Gregor bol hrozne rád, že mal nasadené rukavice. Ruky sa mu potili, že pomaly bolo kýbeľ treba. S rukavicami mu pot tiekol rovno do rukávov a nekvapkal na zariadenie, ktoré sa pokúšal zneškodniť. Zatočil kľúčom a matica povolila. Odstránil kryt a nazrel dnu.

„Čo tam vidíš?“ spýtal sa Glumpt a Gregora skoro chytila chlopňa. Úplne zabudol, že tu s ním goblin je.

„Kopu krištáľov a tri rúrky,“ snažil sa, aby sa mu netriasol hlas. „Zelená, modrá a červená.“ Goblin si napravil okuliare na nose a listoval v hrubej knihe.

„Najprv odmontuj tú červenú,“ povedal a Gregorov kľúč sa dotkol nafarbenej medi. Pomaličky otáčal a druhou rukou si utrel pot z čela. Vytiahol rúrku a položil ju na zem.

„Dobre teraz zelenú a potom modrú,“ škriabal sa Glumpt v nose. Gregor jedným očkom hodil na pravú stranu zariadenia. Plaketka sa pretočila a objavila sa nej štvorka. Počet minút, ktoré im ešte zostávali.

Vytiahol ďalšiu rúrku a pustil sa do poslednej. Zatlačil na kľúč, ale nič sa nestalo. Trochu pritlačil.

„Nehýbe sa,“ triasol sa mu hlas. Glumptovo pravé obočie za zdvihlo.

„Ako to, že sa nehýbe? Zatlač!“ Gregor tak učinil, ale nič sa nedialo.

Dal do toho všetku silu a rúrka konečne povolila. Kľúč mu však takmer vypadol z ruky. Chytil ho našťastie skôr než sa dotkol kryštálov.

„Ropuchy a kliešte!“ hrešil Glumpt a ťahal si dlhé uši. „Dávaj pozor.“ Gregor zamrmlal medzi zuby ospravedlnenie a odmontoval poslednú rúrku.

„Dobre,“ položil goblin prst do knihy. „Teraz vyber najprv ružové krištáli.“

Zatiaľ to šlo bez komplikácií. Plaketka sa znova pretočila. Trojka.

„Dávaj pozor!“ napomenul ho Glumpt, pretože sa naťahoval po bielom kameni.

„Pardon.“

Vedľa rúrok pribudli tri hromádky farebných krištáľov a plaketka ukázala dvojku.

„Už tam skoro budeme,“ listoval goblin v knihe. „Teraz treba odpojiť hadičky v smere hodinových ručičiek.“ Gregor nazrel do otvoru a díval sa na akýsi medený demižón na ktorý bolo napojených asi dvadsať hadičiek. Pustil sa teda do ich odpájania.

Keď sa plaketka opäť pretočila bol len v polovici. Začal hadičky vytrhávať, ako by mu išlo o život.

„Opatrne!“ pišťal goblin. O pár úderov srdca bol Gregor hotový.

„Čo teraz?“ funel. Tvár mal úplne mokrú. Pot mu už vytekal z nohavíc.

„Vytiahni ten demižón. Ale opatrne.“

Gregor ho chytil oboma rukami a potiahol. Ani sa nepohol. Plaketka sa naposledy otočila. Zostávala im minúta. Gregorove oči od desu narástli do neprirodzených rozmerov a začal ťahať ako besný.

„Šťal si klince! Opatrne!“ jačal goblin mával rukami. Gregor ho však nepočúval. Oprel sa nohami o zariadenie a ťahal, až mu navreli všetky žili na tele. Dokonca aj tie, ktoré nemal.

Napokon sa ozvalo hlasné PLONG! a demižón konečne povolil. Gregor odletel dozadu a demižón s ním. Dopadol na zem na tvár sa mi vyliala tekutina silne páchnuca liehom.

„Ja zomriem!“ jačal Gregor a Glumpt okolo neho v panike pobehoval.

„Čo sa tu, pri predkoch, deje?“

Do miestnosti vošiel Thorgal a spod obočia ako levia hriva žiarili hnevom oči ako dva uhlíky.

„Nechcete mi, pri chlpatých bradavkách vašich skurvených materí, povedať, prečo mi rozmontovávate moju novú pálenicu?“ hromžil trpaslík.

„Pálenicu,“ zarazil sa Glumpt. „To nie je bomba?“

„Predkovia, čo by tu robila bomba?! Si zase žral tie elfské huby?!“

„Ehm,“ vypľúval Gregor lieh. „Ale prečo tam bol odpočet?“

„Odpočítaval čas, dokým sa nevypáli pálenka!“

„Tak prepáč no,“ zamával Glumpt ušami.

„Žiadne prepáč, vy potraty plesnivé! Okamžite to opravte, lebo ďalšiu várku vypálim z vás!“ Thorgal odpochodoval soptiaci ako vulkán.

Gregor a Glumpt sa pozreli jeden na druhého a pustili sa do práce.