Júlia si kúpila svoje prvé Tamagoči, keď väčšina sveta na digitálnu hračku dávno zabudla. Objavila ho v starožitníctve medzi falošnými egyptskými vázami a akčnými figúrkami Frankensteinovho netvora.

Tamagoči bolo neporušené, ešte stále v pôvodnom, trochu zaprášenom plastovom obale. Na prvý pohľad išlo o nepodarok, pretože písmená boli rozmazané a nečitateľné a hračka mala nepravidelný tvar chybného výlisku.

Tamagoči obsahovalo vlastné batérie, ktoré na Júliino prekvapenie stále fungovali. Ďalšie prekvapenie už nebolo také príjemné. Na malom displeji sa po zapnutí nezobrazilo roztomilé zvieratko, ale pixelová kresba bradatého starca na obláčiku a so svätožiarou nad hlavou. Text nad karikatúrou Boha Júliu inštruoval: Nakŕm ma dobrými skutkami a modlitbami.

Júlia sa presvedčila, že každý zázrak trvá tri dni. Podivné Tamagoči ju spočiatku celkom pohltilo, a pokiaľ to vedela posúdiť, až na podivný dizajn, druh potravy a trochu temný zmysel pre humor sa od originálnej hry výraznejšie nelíšilo. Boha pravidelne kŕmila, za čo jej sľuboval večný život, no ak naňho zabudla, strácal silu a vyhrážal sa jej večným zatratením.

Po mesiaci ju hra omrzela a božské Tamagoči skončilo na polici medzi ostatnými bizarnými úlovkami zo starožitníctiev. Digitálny Boh postupne chradol a batérie sa vybíjali.

Jedného dňa sa z police ozvalo posledné píp a Tamagoči zhaslo.

V ten deň zvolili nového pápeža. Nad Vatikán sa vzniesol biely dym a ľudia na Námestí svätého Petra aj doma pri televíznych obrazovkách nadšene výskali. Ticho nastalo vo chvíli, keď sa za bielym dymov vyvalili prvé husté oblaky najmavšej černe a oblohu po celom svete preťalo burácanie hromu.

V tú noc sa na oblohe neobjavili nijaké hviezdy.