Na to, ako veľmi je lovecraftovský horor populárny, ja na tuzemskom knižnom trhu prekvapujúco nedostatok takto poňatých románov. To sa pokúša napraviť české hororové vydavateľstvo Carcosa, ktoré sa rozhodlo uviesť na náš trh preklady románov zo sveta Arkham Horroru. Z prvého z nich, s názvom Žravá hlubina, vám prinášame ukážku!
Poznáte Mathildu Mary Shelley? Nie? Tak si prečítajte ukážku jedného z menej známych gotických diel matky science fiction a hororu, ktorú v týchto dňoch chystá na vydanie v limitovanom náklade 200 ks česká Medusa!
Po Dukajovej románovej lastovičke Led, ktorú vydal brnenský Host pred štyrmi rokmi, prichádza na domáci trh ďalšie jeho oceňované dielo v podobe sofistikovanej dobrodružnej alternatívnej histórie Jiné písně.
Ešte len nedávno sme sa mohli tešiž z novbého vydania slávneho románu Gazela a Chřástal/Oryx a Crake od Margaret Atwood a už nám Argo prinieslo Rok potopy, voľné pokračovanie jej postapo trilógie.
Johnny sa pokúsil predstaviť si, čo by sa stalo, keby Kirsty niekedy uniesli mimozemšťania. Pravdepodobne by vznikla galaktická ríša, v ktorej by mal každý ostré ceruzky a stále by nosil lampášik pre prípad nebezpečenstva. Alebo by vyrobili milióny robotov – kópií, ktorí by lietali po vesmíre a každému by hovorili, aby trochu rozmýšľal.
Uzatvárať veľkolepé trilógie nie je jednoduché. Tchaikovského Architekti svetov mi akosi vliezli pod kožu. Zžil som sa s ich vesmírom, putoval som po starých zabehnutých rýchlotrasách, postavil sa proti nepriazni osudu a čelil najväčšej kríze, pred akou ľudstvo kedy stálo. Ale všetko sa raz skončí...
Posledný diel knižnej Legie (ak nepočítame plánovaný komiks) je za nami. Ako dopadol? Podarilo sa Leošovi a Kristýne (a Frantovi a Gerasimovi a Age) udržať nastolené tempo, ukončiť všetky voľné konce a uspokojivo zvládnuť záver série? Alebo nie?
Toto je saga svetoveho formatu, neskutocne dobre vykresleny svet (alebo skor svety), psychologia postav, vztahy, strhujuci dej, zahady, rozuzlenia, mozno nie pre kazdeho uspokojivy koniec - ale podla mna uplne logicky. Co viac si zelat.
Namlsanosť z Marťana je strašná vec, autor má potom problém aspoň dodržať očakávania, ak ich nie už priamo prekonať. Tu Weir ukázal, že technické detaily stále dokáže podať jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Srdce hard scifistu si vychutná ledabolo podávané informácie o fungovaní ľudského osídlenia na Mesiaci, alebo o metalurgii. Palec hore.
Netreba však veriť obálke, nie je to noir a ani detektívka. Artemis je priamočiara akčná „jízda“, bez sofistikovaných odbočiek či spletitého deja. Weir je predsa len schopnejši v tej technickej časti. Postavy sú takmer komiksové panoptikum, od hlavnej hrdinky (sexy, cynická, sakrastická, všetkého schopná a Arabského pôvodu) Jasmine „Jazz“ Bašárovej, cez východoeurópskeho vedca s českým menom a problémom s komunikáciou, až po brazílskych mafiánov a (sexy) kanadského policajta. Vlastne by som si to pokojne vedel predstaviť ako manga verziu. Alebo prima akčný film.
Dej neprekvapí, okrem záverečného tour-de-force neurazí. Odobne ako v Marťanovi, aj v Artemis postavy hovoria ako im papule narástli, dej odsýpa a útly román sa dá bez problémov prečítať na jeden záťah.
A o čo ide? Jazz Bašárvá funguje na okraji spoločnosti ako oficiálny kuriér a neoficiálny pašerák. Život na Mesiaci je drahý, ale jej sa darí zháňať peniaze aspoň na nájom – až do chvíle, keď sa pripletie do cesty oveľa väčším hráčom a do hry, kde ide o nový odbor podnikania a osud celej kolónie Artemis.
Záver? Jednoznačne doporučené, pokiaľ máte chuť na rýchlu akciu, ktorá nie je príliš brutálna a neberie sa príliš vážne. Veda a technika su bonus.
PS. Toto chcem ako film!