Na to, ako veľmi je lovecraftovský horor populárny, ja na tuzemskom knižnom trhu prekvapujúco nedostatok takto poňatých románov. To sa pokúša napraviť české hororové vydavateľstvo Carcosa, ktoré sa rozhodlo uviesť na náš trh preklady románov zo sveta Arkham Horroru. Z prvého z nich, s názvom Žravá hlubina, vám prinášame ukážku!
Poznáte Mathildu Mary Shelley? Nie? Tak si prečítajte ukážku jedného z menej známych gotických diel matky science fiction a hororu, ktorú v týchto dňoch chystá na vydanie v limitovanom náklade 200 ks česká Medusa!
Po Dukajovej románovej lastovičke Led, ktorú vydal brnenský Host pred štyrmi rokmi, prichádza na domáci trh ďalšie jeho oceňované dielo v podobe sofistikovanej dobrodružnej alternatívnej histórie Jiné písně.
Ešte len nedávno sme sa mohli tešiž z novbého vydania slávneho románu Gazela a Chřástal/Oryx a Crake od Margaret Atwood a už nám Argo prinieslo Rok potopy, voľné pokračovanie jej postapo trilógie.
Po získaní ceny Hugo za najlepšiu novelu roka 2024, s titulom Prekliate mamutov, nám Ray Nayler vo svojom najnovšom dystopicko-cyberpunkovom románe Where the Axe is buried pripomína, ako blízko sa nachádza dnešný svet k Zamjatinovmu My, či Gibsonovmu Neuromanceovi.
Oheň nad hlubinou bol asi úplne prvým románom, ktorý som pred rokmi pre scifi.sk recenzoval. Išlo o vydanie z Fantom Printu, pričom knihu samotnú pre český preklad rozdelili do dvoch paperbackov. Čo už samo o sebe nie je šťastný nápad. Preto, keď som sa dozvedel, že najslávnejší Vingeho román vyjde znova, tentoraz vo vydavateľstve Argo, som bol nadšený!
Johnny sa pokúsil predstaviť si, čo by sa stalo, keby Kirsty niekedy uniesli mimozemšťania. Pravdepodobne by vznikla galaktická ríša, v ktorej by mal každý ostré ceruzky a stále by nosil lampášik pre prípad nebezpečenstva. Alebo by vyrobili milióny robotov – kópií, ktorí by lietali po vesmíre a každému by hovorili, aby trochu rozmýšľal.
Uzatvárať veľkolepé trilógie nie je jednoduché. Tchaikovského Architekti svetov mi akosi vliezli pod kožu. Zžil som sa s ich vesmírom, putoval som po starých zabehnutých rýchlotrasách, postavil sa proti nepriazni osudu a čelil najväčšej kríze, pred akou ľudstvo kedy stálo. Ale všetko sa raz skončí...
Posledný diel knižnej Legie (ak nepočítame plánovaný komiks) je za nami. Ako dopadol? Podarilo sa Leošovi a Kristýne (a Frantovi a Gerasimovi a Age) udržať nastolené tempo, ukončiť všetky voľné konce a uspokojivo zvládnuť záver série? Alebo nie?
Dokonalý príklad toho ako sa dá totálne pobabrať super námet, milión bohov v tisícoch prevteleniach robí tu knihu maximálne neprehľadnou. Možno to chcelo sústrediť sa na 3 postavy, z ktorých by každá reprezentovala jedno náboženstvo. Ešte mi tam veľmi chýbala nejaká retrospektívna kapitola, čo sa vôbec udialo na Hviezdne Indie.
Nuž ani neviem, či by som ti mohla s čistým svedomím odporúčiť, aby si čítal ďalej. Ono je to veľmi zvláštne. Po asi 50 strán som tiež zvažovala, že to odložím a viac neotvorím. Má to skvelé nápady a vtipné momenty a autor sa s tým skutočne vyhral i po štylistickej stránke, lenže to extra násilie hlavne na začiatku ma fakt odrádzalo. Čím ďalej, tým je ho menej (alebo som si len zvykla?), ide to viac po deji a tajomne, lenže v konečnom dôsledku je to hra na efekt pre veľmi špeficikú skupinu čitateľov, plná klišé a preexponovaných drsňáckych scén, a ja nie som úplne cieľovka. Čo ma zároveň zamrzí, lebo ono naozaj vidno, že to napísal niekto veľmi inteligentný a veľmi schopný, tak si v duchu nadávam, prečo takí autori nenapíšu niečo, čo by sadlo môjmu vkus?
Výborná kniha. Chcela som čítať niečo neokukané a nové a dostala som to. Príbeh má zaujímavý svet, postavy, ktorým som fandila a aj dej odsýpal. Môžem len odporúčať.
Mechanický pomaranč vo mne zanechá silný dojem zakaždým keď ho vidím. Ide o veľmi vydarené spoločenské sci-fi, ktoré zobrazuje dve časti spoločnosti, ktoré vždy boli a budú. Na jednej strane obyčajných grázlov, sadistov a zločincov, sociopatov, ktorí na spoločnosti vlastne ani neparazitujú skôr žijú vedľa nej občas do nej kopnú či bodnú len tak pre zábavu. Na druhej strane sa venuje tomu, čo by hipíci nazvali “the Man”. Bacharovi z väznice, čo vás hodí na samotku kvôli každej blbosti, prísnemu ministrovi vnútra, čo pošle na študentský protest vodné delá, dopravnému policajtovi, ktorý vás prehľadá konečník, lebo ste nevyhodili smerovku. Kubrick ten film natočil tak, aby nebolo jasné, kto je naozajstná obeť, či mladý sadistický zločinec alebo spoločnosť, ktorá ním trpí, na druhej strane ho vytvorila. Ja osobne to nevidím, moje primitívne východoeurópske oči viac sympatizujú s fízlami, ktorýnastolia poriadok, ako s rozmaznaným spraktom, ktorý mláti ľudí pre zábavu. Každopádne, majstrovské dielo.
