Noc v hoteli Roxor

Než vošiel do hotela, zavolal svojej žene. Zo strechy sa v tej chvíli ozval strašný škrekot, akoby sa dav jačiacich žien snažil rozpárať holuba. Jej hlas v telefóne pre ten hluk vôbec nepočul. Zadíval sa na staromódnu budovu a zložil. Aj tak by mu len znova niečo vyčítala. Reklama, ktorá ho sem nalákala na internete sľubovala nezabudnuteľný zážitok. A diskrétnosť.

V hotelovom bare sa nervózne pohrával s obrúčkou na pravej ruke. Iba pred pár minútami sa rozhodol sňať symbol svojho záväzku s ľavého prstenníka a narvať si ho na pravý prostredník. Od tej chvíle ho prsteň pálil a svrbel.

Po tomto túžil.

Na chrbte cítil jej oči. Mačacie oči neznámej sa do neho vpíjali akoby ho chceli vypiť na dúšok. Stačilo sa otočiť, no akoby nevedel nabrať odvahu. Bolo to tak dávno čo sa naposledy bavil s tak atraktívnou ženou. Ale práve preto sem prišiel, nie? Možno ho napokon vysmeje. Alebo horšie. Nevysmeje, ale len preto, že je to prostitútka.

V zrkadle za barom vyhľadal jej dekolt. A prečo by mu to vlastne vadilo?

Objednal si ďalšiu whisky. Neznáma v priliehavých krátkych šatách, ktoré viac odkrývali ako zakrývali, si zapálila cigaretu. Díval sa ako si ju pomaly vložila do mäkkých vlhkých pier a už to nevydržal.

„Obslúžte aj tú dámu pri stole,“ rozkázal čašníkovi. „Na môj účet.“

X

Bol nervózny ako prvý krát. Potili sa mu dlane, no nemohol ich z nej pustiť. Volala sa Andrea. To meno chutilo rovnako sladko ako jej omamná vôňa. Stratili len pár slov, vypili iba pohárik. Čašník ho odprevadil k výťahu pobaveným pohľadom. Iste je to prostitútka. Ale čo na tom. Ak to bola ľahká žena, bola vo svojom remesle nesmierne talentovaná.

V súkromí apartmánu z nej veľmi rýchlo skĺzli aj tie skromné šaty, ktoré mala na sebe. Stratil rozpaky. Cítil sa ako lev. Bol kráľom sveta.

Jej oči ho hltali, veľké a hladné. V tom pohľade čítal vášeň a nedočkavosť. V žilách mu kypelo, chcel ju mať, okamžite. Zvalil ju na posteľ a vnikol do nej, ona sa svižne vykrútila a vyskočila na neho. Bola nádherná a divoká

„Pobozkaj ma,“ šepla tými nádhernými plnými perami. Poslúchol ju, vpil sa do nich súčasne ako vrcholil... ibaže.... Namiesto očakávanej rozkoše ucítil neuveriteľnú bolesť. V okamihu prišiel nielen o svoju stoporenú pýchu ale aj kus jazyka.

Kričal. Ale bolo to zbytočné. Harpya sa týčila nad ním. Vysoká a strašná vo svojej pomste. Namiesto krásnych ladných nôh videl nad sebou pár vtáčích pazúrov, dlhých ako dýky.

Hlavu mala stále ženskú, ale už nie krásnu, len plnú zúrivosti. Počul ako sa mu jeho zlatý prsteň skĺzol zo skrvavenej ruky a ťažko dopadol na zem.

„Ďakujem,“ hlesla škrekľavým hlasom tesne predtým ako ho jej pazúry roztrhali na kusy.

X

Keď ľudia kráčajú okolo hotela Roxor. Občas sa pristavia a premýšľajú. Na streche musia hniezdiť naozaj veľké vtáky, vravia započúvajúc sa do hrdelného škrekotu hladných krkov.