)
05.11.2010
draculin
Otazka je predsa ta zakladna - otazka zivota,vesmiru a vobec :)
05.11.2010
kAnYs
Ale to nieje znenie otazky. :)
08.11.2010
kAnYs
Na to aby si pochopil odpoved, musis poznat znenie otazky. A kedze to nepozname, je nam odpoved hovno platna. Svine Vogonske, pripravili nas o osvietenie.
08.11.2010
draculin
Regresna analyza? Pokial poznas vysledok, malo by byt mozne sa dopracovat k zadaniu.... aj ked uznavam,ze prve co cloveka napadne je, ze spravne znenie zakladnej otazky vesmira,zivota a vobec je: "Kolko je 7x6?" :)
08.11.2010
kAnYs
Nooooo... Regresna analyza nemusi vzdy fungovat :) 42 moze byt aj "kolko je 30 plus 12" :)
08.11.2010
draculin
Ved ono kludne aj TOTO moze byt to spravne znenie otazky :) Pochop - to, ze sa ti znenie otazky nepaci, neznamena, ze je nespravne :)
08.11.2010
kAnYs
Ale fakt, ze zneni sa da vydedukovat niekolko znamena, ze pravdepodobnost toho ze to je spravne znenie je miziva a tym padom je presnost takehoto druhu analyzy biedna. A tym padom je ten dany druh nepouzitelny. Ak chcem byt osvieteny, musim si byt isty, ze otazka aj odpoved su tie jedine spravne :D
08.11.2010
draculin
Ak chces byt osvieteny, najistejsi sposob je - sadnut si pod lampu :D Nuz ale inac uznavam,ze nakolko sme len suciastky velkeho mega-pocitaca, je z nasho pohladu tazke dospiet k spravnemu zaveru. Ale, je to vlastne az take dolezite?? :)
08.11.2010
kAnYs
Pre pan-dimenzionalne stvorenia ktore prenikaju do nasich rozmerov v podobe malych drzych bielych mysiciek ano :)
09.11.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.