Kniha zomierala v bolestiach.

Snáď za to mohol zhubný vplyv Uránu v kvadratúre s Marsom, ktorý nastal okolo obeda.

Keď kniha vypúšťala dušu, vysielala do éteru ťažké psychické vibrácie, ktoré mohli zachytiť iba čisté duše. Preto jej krik počulo iba deväť detí zo susedstva. Deti sa srdcervúco rozplakali. Rodičia si márne lámali hlavu, čo detom chýba a ako ich utíšiť. Pomohla iba prechádzka, pretože päťsto metrov od knihy už vibrácie v éteri zoslabli natoľko, že sa deti upokojili.

Neviditeľné entity z vyšších sfér sa vzniesli k zemi sledujúc deštrukciu knihy. Niektoré entity na výjav pozerali zhnusenými pohľadmi, iné so záujmom. Ale, samozrejme, nikto nepohol nehmotným prstom, aby knihu zachránil.

Stránky kvílili, keď ich koza prežúvala vo svojom pysku. Avšak deštruktívne vibrácie, ktoré rozochveli jemnohmotné duše, privolali Maroša, ktorý ťahaný intuíciou zamieril do chlieva. V zamyslení rozrazil vŕzgajúce dvere a ohromene zastal.

”Do riti!”

”Bééé!”

”Ja ti dám bé,” zrúkol na kozu a vyrhol jej knihu z papule.

Rohatá sa zľakla jeho kriku, snáď jej vegánsky mozog pochopil, že prekročila isté hranice. Ťažko povedať, myseľ každej kozy je záhada tajomnejšia než mystérium hviezd a planét - aspoň to tvrdí každý nešťastník, ktorý choval nejakú kozu.

”Ty jedna obluda,” sykol Maroš nešťastne, keď listoval oslintanou knihou.

Prebal knihy bol trochu ožužlaný. Názov ”Chováme kozy” sa prečítať dal, ale knihu si už nikdy nepostavído knižnice. Ožužlané rohy a stopy po zuboch nevyzerali kto vie ako. Horšie to bolo s obsahom knihy.

”Boha!” zvolal, keď zalistoval. ”Nemal som ju nechávať v chlieve...”

Kedysi ju mal v izbe, ale často do knihy potreboval nakuknúť, keď bol pri koze.

”Bééé!” zamečala.Venoval jej zúrivý pohľad. ”Ty koza! To je kniha... kniha je umelecké dielo, má na rozdiel od teba dušu! Ty si z nej urobila šalát.”

Koza na Maroša zazerala a prežúvala papier.

Maroš uvažoval, či má zmysel niečo hovoriť koze.

Neviditeľná entita z vyšších sfér sa dotkla éterickou rukou Marošovej aury a do jeho mysle vkĺzla myšlienka. Uvedomil si, prečo v stredoveku kozy a capov spájali s diablom. Správali sa ako čisté zlo.Maroš nalistoval obsah knihy. Pohľadom preletel cez Zimné vykrmovanie a Najčastejšie choroby, až našiel časť Porážanie, ktorá začínala na strane 242.

”Bééé.”V jeho ušiach to znelo ako výsmech.

”Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje...” šomral si, kým listoval. Našiel stranu 232 a po nej až stranu 291. Celá kapitola o zabíjačke chýbala.

”Bééé.”

Maroš znepokojene pozrel na kozu.

Snáď za to mohol zhubný vplyv uránu v kvadratúre s Marsom. Marošovi sa ale zdalo, že z kozy vyžaruje spokojnosť.

Neviditeľné entity sledovali, ako duša definitívne opustila knihu a vzlietla do tretieho neba, ktoré bolo vyhradené pre všetky obete zákerných kôz.

Maroš držal v rukách iba mŕtvu schránku, šalátové vydanie, vhodné len do smutného koša.

”Bééé.”