Snehuliak

Pnp
scifi

Hlas asistenta v mojom obleku ku mne prichá¡dza len z veľkej diaľky. Jeho slová nevnímam už dávno. Horše je to s kontrolkou. To strašné blikanie ma úplne hypnotizuje. Sústreďujem sa na každý jeden krok.

Blik.

Znova mám pátnásť. Som na brigáde v mekáči a snívam o vzdialených svetoch.

Blik.

Prítomnosť. Okolo mňa iba samá pustatina. V ruke pevnejšie zovriem čiapku.

Blik.

Zvládol som skúšky, sen sa mi začína plniť.

Blik.

Dýcha sa mi ťažko, ale postupujem ďalej. Ešte kúsok.

Blik.

Vyznamenanie na hrudi sa pre mňa stáva symbolom celoživotného úsilia.

Blik.

Prebudenie po prvej strate vedomia v centrifúge. Hlava sa mi točí, zrak sa mi zahmlieva. Na líci cítim hebký dotyk.

Je to…?

Precitnem. Otvorím oči. Ani neviem, kedy som naozaj stratil vedomie. S námahou sa posadím, čiapka mi vyletela z ruky. Keď ju dočiahnem, biele chumáče sa zdvihnú spolu s ňou. Tancujú okolo mňa ako víly smrti.

Blik.

A som pri ňom. Môj jediný spoločník posledných dní. Tri gule, pár provizórnych gombíkov a teraz čiapka.

Blik.

Mám sedem a je mi zima. Ruky si takmer necítim. Rukavice som zahodil už dávno, sneh sa predsa najlepšie utľapčí holými rukami.

Blik.

Nie je to obyčajný snehuliak. Je iný ako tie, čo stavajú ostatní. Môj predstavuje prvé zhmotnenie sna. Akoby na mňa naozaj pozeral cez priezor zo snehu.

Blik.

Hľadí­m hore. Už sa nesnažím spočítať všetky hviezdy. Viem, že sa to nedá¡. Som predsa veľký.

Blik.

Žlté M sa vyníma na hlave môjho spoločníka. Tentoraz predstavuje mňa samotného, lebo práve počas brigády som si uvedomil, čo má pre mňa skutočnú hodnotu.

Blik.

Vnímanie času mám skreslené. Kde som? Kedy som?

Blik.

Pohľad na vzďaľujúcu sa Zem predčil všetky moje očakávania.

Blik.

Naozaj sme pristáli? Z neba sa sype ľahký popol a pripomína sneh. Skoro ako doma.

Blik.

Zem sa trasie. Situácia sa vymkne spod kontroly. Musíme sa vrátiť.

Blik.

Krik. Pípanie. Hrmot. Náraz.

Nádej na návrat sa rozbije na márne kúsky.

Blik.

Sadá na mňa temnota. Dych sa mi spomalí. Objímem svoju mladšiu verziu v podobe snehuliaka.

Dokázal som to.



Hodnotenie poviedky:

Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Celkové hodnotenie: 6,9
Lucika
Písanie je moja vášeň

Diskusia

Martina Pavlicová
Zajímavé skloubení obou témat. Povídka se čte dobře, a mám pocit, že pochopení obsahu je pro mě na dosah, ale nějak to nemůžu uchopit. Četla jsem dvakrát, ale nějak mi to všechno nezacvaklo dohromady. Těším se na vysvětlení.
21.02.2026
YaYa
To sa podarilo. Najprv som myslela, že to bude ďalšia prechádzka pustatinou, ale ten zamotaný čas to okorenil dobre. Mne sa v tom celkom dalo orientovať.
22.02.2026
Tom Hotep
Trošku chaotické, ale nie natoľko, aby človek pochopil o čo ide.
22.02.2026
search_for_fire
Dalo sa z toho pochopiť, čo sa udialo a pekne to simuluje naozaj nesústredenú koláž myšlienok.
22.02.2026
Kei
hmm hmmm, zaujímavé - stroboskopická poviedka :D Je to pekný príklad toho, že niekedy krátke scénky fungujú. A každé to blik dodáva deju dynamilu. dobrý nápad :)
22.02.2026
B.T. Niromwell
Minimalizmu sa dnes darí! Podarilo sa ti vytvoriť veľmi špecifickú verziu čitateľskej satisfakcie na konci, lebo človek okrem zaujímavého príbehu vyhral aj pocit, že jej, ono mi to došlo :D
22.02.2026
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.