Ďalší pokus

PNP
scifi / horor

„Tak... ja len, že to idem skúsiť znova, okej?“ Hlas skreslený vysielačkou v prilbe znova a znova pripomínal, že v tejto slučke niečo nie je v poriadku. Ako mohla batéria Henryho prilby fungovať aj po... tridsiatich cykloch?

„Musím ísť,“ dodala. Jej skafander sa predsa tiež nevybíjal.

Niečo bolo veľmi zle.

-

„Vzduch dýchateľný,“ oznámil skafander po prechode portálom. Alebo bránou? Horizontom udalostí, povedal Henry pri svojom poslednom prechode, určite to má niečo s časopriestorom.

Zaváhala, než otvorila priezor prilby. Aj tento svet bol pokrytý snehom, zdalo sa však, že sa poloha niektorých vecí zmenila. A ak sa posunuli stromy... Rozbehla sa.

-

„Henry?“

Nič.

Ani kopček hrobu, ktorý vykopala vlastnou lopatkou.

Skontrolovala smery, vzdialenosť ku skalnej stene, k lesu, k zrubu. Malo to byť tu. Vždy sa predsa orientovala podľa Henryho hrobu!

Dýchaj! Prikázala si.Čo by urobil Henry?

Kruhy. Nie také v ktorých sa blúdi, ale stopárske, ako pes, v špirále, pokým nezachytí stopy.

„Senzory na maximálny výkon,“ prikázala.

-

„Čo...“ nechápala. Maják Henryho prilby vysielal? Ako? Aj ona už svoj vypla, tá vec žrala viac energie než vyhrievanie skafandra.

Rozbehla sa.

-

„Henry?“ hlesla. Prilba jej brata stála na snehuliakovi – takže musí byť nažive! Iba niekto zo Zeme mohol postaviť snehuliaka, nikde inde takú hlúposť...

Zarazila sa.

Priezor prilby bol zarosený, akoby doň ešte len pred chvíľou niekto dýchol. Červená čiapka, hlúposť, ktorú so sebou Henry nosil pre šťastie bola položená na prilbe – prečo?

Jej šatka, ktorou zviazala Henryho nohu do dlahy z konárov bola obtočená okolo snehuliakovho krku a spod nej sa do snehu šírila...

„Henry?“ Opatrne pretrela priezor prilby.

Tvár jej brata na ňu hľadela v kŕči smrteľného strachu.

-

„Henry,“ vydýchla. Slza sa jej z oka vydrala skôr, než nabrúsená lopatka preťala skafander spolu s aortou.



Hodnotenie poviedky:

Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Celkové hodnotenie: 5,8
Ray Janonoff
Pokiaľ si pamätám, písal som vždy. Dnes to už nie je hrozné, hoci zďaleka nie dobré. Preto som tu.

Diskusia

Martina Pavlicová
Drsný konec. Trochu jsem se ztratila v ději. Komu přesekla aortu? Henrymu? Ale ten je sněhulák. Sobě? A ona už předtím vykopala hrob? Chcii vědět víc :). Líbil se mi ten nápad se zakomponováním šály jako prostředku na přivázání dlahy, ale jsem zmatena, co se vlastně stalo.
21.02.2026
YaYa
Páčia sa mi tieto časové guláše. Tomuto by asi pomohlo, keby sa posledná veta trochu preformulovala. Ale myslím, že ho zabila sama svojou lopatkou, len o tom nevedela, lebo čas plynul inak.
22.02.2026
Tom Hotep
Ten koniec bol trochu mätúci, ale inak sa to dobre čítalo.
22.02.2026
search_for_fire
Mne sa páčilo, že bola táto téma bola uchopená z hororového konca. Nevedel som si ale dať dokopy, ako spolu súvisia cykly, brána a koniec so snehuliakom.
22.02.2026
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.